Eastern Design Conference 2024

Košice sa počas jesene opäť stanú centrom dizajnu a kreativity. V dňoch 20. a 21. septembra sa v Tabačke Kulturfabrik uskutoční piaty ročník Eastern Design Conference, ktorý sa zameriava na kreativitu, umenie a remeslo.

Počas dvoch dní sa môžete tešiť na 13 prednášok a diskusií, ktoré pokryjú široké spektrum tém. Vystúpia umelci, ilustrátori, animátori, produktoví dizajnéri, ale aj odborníci zo sveta gastronomie, scénografie a pohrebníctva. Všetci sa budú zaoberať dôležitosťou lokálneho kontextu a autentickosti v dizajne.

Medzi vystupujúcimi nájdete: crafting plastics! studio (SK), Holy Motors (GA), Kijek/Adamski (PL), Kristina Bartošová (SK), Ambiente (CZ)

Zaujímavosťou aktuálneho ročníka je nová vizuálna identita konferencie inšpirovaná tvorbou výtvarníka Ľubomíra Ondovčíka z Trebišova, ktorý sa už takmer 50 rokov venuje starobylému remeslu písmomaliarstva. Za digitalizáciou jeho písma stojí dizajnér Samuel Čarnoký, súčasný renomovaný dizajnér, typograf a vysokoškolský pedagóg.

Kompletné informácie o podujatí nájdete na stránke: easternconf.com
Tlačovú správu k podujatiu si môžete pozrieť na tomto odkaze: TS-EasternDesignConf2024-SK

Slovenské centrum dizajnu je hrdým partnerom podujatia!

Transmodernita

Výstava predĺžená do 20. októbra 2024!

Vernisáž: 11. september 2024, 17:00

Po úspešnej prezentácii vo Viedni, Marseille a Londýne prichádza Transmodernita do Bratislavy!

Od 12. septembra do 13. októbra 2024 budete mať možnosť navštíviť putovnú výstavu Slovenského centra dizajnu Transmodernita v Galérii dizajnu Satelit.

Výstava Slovenského centra dizajnu, Slovenského múzea dizajnu a francúzskeho partnera Kolektiv Cité Radieuse spája diela komunikačného a produktového dizajnu od revolučných 90. rokov minulého storočia až po súčasné výzvy v oblasti udržateľnosti, ekológie a nových technológií.

Tento prestížny projekt, vznikol v roku 2023 v spolupráci so Slovenským Inštitútom v Paríži, Slovenským inštitútom vo Viedni a francúzskym partnerom Kolektiv Cité Radieuse pri príležitosti 30. výročia slovenskej diplomacie v zahraničí, pod záštitou bývalej ministerky kultúry p. Silvie Hroncovej a svoju zahraničnú cestu nateraz ukončil na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Londýne.

Spojenie minulosti a prítomnosti s odkazom na budúcnosť, tak charakterizuje španielska feministka a filozofka Rosa María Rodríguez Magda (1957) pojem „transmodernita“. Práve tento prerod starého v niečo nové a nevyhnutné charakterizuje aj rovnomenný zahraničný výstavný projekt. Výstava Transmodernita odkazuje na nové výzvy s dôrazom na spoločnosť, ktorá je etická, rešpektujúca a inkluzívna v celosvetovom meradle, a s ohľadom na otvorený kultúrno-spoločenský dialóg. Na jednom mieste sa tak stretávajú diela reprezentujúce zlomové deväťdesiate roky minulého storočia až po súčasných mladých dizajnérov, ktorí sa zameriavajú na výzvy dnešných dní ako sú udržateľnosť, ekológia, nové technológie či inovatívna práca s formou a materiálom. Vzniká tak pestrá zmes tém a prístupov, ktorá na vybraných dielach prevedie návštevníka najnovšími dejinami dizajnu zo Slovenska.

Súčasťou výstavy je dômyselná architektúra dizajnérky a šperkárky Andrey Ďurianovej a grafické spracovanie výstavy od grafického dizajnéra Matúša Buranovského spolu s použitím písma „FOREVER“ od Ester Mládenkovej.

