Fórum dizajnu 2024

DISKURZ DIZAJNU / Thurzo & Voštenák

17:00

Šéf dizajnérskeho oddelenia a akademický architekt. Dvojica na určitú chvíľu výrazne zarezonovala v našom najväčšom podniku, ktorý pôsobil v oblasti elektrotechniky. Aké boli procesy tvorby dizajnu v Tesle Bratislava? Mal tento podnik potenciál vyrábať elektroniku na svetovej úrovni? Prečo sa nakoniec spoločné dielo Thurza a Voštenáka nerealizovalo? Je tvorba rádioprijímačov a magnetofónov stolovou architektúrou, alebo sa riadi úplne inými zákonitosťami? Tieto a mnohé ďalšie otázky priamo na výstave Pavol Thurzo – dizajnér Tesly položíme v moderovanej diskusii Diskurz dizajnu Pavlovi Thurzovi a Dušanovi Voštenákovi.

Moderátorom podujatia bude Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu.

Vstup voľný.

Blühová 120 – Výstava k 120. výročiu narodenia autorky

Vernisáž: 6. marec 2024, 17:00

Výstava Blühová 120 je venovaná 120. výročiu narodenia autorky.

„Zazvoním, dvere mi otvára pôvabná, príjemná postaršia žena. A hneď v predsieni sa ocitnem v zajatí sveta fotografie.“ Týmito slovami opísala svoje dojmy pri návšteve bytu Ireny Blühovej na Tolstého ulici v Bratislave v júli 1989 spisovateľka Ľubomíra Miháliková. Takmer všetky steny bytu totiž pokrývali originály a kópie pozitívov Ireny Blühovej vytvorené počas vyše päťdesiatich rokov jej aktívnej fotografickej kariéry. Známe medzivojnové sociálno-kritické snímky, experimenty zo študijných čias na Bauhause v Dessau, ale aj etnografické dokumenty jarmokov, trhov a procesií sa husto natesnané k sebe vizuálne prelínali s početnými portrétmi Blühovej bývalého partnera, maliara Imra Weinera-Kráľa, a tiež s neskorými cyklami prírodných úkazov. Irena Blühová však v priestoroch svojej domácej galérie, kde sa od šesťdesiatych rokov minulého storočia stretávali osobnosti, ako básnik Ján Kostra, spisovateľka Krista Bendová alebo bábkoherečka Jiřina Skupová, nevystavovala len vlastné fotografie, ale aj diela svojich kolegov a priateľov, ako bol surrealistický maliar František Malý či keramikár Ferdiš Kostka. Tieto obrazy, kresby, grafiky a fotografie dopĺňala ešte obsiahla zbierka výrobkov od anonymných ľudových výtvarníkov a plagátov z kultúrnych udalostí. Blühová tak svojím prístupom inštalácie vytvorila vizuálny archív zhmotňujúci jej vnímanie vlastného diela, ktorý zahŕňal mimo dnes cenených medzivojnových fotografií aj neskorú, takmer neznámu tvorbu. Inštalácia však bola zároveň pre Irenu Blühovú prezentačnou platformou, kde kontextualizovala svoje práce s tvorbou súčasníkov a súdobého kultúrneho života.

Výstava v Stredoeurópskom dome fotografie, pripravená v spolupráci so Slovenským múzeom dizajnu, nadväzuje na túto koncepciu usporiadania a radenia diel v byte Ireny Blühovej a zároveň rozširuje pôvodné jadro fotografií z jej obývacej miestnosti o rad ďalších snímok, s cieľom načrtnúť princípy a rozsah autorkinej tvorby, ktorá býva často redukovaná len na rané obdobie. Inštalácia fotografií okolo pôvodného súboru na výstave tak spočíva v stopovaní, následnom zoskupovaní a prepájaní motívov v diele Ireny Blühovej naprieč desaťročiami, čo ponúka nový pohľad na jej životné dielo. Výstava sa tým snaží poukázať na kontinuitu fotografickej práce Ireny Blühovej, ktorá po druhej svetovej vojne pokračovala s dokumentovaním, rozširovaním pôvodných cyklov, ale aj tvorbou nových sérií.

