Vitaj na Planéte 220

Vitaj na Planéte 220. Planétu 220 a jej 3D priestor ovláda čierna páska. Ako planéta vznikla, o jej histórii, čo sa na nej momentálne deje a kto sú jej obyvatelia sa dozvieš na výstave, ktorá nebude iba o predaji dizajnu. Vkročením do medzipriestoru Satelitu sa stávaš súčasťou expozície. Galaxiou vás prevedie Maroš Schmidt, ktorý predstaví aj nové vesmírne 3D objekty. Žiadne pagáče nebudú, iba vesmírna potrava. Michaela Chmelíčková je absolventkou katedry vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde skončila v ateliéri Typolab pod vedením Pala Bálika. Od roku 2009 sa venuje projektu 220, ktorý sa zaoberal predajom dizajnu a postupne transformoval na Planétu 220, prezentujúcu jej autorské tričká. Za účelom vytvorenia atmosféry značky využíva izolačnú pásku, ktorou vykresľuje ilúziu 3D priestoru v interéri. Je to vlastne hra s ilúziou 2D verzus 3D. Línia a výtvarne charakteristická kresba páskou sa stala základom identity projektu Planéta 220. Popri tomto projekte sa venuje grafickému dizajnu, ilustrácii a vj-ingu. Žije a pracuje v Bratislave a je majiteľkou jednej mačky.

Cena profesora Jindřicha Halabalu

Medzinárodná prehliadka najlepších študentských semestrálnych a záverečných prác z oblasti dizajnu nábytku a interiéru sa organizuje každoročne striedavo v Brne a vo Zvolene. Posudzované sú vždy školské projekty, ktoré vznikli v priebehu uplynulého akademického roka. Hlavnou myšlienkou podujatia je podporiť vzostup kvality študentských prác a vytvoriť priestor pre konfrontáciu tvorivých názorov na medzinárodnej úrovni. Súťaž vznikla ako pocta celoživotnému dielu profesora Jindřicha Halabalu (1903 – 1978), ktorý v oblasti nábytkárskej tvorby významne prispel k vytváraniu nového životného štýlu 20. storočia v bývalom Československu. Uplatnil sa nielen ako tvorca nábytku, ale vo svojej dobe aj ako progresívny organizátor výroby v jej komplexnom ponímaní. Publikačnou a pedagogickou činnosťou významnou mierou prispel k rozvoju československého drevárskeho školstva. Svojim pedagogickým pôsobením na niekdajšej Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene v rokoch 1954 – 1969 nepriamo ovplyvnil vznik súčasnej Katedry dizajnu a drevárskych výrobkov na Technickej univerzite vo Zvolene. Cena profesora Jindřicha Halabalu sa v uplynulých rokoch formovala ako československá súťaž s počiatočnou účasťou študentov dvoch univerzitných pracovísk, ktoré iniciovali v roku 2004 jej zrod: Katedry dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov, Drevárskej fakulty, Technickej univerzity vo Zvolene a Ústavu nábytku, dizajnu a bývania, Lesníckej a drevárskej fakulty, Mendelovej univerzity v Brne. Posledné ročníky priniesli rozšírenie okruhu prispievajúcich škôl i nárast počtu súťažiacich. V roku 2011 vzrástol počet súťažných návrhov až na 95 a počet zúčastnených škôl na osem – štyri zo Slovenska a štyri z Českej republiky: Technická univerzita vo Zvolene, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Mendelova univerzita v Brne, Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne, Vysoká škola umeleckopriemyselná v Prahe a Vysoké učení technické v Brne.

Felt is not dead – Plsť žije

Výstava Felt is not dead/Plsť žije!, sa nesie v duchu znovuobjavenia tradičného textilného materiálu – vlnenej plsti. Vlnená plsť je prírodný materiál, ktorý sa vyrába plstením ovčej vlny za mokra alebo za sucha (vpichovaná plsť). V minulosti sa využíval najmä pri výrobe oblečenia a klobúkov. Postupom času však plsť vytlačili umelé (syntetické) textílie. Cieľom dizajnérov je nájsť nové, niekedy netradičné, uplatnenie plsti v súčasnej domácnosti. Dizajnéri, bratia Ondrej a Peter Eliášovci, prezentujú niekoľko kolekcií výrobkov z dekoračnej i technickej plsti ako sú napr. koberce, závesy, misy, stolovacie doplnky, atď. Vystavené produkty spája minimalistická estetika obohatená o odkazy na rôznorodé inšpiračné zdroje (archetyp, elektrotechnika, geometria, geografia, ľudový ornament, zoológia). Niektoré návrhy kombinujú plsť s nerezom čím vytvárajú zaujímavý kontrast mäkkého, teplého s tvrdým, chladným. Možnosti použitia plsti sú však nekonečné a záleží len na fantázií tvorcu.