Hlavná kurátorka: Ľubica Kollárová/ SCD/SMD
Kurátorská spolupráca: Laura Serra Forest, Maxim Forest / Kolektiv Cité Radieuse,
Maroš Schmidt/ SCD
Architektúra a realizácia výstavy: Andrea Ďurianová
Grafický dizajn: Matúš Buranovský

Organizátor: Slovenské centrum dizajnu, Satelit a Slovenské múzeum dizajnu
S podporou: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Generálny reklamný partner SCD: J&T Banka
Hlavný partner SCD: Antalis
Exkluzívny mediálny partner SCD: designum
Hlavný mediálny partner: Startitup
Mediálny partner: Citylife

Vystavujúci autori, autorky

Produktový dizajn: Peter Bohuš, Anton Cepka, Matúš Cepka, Miroslav Debnár, Mata Durikovic, Andrea Ďurianová, Vladimír Havrila, Jaroslav Hreščák, Patrik Illo, Simona Janišová a Andrej Dúbravský, Júlia Kunovská, Mejd studio /Katarína Beličková a Štefan Nosko, Juraj Mihalík, Štěpán Pala, Andrea Rolková Pinková, Štefan Sekáč, Lenka Sršňová a Ondrej Jób, Silvia Sukopová, Jozef Staník, Mária Štraneková, Viktor Tabiš, Trivjednom/ Sylvia Jokelová, Ľubica Segečová, Silvia Sukopová, Linda Viková a Patrícia Koyšová

Komunikačný dizajn: Johanna Biľak-Balušíková, Peter Biľak, Andrej Krátky a Nikola Djurek, Mária Bujňáková,  Matúš Buranovský, Miroslav Cipár, Samuel Čarnoký, Palo Čejka, Michaela Čulíková, Dušan Junek, Ondrej Gavalda, Peter Javorík a Stanislav Stankoci

Prelistujte si katalóg k výstave Transmodernita. Prečítajte si tlačovú správu k výstave.

Fake News

Čo sú dezinformácie, hra s emóciami, sociálne bubliny, manipulácia s fotografiou, ako do Fake News môže vstúpiť umelá inteligencia? Aktuálne témy vyjadrujú plagáty študentov ateliéru Grafický dizajn, MgA. Fakulty dizajnu a umenia Ladislava Sutnara Západočeskej univerzity v Plzni.

Spolu

Vernisáž: 31. júl 2024, 18:00

Výstava prezentuje návrhy dizajnéra Ferdinanda Chrenku a študentské projekty vytvorené pod jeho vedením v spolupráci s firmami BERNDORF- SANDRIK, TON, EGOE a CHIRANA-MEDICAL. Súčasťou výstavy sú porcelánové projekty CINK a CUCEJ a gramofóny LOWRYO a LUCIO od Ernesta Marka. Spoluorganizátor výstavy je mesto Žarnovica a NEUMAN ALUMINIUM FLIESSPRESSWERK SLOVAKIA.

Výstava sa koná v priestoroch Žarnovického dolného kaštieľa. Mestský kaštieľ je národná kultúrna pamiatka, neskorogotický zámok dal postaviť kráľovský pokladník Urban Dóci v rokoch 1480-1485. Názov SPOLU odkazuje na tri desiatky rokov trvajúcu spoluprácu pedagóga a študentov a tiež na rovnako dlhú tradíciu spolupráce ateliéru s firmami. Ateliér industrial dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave je považovaný za predstaviteľa kreatívneho priestoru, ktorého náplňou je v prvom rade spolupráca s firemným prostredím. Intenzívna kooperácia s domácimi i zahraničnými výrobcami, inštitúciami a organizáciami poskytovala študentom nenahraditeľnú skúsenosť pre ich budúci rozvoj a prácu profesionálneho dizajnéra. Väčšina semestrálnych prác prezentuje projekty pre konkrétne firmy, ateliér sa však venoval aj celospoločenským témam ekologického charakteru s cieľom pomôcť, informovať alebo vzdelávať. Na študentov ateliéru boli kladené nemalé nároky. Často obmedzenia výrobnou technológiou, zvolenými materiálmi a víziou danej firmy. Napriek tomu (alebo možno práve vďaka týmto obmedzeniam) prichádzajú so zaujímavými nápadmi a inováciami. Ich nápady nezostávajú v rovine konceptu, študenti sú vedení k realizácii návrhu. Kreatívny koncept pretvárajú do podoby funkčného životaschopného prototypu, ktorý je v mnohých prípadoch pripravený na sériovú výrobu. Eva Veselá V rámci výstavy sú predstavené výsledky spolupráce ateliéru s významnými partnermi z Českej republiky a zo Slovenska – s firmami BERNDORF- SANDRIK , TON, EGOE a CHIRANA-MEDICA a fragmenty z tvorby Ferdinanda Chrenku. Tieto dopĺňa vybraná kolekcia prác z ďalších dvoch projektov – Cink a Cucej – a tiež stôl a stoličky z kolekcie Rádius navrhnuté Ferdinandom Chrenkom pre prezentáciu projektu Príbor.

