Sandrik Dolné Hámre

Za úspechom značky alebo firmy stojí vždy človek. Nositelia tradície, minulí aj súčasní sa hlásia k významnej osobnosti Jánovi Peterkovi, ktorému Sandrik vďačí za úspech na Svetovej výstave v 1900 v Paríži a aj v nasledujúcom období. Peterka presadil v estetike výrobkov mäkkú secesnú lineárnu štylizáciu tepaných tvarov a dekorovanie kvetinovými motívmi. V Paríži získal Sandrik striebornú medailu, čo pre firmu znamenalo presadenie sa v zahraničí a rozšírenie exportu do viacerých významných hotelov v Európe. Neskôr ako riaditeľ fabriky Peterka začlenil do produkcie popri drahých kovoch aj lacnejší materiál – alpaku (zliatinu medi, zinku a niklu) a leštený pakfong (zliatina so zníženým podielom niklu v alpake), určený na výrobky pre širšie vrstvy obyvateľstva.

Pozornosť výrobky zo Sandriku získali aj na Vianočnej výstave 1900 v Budapešti, na ktorej si dve medené vázy zakúpil dokonca aj panovník František Jozef.

Po roku 1925 závod vystupuje pod názvom Sandrik Antikoro a rozširuje výrobu o predmety z chrómniklovej nehrdzavejúcej ocele, charakteristické dôrazom na materiálovú kvalitu, funkčný a estetický tvar. V tomto období zaujali napríklad na významnej Výstave soudobé kultury v Brne v 1928. Po prekonaní hospodárskej krízy podnik zmodernizoval strojové zariadenia a vytvoril možnosti pre spoluprácu s výtvarníkmi, predovšetkým F. Franclom, V. Štěpánekom, Ladislavom Žákom, Bohumilom Južničom. Štýl produkcie sa postupne vymanil z už historicky prekonaného seceného dekorativizmu a začal si osvojovať princípy aktuálneho modernistického tvarovania. Najmä Bohumil Južnič postupne mení celý sortiment stolového vybavenia i ďalších bytových doplnkov v duchu princípov funkcionalizmu. V roku 1931 Južnič nadviazal spoluprácu s Krásnou jizbou, v 1937 s Topičovým salónom a navrhol pre nich rad drobných, hlavne stolových predmetov z kovu, ktoré vyrábala firma Sandrik.

V roku 1945 bol Sandrik zoštátnený – stal sa z neho národný podnik. V náročných 50. rokoch patril Sandrik k malému počtu slovenských podnikov, ktoré dokázali nielen modernizovať technológie, ale aj udržať vysokú úroveň dizajnu svojich výrobkov. Veľký podiel na tom mala opäť spolupráca s profesionálnym dizajnérom – Jánom Čalovkom, ktorý nastúpil do Sandriku v roku 1951. Čalovka nevytváral len prototypy určené na súťaže a výstavy, ale navrhoval aj reálne produkty, ktoré sa následne dostali do výroby. Ako zamestnanec firmy mal možnosť okrem iných stolovacích prvkov navrhnúť ikonické príbory, ktoré sú prínosom nielen v jeho tvorbe, v dizajne na Slovensku, ale aj v samotnej histórii Sandriku. Príkladom za všetky je jeho najznámejší príbor Brusel 58, nazvaný podľa Svetovej výstavy Expo 58 v Bruseli. Stal sa u nás na desaťročia najrozšírenejším druhom príboru, ktorého sa vyrobilo viac ako 40 miliónov kusov. Tvorbou Jána Čalovka sa značka Sandrik navyše preslávila aj v medzinárodnom meradle.

Spoločensko-politické zmeny po roku 1989 priniesli pre mnohé existujúce podniky neprekonateľné problémy. Vedenie Sandriku sa rozhodlo v roku 1991 odpredať časť svojej výroby, ktorá sa týkala práve príborov. V hodrušskej doline však výroba príborov zostala, ale pod značkou Berndorf Sandrik. Uzavrela sa tak história dvoch konkurenčných, viac ako sto rokov starých značiek na výrobu príborov.

V súčasnosti má Berndorf vo svojom sortimente asi 30 druhov antikorových príborov klasických i moderných a takisto tradičné strieborné. Okrem príboru pod názvom Premiér, ktorý sa vyrába nepretržite už 120 rokov v sortimente Berndorfu je to aj stálica – príbor Brusel 58 od Jána Čalovku.

Zdroj: HEURCOVÁ, Marta: Sandrik. Svetoznáma továreň na strieborné a iné kovové výrobky. In: K dejinám dizajnu na Slovensku. ed. Pekárová Adriena – Kolesár Zdeno. Slovenské centrum dizajnu 2013. s. 72 – 90.