Empatia – Mladý dizajn pre všetkých

V kaplnke Budatínskeho hradu čaká návštevníkov od 29. 2. 2024 nová výstava pod názvom Empatia – Mladý dizajn pre všetkých. Sú to ukážky humanistického dizajnu, ktorého produkty sa týkajú témy zdravotne znevýhodnených ľudí a psychickej relaxácie. Dizajn je predstavený ako platforma, na ktorej sa tvorca s užívateľom stretávajú vo vzájomnom ľudskom porozumení. Výstava prezentuje práce študentov štyroch vysokých škôl umeleckého zamerania – Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene a Fakulty multimediálních komunikací Univerzity Tomáše Bati ve Zlíne.

Väčšina prezentovaných produktov vznikala v priamej spolupráci s odborníkmi z iných oblastí (zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, psychoterapie, výchovy a vzdelávania) či v spolupráci dizajnéra s konkrétnym užívateľom. Typologicky i materiálovo ide o rôznorodé produkty, prototypy a modely z oblasti nábytkového, produktového, textilného a experimentálneho dizajnu a z oblasti vizuálnej komunikácie.

„Časť z nich sa zaoberá poruchami zraku, iné riešia poruchy pohybového ústrojenstva, rozvoj motoriky u detí, diagnostiku psychického stavu seniorov, achondropláziu a dva exponáty sú prevzaté z medzinárodného študentského projektu Long Life, venovanému fenoménu starnutia. Tému zdravotného znevýhodnenia sprevádzajú aj umelecké autorské reflexie fyzického a psychického obmedzenia, ale na výstave nechýbajú ani odľahčenejšie a vtipne poňaté práce určené hlavne deťom,“ približuje kurátor výstavy – historik umenia Mgr. Zdeno Hogh z Považského múzea.

Výstava Empatia – Mladý dizajn pre všetkých prezentuje dizajn ako platformu, na ktorej sa tvorca s užívateľom stretávajú vo vzájomnom ľudskom porozumení. Azda o to nefalšovanejšom, že v tomto pomyselnom i reálnom stretnutí ide o riešenie problémov spojených so zdravotným znevýhodnením. Výsledok môže pôsobiť až nekonformne. V dobe kultu večnej mladosti, krásy, nezlomného zdravia a akoby „večného žitia naplno“, vyznieva takáto téma pomerne „odťažito“.  No práve do nej nás uvádzajú prezentované práce študentov štyroch vysokých škôl s výučbou dizajnu – Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave,  Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene a Fakulty multimediálních komunikací Univerzity Tomáše Bati ve Zlíne. Napriek takmer ideálnemu školskému tvorivému prostrediu, proces vznikania ani jeho výsledky netrpia efektom uzavretej bubliny. Väčšina prezentovaných produktov vznikala v priamej spolupráci s odborníkmi z iných oblastí (zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, psychoterapie, výchovy a vzdelávania) aj v spolupráci dizajnéra s konkrétnym užívateľom. Časť z nich sa zaoberá poruchami zraku, iné riešia poruchy pohybového ústrojenstva, rozvoj motoriky u detí, diagnostiku psychického stavu seniorov, achondropláziu a dva exponáty sú prevzaté z medzinárodného študentského projektu Long Life, venovanému fenoménu starnutia. Tému zdravotného znevýhodnenia sprevádzajú aj umelecké autorské reflexie fyzického a psychického obmedzenia, ale na výstave nechýbajú ani odľahčenejšie a vtipne poňaté práce určené hlavne deťom. Typologicky i materiálovo ide o rôznorodé produkty, prototypy a modely z oblasti nábytkového, produktového, textilného a experimentálneho dizajnu a z oblasti vizuálnej komunikácie.

