Organická keramika Božena Chandogová

Verejnosť bude mať možnosť vidieť kolekciu keramického dizajnu vytvorenú od čias autorkinho päťročného pôsobenia v írskom Dubline až po súčasnosť. Charakteristickou črtou dizajnu Boženy Chandogovej je prepojenie organických foriem a geometrie cyklických štruktúr vo vzájomnom vzťahu s mandalami a architektúrou. Inšpiruje sa predovšetkým prírodnými systémami a fraktálmi, repetíciou vznikajúcou pri organickom procese rastu živých organizmov a rastlín, ale takisto aj rastom viditeľným pri určitých typoch stavieb. Farebné riešenia jej organického dizajnu podčiarkuje zdroj inšpirácie prameniaci takisto v botanike, hoci efekty povrchov na glazúrach sú výsledkom niekoľkoročných opakovaných experimentov a chemických testov. Keramické objekty Boženy Chandogovej oscilujú medzi prírodnými formami a architektúrou, v prirodzenej harmónii, afinity reprodukovaného radenia a špirálovitého rastu rastlín spôsobovaných magnetickou energiou a rotáciou Zeme a ovplyvňovanými zákonitostami vesmíru. Koncentruje sa na geometrickú podstatu rastu prírodných foriem a komplexnosť makroštruktúry rastu v špirále, ktorú aplikuje aj do dizajnu vlastných objektov. Proces definovania foriem dovŕšila autorka skúmaním symboliky elementárnych geometrických foriem kruhov a štvorcov ako kontemplatívnych foriem, ktoré majú spoločné črty s rastlinami, mandalami a konkrétnymi architektonickými typmi. Jej práca sa usiluje o dosiahnutie jednoty plne obsiahnutej v prírode a túto zvolila ako osobnú filozofiu a hlavný motív svojej tvorby. Dizajn keramických objektov vníma ako diagram, v ktorom sa prelínajú všetky tieto aspekty a zároveň ašpirujú na dizajnérsky objekt so sochárskymi kvalitami. Po skončení bakalárskeho štúdia na bratislavskej VŠVU autorka absolvovala magisterské štúdium na Katedre keramiky, skla a kovu na Národnej Univerzite umenia a dizajnu v Dubline, ktoré úspešne ukončila výstavou v roku 2007 a ďalej sa venovala vlastnej autorskej tvorbe, pracovala ako asistentka na veľkých projektoch s írskymi dizajnérmi a súčasne učila keramiku. Zúčastnila sa viacerých medzinárodných výstav a súťaží v rôznych krajinách Európskej únie. V roku 2007 vyhrala prvú cenu za dizajn v rámci Keramického festivalu v anglickom Stoke on Trent a víťazný čajový servis ZERO bol umiestnený v tamojšej zbierke The Potteries Museum and Art Gallery. Od roku 2009 žije a tvorí v Bratislave.

Folk dizajn

Slovenské centrum dizajnu umožnilo študentom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Monike Hanečkovej, Ľubici Humeníkovej, Janovi Michaliskovi a Jánovi Turzovi predstaviť svoje „čerstvé“ magisterské diplomové práce na výstave Folk dizajn.Ide o autorov, ktorí hľadajú inšpiráciu v minulosti a spracúvajú ju do aktuálnych súčasných podôb. Napriek odlišnostiam sa vo vystavených prácach objavujú určité spoločné východiská, ako je ľudová či národná „ozdobnosť“. Dekór je výrazným prvkom artefaktov hmotnej kultúry a zdrojom podnetov pre autorov. Každý z nich ich využíva rôznym spôsobom, či už v podobe šperku, textilného dezénu (využitého v odevnom dizajne) alebo interiérového prvku. Pôvodné uplatnenie ľudového až insitného ornamentu na plotoch sa v podaní Jána Turza stáva výraznou črtou interiérového predelového prvku – dverí. Predovšetkým farebnosť krojových čepcov inšpirovala Moniku Hanečkovú, ktorá ju uplatnila pri šperku – prsteňoch. Ornament modifikovala do súčasnej podoby na textile Ľubica Humeníková, ktorá prepojila symboly súčasnej doby a ľudovej kultúry. Na minulosť, i keď nie až tak zameranú na ľudový dekór, v porovnaní s predošlými autormi, nadviazal Jan Michalisko, ktorý dal legendárnej stavebnici Merkur novú formu v podaní šperku. Pretransformovaním princípu a jednotlivých častí hry nadobudol šperk variabilnosť a hravosť.