TypoTopo Tour

Výstava TypoTopo Tour, predstavuje výsledky úspešného workshopu TypoTopo venovaného typografii a dizajnu písma. Budúci experti v oblasti tvorby písma a typografie sa stretli na konci októbra v Galérii Freedom v Báhoni. Pod vedením dizajnérov Árona Jancsó, Jána Filípka a Ondreja Jóba pracovali na tvorbe nových písem pomocou rôznych techník. Výstava predstaví dokumentáciu workshopu a diela študentov – 15 plagátov s novými písmami, voľne prepájajúce disciplíny typografie a topografie. Medzinárodný workshop TypoTopo zorganizovalo združenie POSTER (Robert Paršo, Mária Rišková, Viera Levitt a Juraj Blaško), ktoré vzniklo v roku 2000 Súčasťou výstavy bude aj záznam prednášok (každá v trvaní cca 30 minút), ktoré sa konali v rámci workshopu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave – TypoTopo TALX loop. Autormi prednášok sú grafickí dizajnéri: Tomasz Bierkowski (PL), Filip Blažek (CZ), David Březina (CZ), Samuel Čarnoký (SK), Nikola Djurek (HR), Andrej Krátky (SK), Marcus Sterz (A), Serfőző Péter (HU), Aljaž Vindiš (SI).

Jozef Vlček Neznámy autor známych prác

Ľubomír Longauer sa dlhodobo venuje výskumu dejín úžitkovej grafiky na Slovensku v 20. storočí. V rámci svojho výskumu sa zaoberal aj tvorcami bankoviek a známok z obdobia tzv. slovenského štátu. Zistil, že najdôležitejším výtvarníkom v tejto oblasti bol Jozef Vlček. Nielenže navrhol jednu sériu doplatných známok, ale spolupracoval aj na druhej, ktorú navrhol Jozef Cincík. Vytvoril sériu známok leteckých, športových a spolupracoval na návrhoch všetkých známok Jozefa Cincíka a dalších ovela známejších slovenských výtvarníkov, ako bol on sám. Najznámejšia je jeho séria známok Kniežatá, ktorá vyšla v roku 1944. Tzv. grafická úprava, ktorú robil na známkach iných výtvarníkov znamenala, že podľa ich náčrtu Vlček celý návrh vytvoril americkou retušou. Občania Slovenska platili jeho štátovkami, ktoré tlačila martinská Neografia. Jeho meno sa však spomínalo málo. A navyše, Jozef Vlček bol Čech, ktorý bol cez vojnu na Slovensku v síce dobre platenom, ale nevoľníckom postavení. Nevieme, čo bolo príčinou jeho neskoršej degradácie, či to bol trest za zákazky v období tzv. slovenského štátu, alebo jeho malá priebojnosť. Vieme len, že sa k práci, kde by mohol uplatniť svoj talent a skúsenosti, už nedostal. Výstava, ktorá odhaľuje kúsok našej histórie zaujme nielen znalcov, filatelistov, ale i bežných divákov. Ľubomír Longauer celú výstavu venuje ako dar Múzeu dizajnu, úžitkového umenia a architektúry, ktoré práve vzniká.

Novesta

Značka Novesta pôsobí na trhu od roku 1992 a stala sa populárnou hlavne vďaka špeciálnej gumovej obuvi vyrábanej na báze prírodného kaučuku a tiež redizajnom československej športovej klasiky – textilných tenisiek. Značka sa postupne presadzuje na európskom trhu a pravidelne sa pripomína verejnosti na zaujímavých výstavných a predajných dizajnérskych akciách. Za posledný rok sa v Noveste zrodila kolekcia obuvi, ktorá je rozdelená do troch kategórií – STREET, HOBBY a PROFESSIONAL a realizovali sa mnohé spolupráce, ktorých výsledkom sú zaujímavé kolekcie produktov či prototypy výrobkov. Na výstave budú prezentované spolupráce Novesty s módnymi značkami MilionDolar, Popular, Puojd či Sistersconspiracy a s mladými dizajnérmi ako sú Renáta Barancová, Petra Holíková, Mirka Horká a Ľubica Humeníková. Priamo z dielne Novesty návštevník uvidí radu módnej obuvi s označením STREET, o ktorú sa sortiment rozšíril v roku 2010. Kolekcia pozostáva z modelov celo gumovej a textilnej obuvi a je primárne určená mladej generácii. Skladá sa z textilných modelov tenisiek a z modelov mestských gumákov. Táto rada je charakteristická sýtymi farbami, usňovými detailmi, limitovanými sériami a značným podielom ručnej práce. Celá výstava bude doplnená obrazovým materiálom a videoprojekciou.