Práce študentov, ktoré vznikali takmer výlučne z vnútorného popudu autorov či autoriek, bez „nanucovania“ zo strany pedagógov a, žiaľ, aj bez nároku a záujmu zo strany širšej verejnosti, ukazujú, že chuť a vôňa reálneho života, aj keď nie je vždy sladká, nie je mladým nádejným dizajnérom, dizajnérkam vzdialená.

Kurátor: Zdeno Hogh
Spolupráca: Elena Farkašová, Mária Fulková, Eva Jenčuráková, Barbora Lokajová, Bohuslav Stránský, Eva Veselá
Grafický dizajn: Eva Jenčuráková
Organizátor: Považské múzeum, Žilina
Vystavujúci autori a autorky: Juliána Bučková, Ondrej Bukovec, Nikoleta Čeligová, Natália Golianová, Eva Jenčuráková, Eliška Karásková, Petr Korecký, Peter Kuliffay, Alexandra Kusá, Veronika Kurcinová, Radovan Labaš, Ivana Miženková, Eliška Mašlonková,  Alexandra Meľnyčuková, Terézia Omastová, Kristína Sekerová, Gabriela Semanová, Lenka Slačková, Richard Šětka, Viktor Tabiš, Soňa Vysocká

Výstava bude návštevníkom prístupná v čase otváracích hodín kaplnky Budatínskeho hradu od utorka do nedele od 9.00 do 16.30.

Zoli Salamon – náskok

Mestská knižnica mesta Piešťany sa od polovice februára stala miestom prezentácie tvorby popredného slovenského grafického dizajnéra, Zoltána Salamona. Výstavu Zoli Salamon – náskok sme minulý rok spoluorganizovali v Danubiana Meulensteen Art Museum a tento rok reinštalovali v piešťanskej knižnici. Salamonova tvorba zahŕňa predovšetkým kultúrne plagáty, typografiu a grafickú úpravu kníh a časopisov, ilustrácie, výstavníctvo a katalógy výstav, značky a logotypy.

Výstava, ktorú piešťanská knižnica sprístupnila v piatok 16. februára ponúka významné diela širokej škály oblastí, v ktorých Salamon pôsobil. Jeho tvorba zahŕňala predovšetkým oblasti – kultúrne plagáty, typografia a grafická úprava kníh a časopisov, ilustrácia, výstavníctvo a katalógy výstav, značky, logotypy a obaly výrobkov. Zaiste zaujme aj mladistvých návštevníkov, keďže jeho cesta ku grafickému dizajnu viedla cez tvorbu pre deti v časopisoch Zornička a Včielka, kde pôsobil ako výtvarný redaktor. Pre jeho knižné obálky je charakteristická práca s ľudskou figúrou a geometrickým priestorom, do ktorého vkladal konkrétne motívy. Miestom, kde Salamon mohol naplno uplatniť svoj zmysel pre hravosť, humor a nápaditosť bolo médium plagátu, ktorému sa venoval rovnako intenzívne ako knižnej grafike. Často používal aj textové úryvky či krátke anotácie, ktoré zalamoval do textových blokov priamo na obálku spolu s ilustráciou. Je tiež autorom mnohých výstavných plagátov pre významné inštitúcie a podujatia ako napríklad pre Slovenskú národnú galériu, Galériu mesta Bratislava, Bienále ilustrácií Bratislava, Sochu piešťanských parkov či Celoslovenskú výstavu úžitkového umenia.

Salamon na plagátoch často používal veselé ilustračné prvky a motívy na neutrálnom pozadí s farebný akcentom zo základných farieb. Venoval sa tiež výstavníctvu, kde mohol uplatniť aj svoje skúsenosti z oblasti architektúry, osobitnú pozornosť si zaslúžia aj jeho pravidelné novoročenky. Ako hlavný motív často využíval ľudskú figúru – najskôr v podobe koláže z farebného papiera, neskôr opakovane tú istú typizovanú postavu skákajúceho muža vždy v inom kontexte. K ďalším Salamonovým realizáciam patria aj rôzne výtvarne výrazné pozvánky, brožúry, logotypy a potravinové etikety.