Graduation projects

Slovenské centrum dizajnu predstavuje výsledky prvého ročníka stredoeurópskej prehliadky absolventských prác z Poľska, Česka a Slovenska. Po premiére v Poľsku sa dostávajú vybrané práce grafického a priemyselného dizajnu aj na Slovensko. Časopis Slovenského centra dizajnu Designum sa spolu s českým magazínom Typo rozhodol podporiť súťažnú prehliadku absolventských projektov, ktorú už deväť rokov organizuje skupina redaktorov poľského štvrťročného periodika 2+3D. Organizátori nadviazali na úspešnú spoluprácu na projekte G4, ktorý mapuje dianie v oblasti dizajnu v krajinách višegrádskej štvorky. Do súťaže bolo za rok 2010 prihlásených 224 prác, z toho 180 z Poľska, 30 z Čiech a napokon 14 zo Slovenska.Putovná výstava organizovaná spolu so Sliezskym zámkom umenia a podnikania v Cieszyne má nezastupiteľné miesto v programe poľských dizajnérskych podujatí, z čoho môže vyplývať nepomer v pocte prihlásených študentov z jednotlivých krajín. Slovensko spolu s Českom pristúpilo k spolupráci na projekte prvýkrát, a to sa odrazilo na menšom pocte prihlásených prác. Do kategórie grafický dizajn a vizuálna komunikácia bolo prihlásených 139 projektov a do kategórie priemyselný dizajn 85 projektov. Takmer jednu tretinu prihlásených projektov tvorili bakalárske práce (72), ktorých počet postupne z roka na rok rastie. Najväčšie zastúpenie škôl mali poľské výtvarné akadémie (Varšava, Krakov, Poznaň). Medzi českými školami bola najvýznamnejšie zastúpená brnianska technická univerzita a Univerzita Jana Evanglistu Purkyne v Ústi nad Labem. Zo Slovenska bolo najviac prihlásených z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Všetky prihlásené projekty si 13. decembra 2010 na Sliezskom zámku umenia a podnikania v Cieszyne prezrela odborná porota: Czeslawa Frejlich, Wojciech Kubiena, Jacek Mrowczyk, Kuba Sowinski (2+3D); Linda Kudrnovská, Filip Blažek (Typo); Sylvia Jokelová, Marcel Bencík (Designum) a Ewa Golebiowska zo Zámku Poľský Tešín. Na výstavu a do katalógu boli vybrané predovšetkým zmysluplné, rozvinuté, starostlivo vypracované a zaujímavé projekty predstavujúce výsledok pozornej koncepčnej práce a technickej zručnosti. Projekty určené pre konkrétnych výrobcov alebo ich technológie. Potešujúce boli odvážne a zaujímavé typografických projekty, knižné a publikačné počiny a projekty pracujúce so štatistikou a mapami. Hodnotiacimi kritériami bola inovatívnosť a sviežosť hľadania konkrétnych riešení. Porota bez určenia poradia vybrala najlepšie práce, z ktorých časť máme možnosť vidieť na výstave v Satelite. Slovenské školy zastupujú práce týchto absolventov: Michaela Chmelícková (VŠVU Bratislava) Marek Chmiel (VŠVU Bratislava) Žaneta Drgová (VŠVU Bratislava) Matúš Lelovský (VŠVU Bratislava) Tomáš Kaderábek (VŠVU Bratislava) Michaela Podolanová (TU Košice) Michal Smolenák (TU Košice)

Re:Design NetWork Award

Po uvedení výsledkov medzinárodnej súťaže Re:Design NetWork Award vo Viedni, bude mať verejnosť možnosť vidieť úspešné práce aj vo výstavnom a informačnom bode Satelit Slovenského centra dizajnu. Projekt s celoeurópskym záberom si kladie za cieľ upriamiť pozornosť na dosiaľ nezrealizované nápady a návrhy využívajúce odpadové materiály (ReUse dizajn) so zámerom predstaviť ich verejnosti a využiť ich na výrobu kultových predmetov v sociálnych podnikoch. Vyhlásenie výsledkov prebehlo na jeseň 2010 na Dizajn fóre vo Viedni, kde porota v zložení Lisa Ehrenstrasser, Sigi Ramoser, Franz Enhuber, Di Christian Pladerer a Bjorn Kierulf za Slovensko ocenila profesionálnych dizajnérov a študentov dizajnu, ktorí pri svojich návrhoch a prácach kládli dôraz na spracovanie druhotných surovín. V každej z troch súťažných kategórií – Mobilita a verejné priestory, Domácnosť a bývanie a Doplnky, bižutéria a móda – bola udelená cena, pričom jeden z ocenených návrhov získal hlavnú cenu RE: Design NetWork Award 2010 spojenú s uplatnením víťazného návrhu vo výrobe vybranej sociálnej prevádzky v Rakúsku a na Slovensku. Návštevník bude mať možnosť vidieť využitie takých produktov ako je napr. skrinka počítača, vyradená tlaková hadica hasičského zboru, použité kartónové obaly, plastové fľaše, pneumatiky a mnoho ďalších. Výstava ukáže na jednotlivých prácach dizajnérov aký inovačný, atraktívny a rôznorodý môže byť RE:design.