Koncepcia výstavy SPOLU: doc. Ferdinand Chrenka, akad. soch., Mgr. art. Eva Veselá, ArtD.
Inštalácia: doc. Ferdinand Chrenka, akad. soch.

Viac informácií o výstave nájdete v Tlačovej správe.

Dizajn bez hraníc / Design Without Borders

VLASTIMIL HEROLD, Takto alebo takto

Výstava predlžená do 31. augusta 2024!

Vernisáž: 11. jún 2024, 17:00

Tento rok predstavujeme v Galérii dizajnu Satelit v poradí druhého výnimočného slovenského autora. Vlastimil Herold bol jedným z prvých slovenských animátorov a jeho dielo v oblasti animovaného filmu je dodnes veľmi obdivované. Na výstave sa zoznámite s viacerými autorskými realizáciami z oblasti komunikačného dizajnu – knižná grafika, vytváranie logotypov a značiek, obalový dizajn, ako aj reklamná propagácia podnikov a ich produktov.

Animátor, grafický dizajnér a ilustrátor Vlastimil Herold (1924 – 2004) tvoril kreslený humor, realizoval filmové a propagačné plagáty, navrhoval logá, značky pre rôzne podniky, etikety pre zápalkové škatuľky aj obalový dizajn pre potravinárske výrobky. Zaslúžil sa o vytvorenie viacerých krátkych (nielen) reklamných animovaných filmov. Významná je aj jeho tvorba knižných obálok a časopisov, z ktorých najvýraznejší je Knižný magazín s autorovými často vtipne ladenými ilustráciami.

Výstava „Takto alebo takto“ vznikla vďaka synovcovi Vlastimila Herolda, Martinovi Viktorinovi, ktorý daroval Slovenskému múzeu dizajnu originály jeho výtvarných návrhov, ilustrácií, kníh a plagátov. Vďaka tejto bohatej akvizícii vznikla myšlienka usporiadať autorskú výstavu s cieľom pripomenúť 100. výročie narodenia tohto významného tvorcu a odprezentovať jeho dielo zamerané predovšetkým na úžitkovú grafiku. K realizácii významne prispel aj partner výstavy Slovenský filmový ústav, ktorý zapožičal plagáty a animovaný film z autorovej tvorby.

Vlastimil Herold začal svoj profesijný život po skončení 2. svetovej vojny v Prahe v novozaloženom štúdiu kresleného filmu Bratři v triku, kde získal skúsenosti s animovaním filmov. V roku 1951 bol v rámci Akcie 77, ktorá si kládla za cieľ presunúť 77-tisíc úradníkov do výroby, prinútený odísť do Brna. Tu ako absolvent priemyslovky pracoval v Českej zbrojovke. Po dvoch povinných rokoch vo výrobe sa presťahoval do Bratislavy, kde sa zamestnal v Trikovom oddelení Štúdia populárno-vedeckého filmu (neskôr Štúdia krátkeho filmu). V roku 1958 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, neskôr sa do Štúdia krátkeho filmu v Bratislave vrátil (1969) a pôsobil v tejto oblasti takmer dvadsať rokov. V rokoch 1958 – 1969 pracoval ako úžitkový grafik v slobodnom povolaní, venoval sa tvorbe knižnej grafiky, vytváraniu logotypov a značiek, obalovému dizajnu, ako aj propagácii podnikov a ich produktov. Koncom osemdesiatych rokov odišiel do núteného dôchodku (v dôsledku zmien pracovných, a tiež politicko-spoločenských), vytváral drobnú grafiku v podobe exlibrisov určených predovšetkým pre svojich priateľov a blízkych. Navrhol aj sériu poštových známok s motívom psíkov a mačičiek (komerčne nerealizované), ktoré sa stali jeho hlavnou témou aj vo voľných ilustráciách, novoročných prianiach, pohľadniciach, ale aj v osobnej korešpondencii pre rodinu a blízkych.