Zoltán Salamon (6. jún 1938, Bratislava – 5. júl 2015, Bratislava) patril k silnej generácii slovenských grafických dizajnérov. V rokoch 1961 – 1965 študoval na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde sa vzdelával pod vedením profesorov Dušana Kuzmu, Vojtecha Vilhana a Václava Kautmana. Práve na pôde VŠVU sa Zoltán Salamon mohol konfrontovať aj s inými výtvarnými oddeleniami, najmä grafickým a ilustračným. V decembri roku 1989 sa Zoltán Salamon spojil s kolegami, grafickými dizajnérmi Milanom Machajdíkom a Pavlom Rozložníkom, a spolu založili grafické štúdio s názvom IQ DESIGN STUDIO. Salamon tam zastával funkciu kreatívneho riaditeľa. V roku 1989 Salamon tiež založil a viedol ateliér grafického dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení, kde v roku 1991 získal aj docentúru a do roku 1992 pôsobil vo funkcii prorektora. V roku 2006 odišiel Zoltán Salamon do dôchodku, ale zostával aj naďalej výtvarne činný na voľnej nohe.

Výstava ZOLI SALAMON – NÁSKOK – BE AHEAD je v piešťanskej knižnici prístupná od 16. februára do 3. apríla. Prezrieť si ju môžete v čase otváracích hodín, a to od 8.30 h do 19.00 h. Súčasťou výstavy sú aj komentované prehliadky, workshopy a prezentácia tvorby autora.

Výstavu kurátorsky zastrešili Slovenské centrum dizajnu v spolupráci s pani Salamonovou. Na inštalácii sa podieľal Pavol Choma a Juraj Žilinčár. Grafický dizajn navrhol Peter Nosáľ. Autorkou kurátorského textu k výstave je Gabika Ondrišáková.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Tradícia netradične: Ľan a konopa

Vernisáž: 29. február 2024, 17:00

V poradí tretia z úspešného a verejnosťou obľúbeného cyklu výstav Tradícia netradične, inštalovaných v bratislavskej Galérii ÚĽUV, približuje nadčasovosť úžitkových poľných rastlín – ľanu a konopy. Unikátny charakter historických predmetov a výrobkov, ktoré z nich vznikali v ostatných desaťročiach pod značkou úľuv, prevedie návštevníkov inšpiratívnou minulosťou. Originalita súčasných dizajnérov a študentov vysokých škôl, zameraných vo svojej tvorbe na udržateľnosť, funkčnosť a estetické spracovanie týchto prírodných materiálov, zas načrtne možnú budúcnosť.

Ľan siaty a konopa siata sa na území Slovenska pestujú odnepamäti. Využitie týchto rastlín na textilné účely pozná ľudstvo od praveku a pre svoje výborné vlastnosti sa tešia obľube aj dnes. Priadny ľan sa v minulosti pestoval takmer v celej Európe a až do začiatku 20. storočia bol hlavným materiálom na výrobu tradičného odevu aj na východe a severe Slovenska. Konopa sa pestovala viac na západnom a južnom Slovensku. Proces pestovania, zberu i spracovania týchto rastlín bol v minulosti príkladne udržateľný. Priadza z nich je tiež pevná a odolná a ľan je navyše prirodzene antibakteriálny, neelektrizuje a výborne sa farbí.

Ručné spracovanie rastlinných vláken patrilo na Slovensku po mnoho storočí k dôležitým, až ritualizovaným domácim prácam. Pohľad na časti tradičného ženského a mužského odevu z rôznych regiónov Slovenska (rukávce, čepce, gate, košele, rubáše a i.) a úžitkové textílie (kútne i smrtné plachty, bytový textil), vytvárané formovaním rastlinnej priadze za pomoci rôznych techník (tkanie, vyšívanie, čipkárstvo, modrotlač a i.) ponúkne návštevníkom nevšedný vizuálny zážitok. ÚĽUV od počiatku venoval textilnej výrobe mimoriadnu pozornosť, nadväzujúc na bohatú škálu tradičných techník a vzorov. Z návrhov kmeňových výtvarníčok Boženy Janekovej, Oľgy Koreňovej, Kláry Brunovskej, Evy Kováčovej, Janky Menkynovej a ďalších v rôznych oblastiach výroby sa rokmi vyprofiloval špecifický módny smer, zákazníkmi v čase vzniku mimoriadne vyhľadávaný a s odstupom rokov stále nadčasový.