Nové logo Slovenského centra dizajnu

V galérii SCD Satelit sa otvára výstava pod názvom Nové logo Slovenského centra dizajnu, ktorá predstavuje súťažné návrhy lôg desiatich renomovaných grafických dizajnérov a grafických štúdií. Súťaž bola vypísaná v minulom roku a špeciálne boli vyzvaní Ján Šicko, Emil Drličiak, Komplot (Peter Hajdin), Studio 001 (Daniel Blonski), CD Creative Department (Andrej Krátky) a MUW Saatchi and Saatchi (Rasťo Michalík), ktorí v priebehu jedného mesiaca navrhli moderné logo v zmysle zadania súťažných podmienok. Výstavu realizoval podľa svojej koncepcie Palo Bálik, grafický dizajnér, ktorý bol aj aktívnym členom poroty. Prezentácia je postavená predovšetkým na osobných výpovediach autorov o postupoch a inšpiráciách pri navrhovaní loga. Odborná porota rozhodovala v decembri 2010 v zložení: predseda – Palo Bálik, Mária Rišková, Katarína Hubová, Pavel Choma a Justyna Kucharczyk z Poľska. Víťazný súťažný návrh, ktorý vybrala, bude slávnostne zverejnený na vernisáži výstavy. Slovenské centrum dizajnu začalo svoju činnosť v januári 1991 a preto výstava, ktorá prezentuje víťazné logo a aj logá všetkých vyzvaných autorov a štúdií, je príležitosťou na malú oslavu a pripomenutie si tohto dvadsaťročného jubilea.

Comunistar Designers

Slovenské centrum dizajnu predstavuje tvorbu trojice dizajnérov prezentujúcich sa pod značkou ComunistarDesigners. Založili ju absolventi ateliéru produkt dizajnu prof. Františka Buriana bratislavskej VŠVU – Roman Ficek, Peter Jakubík a Marián Laššák. Ide o prvú samostatnú prezentáciu skupiny, ktorá sa sformovala v roku 2007. Výstava ukazuje prierez ich doterajšou tvorbou, ktorá je zameraná na dizajn nábytku, bytové doplnky a drobné úžitkové predmety. ComunistarDesigners sa profilujú ako tvorcovia autorského dizajnu s presahmi do voľnej tvorby a dôrazom na konceptuálny rozmer v dizajne. ComunistarDesigners sú: Roman Ficek (*1981) absolvoval Strednú školu úžitkového výtvarníctva v Kremnici a Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave so zameraním na dizajn výrobkov. Počas tretieho ročníka bol na bakalárskom štipendijnom pobyte v Británii, na univerzite v Exeteri Plymouthu. Krátko po štúdiách sa stal jedným zo zakladateľov dizajnérskeho štúdia Comunistar Designers. V súčasnosti sa venuje nábytkovému a interiérovému dizajnu. Petr Jakubík (*1979) vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení a dizajnu v Bratislave. Počas školy absolvoval študijný pobyt na Ecole Supérieure d’Art et Design de Saint-Etienne. Je spoluzakladatelom Comunistar Designers. Kombinuje talent provokovať nápadmi s vášňou pre pikantné podrobnosti. Marián Laššák (*1979) študoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene, odbor konštrukcia a tvorba nábytku. Vo svojom štúdiu pokračoval na Fakulte Architektúry STU v Bratislave, ústave dizajnu a štúdium ukončil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, katedre dizajnu. Venuje sa tvorbe nábytku a vystavuje na mnohých výstavách.

Zapnuté – Vypnuté – Zabudnuté ? – Dizajn a dizajnéri podniku Tesla Bratislava 1946 – 1990.