Za svoju tvorbu získal Vlastimil Herold niekoľko ocenení:

• 1958 3. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyslového výtvarníctva, Bratislava – 2. cena
• 1966 5. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva v Jablonci – 3. cena
• 1966 Zväz slovenských výtvarných umelcov – 1. cena za najlepší plagát roku 1966
• 1972 10. medzinárodná výstava turistických plagátov v Miláne – strieborná medaila
• 1972 12. medzinárodná výstava plagátov cestovného ruchu v Catanii, kategória „Humor“ – 1. cena
• 1978 Národní galerie, Praha – cena pre film Orbis Pictus
• 1984 IX. academia filmu Olomouc – 3. cena
• 1988 II. festival animovaných filmov v Českých Budějoviciach v kategórii Tvorba pre deti – 2. cena
• 2004 udelené ocenenie Zlatá kamera in memoriam za dlhodobé a umelecky významné pôsobenie v slovenskej kinematografii

Vlastimil Herold sa narodil v Nižnom Hrabovci (okres Vranov nad Topľou), študoval v Prahe, no väčšinu svojho života žil a tvoril Bratislave.

Kurátorka výstavy: Silvia Kružliaková
Grafický dizajn výstavy: Mária Rojko
Dizajn výstavy: Martin Kubina
Produkcia výstavy a kontakt pre médiá: Gabriela Rybáriková
Fotografie: archív Martina Viktorina, archívy SMD a SFÚ

S podporou: Ministerstvo kultúry SR
Generálny reklamný partner SCD: J&T Banka
Exkluzívny mediálny partner SCD: Designum
Hlavný mediálny partner: Startitup
Hlavný partner SCD: Antalis
Mediálni partner SCD: Citylife

Partner výstavy: Slovenský filmový ústav

Organizátori
Galéria dizajnu Satelit
Slovenské múzeum dizajnu
Slovenské centrum dizajnu

Kontakt: Gabriela Rybáriková, +421 918 110 247, satelit@scd.sk

Fórum dizajnu 2024

Vernisáž: 2. mája, 17:00

Fórum Dizajnu s názvom Každodennosť predstavuje študentské projekty šiestich vysokých škôl zo Slovenska, Českej republiky a Poľska. Slovenské centrum dizajnu prezentuje verejnosti výstupy akademickej výučby v oblasti nábytkového, produktového, textilného, sklárskeho a experimentálneho dizajnu.

Študenti spravidla načúvajú rytmu života spoločnosti a energicky reagujú na jej pohyby. Pozrieť sa na svet ich očami, znamená mať svieži pohľad. Keď sa svet snaží premosťovať polarizované postoje, prekonáva sociálne a environmentálne prekážky, mladí ľudia neraz upriamujú väčšiu pozornosť na to, čo je každému dobre známe – na každodennosť.

Výstava nás vyzýva k hlbšiemu prieniku do rôznych polôh pojmu každodennosť. Termín zastrešuje aspekty života, ktoré považujeme za bežné, všedné až banálne. Má nielen kongitívny význam, ale nesie tiež emocionálny obsah, predstavuje niečo ľahko predvídateľné a zároveň pôsobí dojmom známeho bezpečia.

Dobrý každodenný priestor sa prispôsobuje nám. Je to vešiak v predsieni, čo nás víta po celom dni doma, knižnica, ktorá nám podáva obľúbené knihy, príbor spríjemňujúci večeru, alebo stolná váza, ktorou už niekoľký rok ožíva jar. Pohodlné kreslo nám pomohlo zniesť už zopár vtipov, či podporilo myšlienky v diskusii s kamarátmi.

Každý deň používané predmety, či navštevované priestory formujú naše správanie a myslenie. V dizajne musia mať preto zdanlivo bežné produkty najvyššiu prioritu. V stávke je totiž kvalita nášho života. Preto je Každodennosť dôležitá, a preto ju výstava predstavuje projektmi najlepších študentov dizajnu.

Partneri výstavy:
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita vo Zvolene, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne a Akadémia výtvarných umení Eugeniusza Gepperta vo Vroclave.