Kurátorky: Radoslava Janáčová, Ingrid Ondrejičková

Viac informácií o výstave nájdete na www.uluv.sk.

Všetko najlepšie, Designum!

Sprístupnenie: 14. február 2024 o 17:00.

Výstava Všetko najlepšie, Designum! mapuje tridsaťročnú históriu odborného časopisu Designum. Prezentácia v Galérii dizajnu Satelit sleduje po jednotlivých číslach jeho dlhodobú existenciu v premenách, ktoré ho sprevádzali počas troch desaťročí pôsobenia. Nulté číslo vyšlo na jeseň 1993. Odvtedy časopis Designum prešiel mnohými vizuálnymi a obsahovými zmenami. Na tvorbe jeho vizuálnych koncepcií sa vystriedala takmer stovka grafických dizajnérov a dizajnérok. Obsah spoluvytváralo niekoľko desiatok domácich aj zahraničných prispievateľov a prispievateliek. Menili sa aj redaktorské tímy, ktoré sa zaslúžili o aktualizáciu rubrík a tém. V súčasnosti je Designum významnou platformou diskurzu o dizajne.  Svojimi príspevkami sa snaží komunikovať aktuálne ekologické či spoločensky angažované témy, nahliadať na dizajn kriticky alebo prehodnocovať históriu z rôznorodých perspektív. V neposlednom rade sa usiluje byť priateľský k užívateľom a užívateľkám, širokej odbornej a laickej verejnosti.

Výstava, ktorej dizajnérske riešenie (Matúš Lelovský) zdôrazňuje akúsi linearitu vizuálneho spracovania jednotlivých ročníkov, však neprezentuje časopis ako nedotknuteľný galerijný exponát. Práve naopak, nesie v sebe performatívny akcent. Umožňuje návštevníkom a návštevníčkam vziať si ho do ruky, ohmatať štruktúru papiera, zacítiť tlačiarenskú vôňu, prelistovať jeho obsah. Nájdu tu široké spektrum zaujímavých odborných a popularizačných textov, ktoré sú venované dizajnérom a dizajnérkam, informáciám o festivaloch, výstavách, zbierkach, publikáciách a prostredníctvom rubriky Písma čísla najnovšie písma a ich praktické využitie v nadpisoch.

V histórii Designumu zohral dôležitú úlohu jeho česko-slovenský predchodca – časopis Design trend, ktorý v rokoch 1992 – 1993 spoločne vydávali Design centrum ČR a Slovenské design centrum (pôvodné názvy). Vznikom samostatnej Slovenskej republiky založilo Slovenské centrum dizajnu časopis Designum a podnes je jeho vydavateľom.

Inštitucionálne zastrešenie poskytuje časopisu vydavateľské zázemie, zároveň ponúka príležitosť na jeho grafické spracovanie aj niekoľkým dizajnérskym tímom, ktoré postupne formovali jeho vizuálne stvárnenie v rôznych variantoch layoutu a logotypu.