Slovenské centrum dizajnu prezentuje výstavu Zapnuté – Vypnuté – Zabudnuté?, ktorá mapuje históriu podniku Tesla Bratislava od roku 1946 – až do jeho likvidácie v roku 1990. Tesla Bratislava, ktorá vznikla v roku 1946 znárodnením budapeštianskej firmy Tungsram, bola monopolným výrobcom rozhlasových prijímacov, gramorádií, autorádií a kalkulaciek. Pocas 44 rokov fungovania podniku tu pôsobili viaceré generácie dizajnérov. Pre širokú laickú verejnost však zostali dodnes neznámi. Výstava v kurátorskej koncepcii Ondreja Eliáša odhaluje skrytú cast histórie Tesly a predstavuje prácu dizajnérov a technikov podniku. Dokumentuje vývoj rádiami, gramorádiami, gramofónmi, autorádiami, magnetofónmi a inými produktmi. V spolupráci so Slovenským technickým múzeom a zberatelmi (Viktor Cingel – www.radiohistoria.sk, Radoslav Hrác – http://stareradia.blog.cz). sa podarilo kurátorovi sústredit takmer 80 výrobkov; najstarší z nich pochádza z roku 1938, posledný z konca 80. rokov. Okrem toho je výstava doplnená dobovými reklamnými letákmi, modelmi výrobkov, ktoré vznikli v dizajnérskom štúdiu Tesly, ako aj obrazovými a textovými informáciami. Dôležitou súcastou výstavy je prezentácia dizajnérov podniku: Ján Vikrut, Mikuláš Slatkovský, Pavol Thurzo, Peter Kramár, a ich návrhov. K výstave je vydaný 68-stranový katalóg s textami O. Eliáša a Ladislava Klímu o histórii Tesly, profilmi dizajnérov a bohatou obrazovou prílohou. Katalóg sumarizuje výsledky výskumu kurátora O. Eliáša a podáva prvé komplexné spracovanie existencie Tesly. Výstavu doplna premietanie filmových dokumentov zapožicaných Filmovým ústavom v Bratislave a Slovenskou televíziou Bratislava.

MACKO V SATELITE

Historicky prvá medziateliérová spolupráca medzi Katedrou textilnej tvorby / Ateliérom textilného dizajnu a Katedrou vizuálnej komunikácie / Ateliérom 303 vyústila do týždňového workshopu uskutočneného mimo pôdy VŠVU, v architektonicko-dizajnérskom štúdiu v Cvernovke na Páričkovej ulici. Témou workshopu bol MACKO. Macko ako hračka, produkt, pomôcka, kultový predmet alebo umelecký objekt. Výstupom sa stali 3D produkty spajajúce v sebe textilný a grafi cký dizajn. Študenti pracovali v zmiešaných tímoch. Vzniklo 10 produktov, ktoré vytvorilo 8 dvojíc študentov. I napriek časovému limitu 5 dní a faktoru, že študenti medzi sebou komunikovali a spolupracovali prvýkrát, vznikli produkty na vysokej ideovej a formálnej úrovni. Lektormi workshopu boli Mgr. art. Eja Devečková, Katedra textilnej tvorby VŠVU Mgr. art. Marcel Benčík, ArtD., Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU Prezentované projekty Muč Ma! / Dominika Martanová a Veronika Troligová // Teddy Man a Peace Man / Daniela Fagová a Jana Leňová // Notabene a Bears / Andrea Ševčíková a Marek Menke // Nakladaní – Nakládaní / Andrea Ganoczyová a Anna Ulahelová // KOMAC / Lenka Cábová a Juraj Kočár // Pushy Bear / Zuzana Zmateková a Kristína Koronthályová // Macko / Ľubica Humeníková a Roman Mackovič // Buff , Drsňák a Plnený medveď / Natália Jarembáková a Zuzana Nemkyová