Kurátorka výstavy: Wanda Borysko
Dizajnér výstavy: Dušan Kočlík
Grafické dizajnérky výstavy: Adriana Baránková a Nikoleta Dekanová
Produkcia výstavy: Gabriela Rybáriková
Kurátorská spolupráca: Elena Farkašová

Fórum dizajnu 2024

DISKURZ DIZAJNU / Thurzo & Voštenák

17:00

Šéf dizajnérskeho oddelenia a akademický architekt. Dvojica na určitú chvíľu výrazne zarezonovala v našom najväčšom podniku, ktorý pôsobil v oblasti elektrotechniky. Aké boli procesy tvorby dizajnu v Tesle Bratislava? Mal tento podnik potenciál vyrábať elektroniku na svetovej úrovni? Prečo sa nakoniec spoločné dielo Thurza a Voštenáka nerealizovalo? Je tvorba rádioprijímačov a magnetofónov stolovou architektúrou, alebo sa riadi úplne inými zákonitosťami? Tieto a mnohé ďalšie otázky priamo na výstave Pavol Thurzo – dizajnér Tesly položíme v moderovanej diskusii Diskurz dizajnu Pavlovi Thurzovi a Dušanovi Voštenákovi.

Moderátorom podujatia bude Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu.

Vstup voľný.

Blühová 120 – Výstava k 120. výročiu narodenia autorky

Vernisáž: 6. marec 2024, 17:00

Výstava Blühová 120 je venovaná 120. výročiu narodenia autorky.

„Zazvoním, dvere mi otvára pôvabná, príjemná postaršia žena. A hneď v predsieni sa ocitnem v zajatí sveta fotografie.“ Týmito slovami opísala svoje dojmy pri návšteve bytu Ireny Blühovej na Tolstého ulici v Bratislave v júli 1989 spisovateľka Ľubomíra Miháliková. Takmer všetky steny bytu totiž pokrývali originály a kópie pozitívov Ireny Blühovej vytvorené počas vyše päťdesiatich rokov jej aktívnej fotografickej kariéry. Známe medzivojnové sociálno-kritické snímky, experimenty zo študijných čias na Bauhause v Dessau, ale aj etnografické dokumenty jarmokov, trhov a procesií sa husto natesnané k sebe vizuálne prelínali s početnými portrétmi Blühovej bývalého partnera, maliara Imra Weinera-Kráľa, a tiež s neskorými cyklami prírodných úkazov. Irena Blühová však v priestoroch svojej domácej galérie, kde sa od šesťdesiatych rokov minulého storočia stretávali osobnosti, ako básnik Ján Kostra, spisovateľka Krista Bendová alebo bábkoherečka Jiřina Skupová, nevystavovala len vlastné fotografie, ale aj diela svojich kolegov a priateľov, ako bol surrealistický maliar František Malý či keramikár Ferdiš Kostka. Tieto obrazy, kresby, grafiky a fotografie dopĺňala ešte obsiahla zbierka výrobkov od anonymných ľudových výtvarníkov a plagátov z kultúrnych udalostí. Blühová tak svojím prístupom inštalácie vytvorila vizuálny archív zhmotňujúci jej vnímanie vlastného diela, ktorý zahŕňal mimo dnes cenených medzivojnových fotografií aj neskorú, takmer neznámu tvorbu. Inštalácia však bola zároveň pre Irenu Blühovú prezentačnou platformou, kde kontextualizovala svoje práce s tvorbou súčasníkov a súdobého kultúrneho života.

Výstava v Stredoeurópskom dome fotografie, pripravená v spolupráci so Slovenským múzeom dizajnu, nadväzuje na túto koncepciu usporiadania a radenia diel v byte Ireny Blühovej a zároveň rozširuje pôvodné jadro fotografií z jej obývacej miestnosti o rad ďalších snímok, s cieľom načrtnúť princípy a rozsah autorkinej tvorby, ktorá býva často redukovaná len na rané obdobie. Inštalácia fotografií okolo pôvodného súboru na výstave tak spočíva v stopovaní, následnom zoskupovaní a prepájaní motívov v diele Ireny Blühovej naprieč desaťročiami, čo ponúka nový pohľad na jej životné dielo. Výstava sa tým snaží poukázať na kontinuitu fotografickej práce Ireny Blühovej, ktorá po druhej svetovej vojne pokračovala s dokumentovaním, rozširovaním pôvodných cyklov, ale aj tvorbou nových sérií.