Pôvodnú podobu vrátane nultého čísla vytvorilo grafické štúdio Mr. Design (Milan Mravčák, Richard Čisárik a Bjørn Kierulf). Táto trojica dizajnérov prišla nielen s vlastnou víziou časopisu o dizajne, ale aj s názvom DE SIGN® UM, ktorý zašifrovaným slovom design pripomínal latinský nápis, značku (sign), ale aj um. Ich koncept zahŕňal akýsi manifest, ktorým sa snažili tlmočiť svoje tvorivé posolstvo založené „na myšlienke vytvorenia priestoru na prezentáciu slovenského dizajnu, sprostredkovania rôznych názorov či prístupov a prehlbovania všeobecnej informovanosti v oblasti dizajnu“ (0/1993). Vyznačoval sa aj určitou formou otvorenosti smerom ku grafickej komunite. Poskytoval príležitosť hosťujúcim dizajnérom, na grafickej úprave až do roku 1996 participoval široký okruh dizajnérov. Podieľali sa na úprave jednotlivých strán (napríklad na nultom čísle spolupracovalo deväť autorov). Podľa dizajnérov Mr. Design: „Časopis sa tak stáva aj pracovným priestorom, výstavnou plochou názorov a prístupov v oblasti grafického dizajnu.“

Grafická úprava postupne prešla pod Jana Meisnera (tryo), ktorý v pozícii art managera pokračoval v spolupráci s prizývanými dizajnérmi a dizajnérkami. Na tento koncept participácie nadviazala aj Zuzana Chmelová, avšak okruh hosťujúcich dizajnérov sa postupne zmenšoval. Okrem toho dizajnérka pristúpila k určitej zmene variantom loga a jeho horizontálnym umiestnením na obálke (1/2002). Typografiu inovoval Vladislav Rostoka (2-4/2002), no zakrátko sa Zuzana Chmelová vrátila s novým vizuálom a layoutom, ktorý prispel k zmene formátu a obsahovej štruktúry.

V roku 2006 prichádza s novým konceptom štvorica malých grafických dizajnérov – Palo Bálik, Marcel Benčík, Emil Drličiak, Ján Šicko. Postavili ho na výraznom zmenšení formátu, variovaní logotypu. Neskôr sa layoutu ujal Emil Drličiak, ktorý od čísla 4/2008 prenechal vizuálnu koncepciu pôvodného layoutu a riešenie obálky Robertovi Paršovi. Na grafickú úpravu ročníkov 2012 – 2013 boli potom prizvaní aj ďalší grafickí dizajnéri – Boris Meluš, Martin Mistrík, Katarína Balážiková, Milk studio a dvojica Juraj Blaško a Matúš Lelovský.

K 20. výročiu časopisu vypísala redakcia súťaž na vytvorenie nového loga a layoutu. Porota na čele s Palom Bálikom vybrala spomedzi piatich návrhov dvojicu Matúš Lelovský a Juraj Blaško, ktorí prišli s novým riešením loga spolu s kapitálkou D, ako aj s koncepciou vnútornej štruktúry obsahu. Zväčšenie formátu tak pomohlo vyzneniu obrazového materiálu, ale aj rozsahu príspevkov, ktoré získali priestor na hlbšie spracovanie a zároveň časovú rezervu na prípravu, keďže Designum začal vychádzať opäť v štvrťročnej periodicite. Od roku 2015 prevzal grafickú úpravu a zalomenie časopisu pod svoju gesciu Matúš Lelovský.

Jana Oravcová

Autori a autorka vizuálnych koncepcií:
Milan Mravčák, Richard Čisárik, Bjørn Kierulf (Mr. Design), Jan Meisner (tryo), Zuzana Chmelová, Palo Bálik, Emil Drličiak, Marcel Benčík, Ján Šicko, Juraj Blaško, Matúš Lelovský