Dušan Junek | 45 FORTYFIVE

Slovenské centrum dizajnu predstavuje výstavný projekt grafického dizajnéra Dušana Juneka 45 FORTYFIVE. Ide o osobitý druh retrospektívy, ktorá sa nezameriava na existujúce dielo autora, ale autor vytvára kolekciu nových diel. V prípade Dušana Juneka sú týmito dielami plagáty, jeho „osudové“ médium. Plagáty, ktoré vytvoril pre výstavu sú inšpirované jeho celoživotnou tvorbou a tvorbou jeho kolegov – grafických dizajnérov z celého sveta. V roku 2001 si kultúrny svet pripomenul storočnicu smrti legendárneho Henri de Toulouse-Lautreca. Umelca, ktorého plagátová tvorba sa považuje za to najlepšie, čo sa v tomto umeleckom žánri doteraz vytvorilo. Má stovky nasledovníkov po celom svete, špičkových umelcov, ktorí plagát považujú za ideálny prostriedok na vyjadrenie ideí umeleckou formou, zodpovedajúcou ich výtvarnému naturelu a súčasne reflektujúcou ducha doby i vývinu výtvarného umenia. Na Slovensku je niekoľko Lautrecových „vnukov“ s tvorivými výsledkami medzinárodného významu, čo dokumentuje ich akceptácia na najvýznamnejších zahraničných prehliadkach plagátu a dizajnu i viaceré prestížne ocenenia tvorby zo sveta. V mnohých podobách – ako intenzívny tvorca a oceňovaný autor, organizátor, publicista, pedagóg a propagátor sa plagátom kontinuálne už vyše štyri desaťročia zaoberá Dušan Junek. Popri všetkých Junekových aktivitách je na prvom mieste jeho vlastná tvorba. Pracuje v celej šírke disciplín vizuálnej komunikácie a grafického dizajnu a dosiahol v nich výsledky presahujúce domáci rámec (logá, značky, symboly, jednotný firemný štýl – corporate identity, typografia a plagát). Plagát predstavuje pre Juneka predovšetkým nekonečný kreatívny priestor. V plnej miere mu umožňuje kombinovať intelekt s imagináciou a nasmerovať ich k vizuálnemu vtipu vyjadrujúceho riešenú ideu. Deje sa tak úspornou až minimálnou grafickou formou, o to viac nosnou vo výpovedi. Projekt 45 FORTYFIVE pripomína fakt, že v roku 2010 uplynie 45 rokov, odkedy Dušan Junek navrhol svoj prvý plagát. Tento začiatok tvorivého snaženia bol podnetom k výstavnému projektu, v ktorého rámci Junek vystaví 45 nových plagátov realizovaných v priebehu roka, ako reakciu na bod vzniku jeho dnes už mimoriadnej tvorivej cesty. 45 rokov = 45 plagátov – výstava nových artefaktov ako dokument permanentne sa vyvíjajúcej tvorby a imaginácie autora.

mÓDA – Súčasný odev a (skoro) zabudnuté príbehy návrhárok minulého storočia

Výstavný projekt Slovenského centra dizajnu je koncipovaný ako pocta šiestim odevným dizajnérkam a výborným kresliarkam, ktoré sa narodili v rozpätí rokov 1874 – 1931 na Slovensku, alebo tu prevažnú časť svojho života pôsobili. Ich tvorba bola témou dlhodobého výskumu na základe archívnych materiálov, dobových časopisov a rodinných pozostalostí. Informácie o Marte Bodickej spracovala Mgr. Magdaléna M. Zubercová, štúdie o Kate Löwinger, Otýlii Ležovičovej, Magde Radványi, Alžbete Güntherovej-Mayerovej sú súčasťou dizertačnej práce autorky výstavy. Ďalšou výnimočnou osobnosťou, pôsobiacou od 50. rokov v oblasti odevnej tvorby na Slovensku, je Vlasta Hegerová. Tvorba týchto autoriek bude na výstave prezentovaná prostredníctvom ich kresbových návrhov. Téme domácej odevnej kultúry sa u nás dodnes nevenovala dostatočná pozornosť a módna kresba stála na okraji záujmu ako menejcenný výtvarný žáner, čo bola hlavná motivácia tejto výstavnej koncepcie. Výstava sleduje určité paralely medzi tvorbou málo známych osobností a produkciou súčasných dizajnérov a dizajnérok, ktorí sa v oblasti odevnej tvorby uplatnili v priebehu posledných rokov. Budú predstavené odevné kolekcie Izabely Komjati, Borisa Hanečku, Petry Poórovej, Marcela W. Holubca, Lenky Sršňovej a Márie Štranekovej, ktorí patria k výrazným reprezentantom odboru. Prostredníctvom aktuálnej tvorby vybraných mladých autorov je predstavený súčasný stav autorského odevného dizajnu. V konfrontácii so (skoro) zabudnutými príbehmi dizajnérok minulého storočia, môže výstava priniesť nový pohľad na stav módnej tvorby na Slovensku od začiatku 20. storočia až do súčasnosti.