Ján Ondrejovič

JÁN ONDREJOVIČ (1930, Beckov – 1981, Trenčín) bol priemyselný výtvarník (dizajnér). V rokoch 1945 − 1948 sa vyučil za strojného zámočníka v Považských strojárňach v Považskej Bystrici. V roku 1949 nastúpil pracovať do n.p. Techna, od roku 1953 premenovaná na Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie (VÚMA) Nové Mesto nad Váhom. Roku 1952 absolvoval štúdium na priemyselnej škole popri zamestnaní. V rokoch 1952 − 1957 pracoval vo výtvarnom krúžku pri Závodnom klube VÚMA pod vedením akademického maliara Juraja Kréna. Rok nato absolvoval špeciálne nadstavbové štúdium zamerané na tvarovanie strojov a nástrojov na Strednej umelecko−priemyslovej škole v Uherskom Hradišti u profesora Zdeňka Kovářa.

Ťažiskom jeho výtvarnej tvorby bolo výtvarné spracovanie (dizajn) automatických a poloautomatických strojných zariadení, výrobkov spotrebného strojárstva (napríklad elektrický ohrievač vody 10 litrový – Tatramat TYP 944 z roku 1980) a drobná architektúra (napríklad Detské ihrisko Hexagon navrhol v Banskej Bystrici, realizované v roku 1969). Je autorom patentu, autorom niekoľkých chránených priemyselných vzorov, niektoré práce boli registrované v Inštitúte priemyselného dizajnu s právom označenia: Vybrané pre CID, iné boli ocenené diplomom najlepšieho výrobku v rezorte Ministerstva všeobecného strojárstva ČSSR. V roku 1966 bol Ondrejovič členom kolektívu laureátov Štátnej ceny a v roku 1972 bol členom riešiteľského kolektívu vyznamenaného Národnou cenou. Ján Ondrejovič stál pri začiatkoch priemyselného dizajnu na Slovensku. V roku 2001 v jeho rodisku odhalili pamätnú tabuľu na jeho dome.

Zdroj: Ing. Gustáv Rumánek: Ján Ondrejovič, priemyselný výtvarník, brožované, súkromné vydanie, Beckov 2001.