Hosťujúci dizajnéri a dizajnérky:
Peter Biľak, Pavel Blažo, Richard Čisárik, Bjørn Kierulf, Roman Krajčír, Milan Mravčák, Julo Nagy, Vladislav Rostoka, Juraj Žilinčár, Pavol Rozložník, Viktor Lipták, Vladimír Jurkovič, Ľubomír Krátky, Martin Krýsl, Milan Machajdík, Zoltán Salamon, Marek Ormandík, Ľubica Tomaštíková, Diana Uramová, Juraj Linzboth, Viktor Mada, Tomáš Haleš, Lucie Meisnerová, Andrea Štecková, Lukáš Uher, Jan Meisner, Ivan Jakubec, Jozef Dóka, Juraj Habodász, Peter Horváth, Pavel Choma, Milan Veselý, Aleš Votava, Stanislav Stankoci, Pavla Šoltisová, Marta Balážiková, Nina Veselá, Ilona Németh, Robert Urbásek, Martin Augustín, Ľubomír Stančík, Jana Lokšenincová, Miroslav Cipár, Karol Rosmány, Ľubomír Longauer, Jozef Pernecký, Ľubica Fábri, Imrich Vaško, Juliana Michalčáková, Eleonóra Pastorová, Jakub Meisner, Svetozár Mydlo, Andrej Krátky, František Kudláč, Juraj Demovič, Jana Sapáková, Eva Kovačevičová-Fudala, Dali M. Campbell, Peter Ďurík, Eva Ondrášková, Ivan Bílý, Rastislav Michalík,  Ján Filípek, Juraj Blaško, Katarína Balážiková, Robert Paršo, Boris Meluš, Martin Mistrík, Martin Kahan, Martin Jenča, Andrej Barčák, Ado Juráček, Matúš Lelovský

Koncepcia výstavy: Mgr. Jana Oravcová, PhD., a redakcia
Grafický dizajn výstavy: Matuš Lelovský
Dizajn výstavy: Matúš Lelovský a Peter Liška

S podporou: Ministerstvo kultúry SR
Generálny reklamný partner SCD: J&T Banka
Hlavný mediálny partner SCD: Designum
Hlavný partner SCD: Antalis
Mediálni partner SCD: Citylife

Organizátori
Galéria dizajnu Satelit
Slovenské múzeum dizajnu
Slovenské centrum dizajnu

Kontakt: Gabriela Rybáriková, +421 918 110 247, satelit@scd.sk

Pavol Thurzo – dizajnér Tesly

Vernisáž: 14. február 2024, 17:00.

V roku 1973 nastúpil Pavol Thurzo do národného (neskôr koncernového) podniku Tesla Bratislava, kde pôsobil až do jeho zániku v roku 1991. K jeho prvým realizáciám patril diaľkový ovládač do automobilu s predvoľbou staníc (1973). Umožňoval ovládanie autorádia zo zadných sedadiel. Určený bol predovšetkým pre komunistické „nomenklatúrne kádre“ využívajúce luxusné Tatry 603 a 613.

Proces navrhovania v bratislavskej Tesle začínal definovaním technických a úžitkových parametrov nového prístroja. Už v úvode riešenia projektu sa do jeho prípravy štúdiami zapájal dizajn, čo predstavovalo progresívnejšiu metódu než postup u mnohých československých výrobcov, kde dizajn znamenal len záverečnú „kozmetickú“ úpravu (ak vôbec). V dialógu konštruktérov a dizajnérov vznikali makety, funkčné vzorky a prototypy, ktoré sa potom stali základom sériovej výroby.

Výraznú inováciu priniesol dizajn rádiomagnetofónu 237 Orava (1974) dynamicky ozvláštnený diagonálnym natočením ovládacieho panelu. Kultivovaným kontrastom priamok a kriviek a červenou farbou tak trocha pripomína slávny písací stroj Olivetti Valentine Ettoreho Sottsassa a Perryho Kinga zo zlatej éry talianskeho elegantného modernizmu. Výrobnej realizácie sa však nedočkal, podobne ako špičkový stolný kvadrofónny prijímač Quadro 75 HiFi (1975), ktorý získal ocenenia na domácej aj medzinárodnej scéne.

Do výroby sa dostal prenosný prijímač 2827B-7 Kvintet (1976) a elektronická kalkulačka OKU 104 (1977). V prvom prípade išlo o nový dizajn mriežky a úpravu ovládačov staršieho rádia navrhnutého Jánom Vikrutom, v druhom o tretinové zmenšenie rozmerov kalkulačky pri zachovaní jej technických parametrov.

V roku 1975 Pavla Thurza poverili vedením výtvarného (v dnešnej terminológii dizajnérskeho) oddelenia Tesly Bratislava. O dva roky neskôr sa jeho sídlom stala nová budova pre vývojové pracoviská na Hattalovej ulici v Bratislave. Tesla úspešne expandovala a koncernové riaditeľstvo so závodom zaberalo čoraz väčšiu plochu v areáli medzi Kukučínovou, Pluhovou a Varšavskou ulicou. Produkcia popri rozhlasových prijímačoch postupne zahŕňala aj ďalšie prístroje. Okrem spomínanej malej výpočtovej techniky išlo aj o kombinácie rádií a kazetových magnetofónov, ktoré inak patrili do gescie závodu Tesly v Přelouči. V roku 1978 takto vzniklo autorádio s kazetovým prehrávačom s dvoma reproduktormi 1900B v plastových skrinkách. Jednoduchú formu čelného panelu prístroja Pavol Thurzo ozvláštnil symetricky umiestnenými pogumovanými perforovanými ovládačmi v tvare zrezaného kužeľa. O rok mladší je dizajn prenosného kazetového rádiomagnetofónu nižšej triedy Unisono 2833 AB v okrovo-šedej plastovej skrinke, ktorý mal vylepšeného nasledovníka v podobe prístroja Unisono 2 2833 AB-1 vyrábaného od roku 1985.

Rad návrhov Pavla Thurza pre Teslu Bratislava a zároveň celú jej produkciu uzatvára stolový rozhlasový prijímač 447A Progresson (1989) vyrábaný v Bratislave do roku 1991 a po zániku Tesly ešte v Dunajskej Strede vo firme pomenovanej práve podľa tohto rádia.

V súčasnosti žije striedavo v Bratislave a v Malackách.

Viac informácií o výstave nájdete v skladačke.

Kurátori výstavy: Zdeno Kolesár, Maroš Schmidt
Grafický dizajn výstavy: Matúš Lelovský
Dizajn výstavy: Filip Horník a Ján Jánoš
Fotografie: archív SCD a Pavla Thurza
Produkcia výstavy a kontakt pre médiá: Gabriela Rybáriková

S podporou: Ministerstvo kultúry SR
Generálny reklamný partner SCD: J&T Banka
Hlavný mediálny partner SCD: Designum
Hlavný partner SCD: Antalis
Mediálni partner SCD: Citylife

Organizátori
Galéria dizajnu Satelit
Slovenské múzeum dizajnu
Slovenské centrum dizajnu

Ján Meisner – Šátrání v paměti

Vernisáž: 14. február 2024, 18:00

Svetozár Mydlo – kreslený svet (knihy, plagáty, gramoplatne)

Vernisáž: 29. január 2024, 10:30. Vernisáž výstavy je spojená so scénickým čítaním z tvorby Svetozára Mydla.

Slovenské centrum dizajnu, Slovenské múzeum dizajnu a Mestská knižnica mesta Piešťany vás srdečne pozývajú na samostatnú výstavu slovenského výtvarníka, ilustrátora a grafického dizajnéra Svetozára Mydla (1948 – 2014). Výstava bude sprístupnená v pondelok 29. januára vo výstavných priestoroch Mestskej knižnice mesta Piešťany na prízemí vľavo a potrvá do 31. marca 2024.

Výber vystavených prác z obdobia 70., 80. a 90. rokov 20. storočia je zameraný najmä na Mydlovu knižnú a ilustrátorskú tvorbu pre detskú aj „dospelácku“ literatúru, ktorú tvoril hlavne pre vydavateľstvá Mladé letá, Buvik, Slovenský spisovateľ a Smena; plagátovú tvorbu pre divadlá, filmy či výstavy a hlavne pre Radošinské naivné divadlo, ktorým bol dvorným grafikom; a výber návrhov obálok gramoplatní rôznych hudobných žánrov a interpretov. Diela na výstavu boli zapožičané zo zbierkového fondu Slovenského múzea dizajnu a z pozostalosti Svetozára Mydla od jeho rodiny.

Výstava bola podporená Fondom na podporu umenia.