Organická keramika Božena Chandogová

Verejnosť bude mať možnosť vidieť kolekciu keramického dizajnu vytvorenú od čias autorkinho päťročného pôsobenia v írskom Dubline až po súčasnosť. Charakteristickou črtou dizajnu Boženy Chandogovej je prepojenie organických foriem a geometrie cyklických štruktúr vo vzájomnom vzťahu s mandalami a architektúrou. Inšpiruje sa predovšetkým prírodnými systémami a fraktálmi, repetíciou vznikajúcou pri organickom procese rastu živých organizmov a rastlín, ale takisto aj rastom viditeľným pri určitých typoch stavieb. Farebné riešenia jej organického dizajnu podčiarkuje zdroj inšpirácie prameniaci takisto v botanike, hoci efekty povrchov na glazúrach sú výsledkom niekoľkoročných opakovaných experimentov a chemických testov. Keramické objekty Boženy Chandogovej oscilujú medzi prírodnými formami a architektúrou, v prirodzenej harmónii, afinity reprodukovaného radenia a špirálovitého rastu rastlín spôsobovaných magnetickou energiou a rotáciou Zeme a ovplyvňovanými zákonitostami vesmíru. Koncentruje sa na geometrickú podstatu rastu prírodných foriem a komplexnosť makroštruktúry rastu v špirále, ktorú aplikuje aj do dizajnu vlastných objektov. Proces definovania foriem dovŕšila autorka skúmaním symboliky elementárnych geometrických foriem kruhov a štvorcov ako kontemplatívnych foriem, ktoré majú spoločné črty s rastlinami, mandalami a konkrétnymi architektonickými typmi. Jej práca sa usiluje o dosiahnutie jednoty plne obsiahnutej v prírode a túto zvolila ako osobnú filozofiu a hlavný motív svojej tvorby. Dizajn keramických objektov vníma ako diagram, v ktorom sa prelínajú všetky tieto aspekty a zároveň ašpirujú na dizajnérsky objekt so sochárskymi kvalitami. Po skončení bakalárskeho štúdia na bratislavskej VŠVU autorka absolvovala magisterské štúdium na Katedre keramiky, skla a kovu na Národnej Univerzite umenia a dizajnu v Dubline, ktoré úspešne ukončila výstavou v roku 2007 a ďalej sa venovala vlastnej autorskej tvorbe, pracovala ako asistentka na veľkých projektoch s írskymi dizajnérmi a súčasne učila keramiku. Zúčastnila sa viacerých medzinárodných výstav a súťaží v rôznych krajinách Európskej únie. V roku 2007 vyhrala prvú cenu za dizajn v rámci Keramického festivalu v anglickom Stoke on Trent a víťazný čajový servis ZERO bol umiestnený v tamojšej zbierke The Potteries Museum and Art Gallery. Od roku 2009 žije a tvorí v Bratislave.

Folk dizajn

Slovenské centrum dizajnu umožnilo študentom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Monike Hanečkovej, Ľubici Humeníkovej, Janovi Michaliskovi a Jánovi Turzovi predstaviť svoje „čerstvé“ magisterské diplomové práce na výstave Folk dizajn.Ide o autorov, ktorí hľadajú inšpiráciu v minulosti a spracúvajú ju do aktuálnych súčasných podôb. Napriek odlišnostiam sa vo vystavených prácach objavujú určité spoločné východiská, ako je ľudová či národná „ozdobnosť“. Dekór je výrazným prvkom artefaktov hmotnej kultúry a zdrojom podnetov pre autorov. Každý z nich ich využíva rôznym spôsobom, či už v podobe šperku, textilného dezénu (využitého v odevnom dizajne) alebo interiérového prvku. Pôvodné uplatnenie ľudového až insitného ornamentu na plotoch sa v podaní Jána Turza stáva výraznou črtou interiérového predelového prvku – dverí. Predovšetkým farebnosť krojových čepcov inšpirovala Moniku Hanečkovú, ktorá ju uplatnila pri šperku – prsteňoch. Ornament modifikovala do súčasnej podoby na textile Ľubica Humeníková, ktorá prepojila symboly súčasnej doby a ľudovej kultúry. Na minulosť, i keď nie až tak zameranú na ľudový dekór, v porovnaní s predošlými autormi, nadviazal Jan Michalisko, ktorý dal legendárnej stavebnici Merkur novú formu v podaní šperku. Pretransformovaním princípu a jednotlivých častí hry nadobudol šperk variabilnosť a hravosť.

Graduation projects

Slovenské centrum dizajnu predstavuje výsledky prvého ročníka stredoeurópskej prehliadky absolventských prác z Poľska, Česka a Slovenska. Po premiére v Poľsku sa dostávajú vybrané práce grafického a priemyselného dizajnu aj na Slovensko. Časopis Slovenského centra dizajnu Designum sa spolu s českým magazínom Typo rozhodol podporiť súťažnú prehliadku absolventských projektov, ktorú už deväť rokov organizuje skupina redaktorov poľského štvrťročného periodika 2+3D. Organizátori nadviazali na úspešnú spoluprácu na projekte G4, ktorý mapuje dianie v oblasti dizajnu v krajinách višegrádskej štvorky. Do súťaže bolo za rok 2010 prihlásených 224 prác, z toho 180 z Poľska, 30 z Čiech a napokon 14 zo Slovenska.Putovná výstava organizovaná spolu so Sliezskym zámkom umenia a podnikania v Cieszyne má nezastupiteľné miesto v programe poľských dizajnérskych podujatí, z čoho môže vyplývať nepomer v pocte prihlásených študentov z jednotlivých krajín. Slovensko spolu s Českom pristúpilo k spolupráci na projekte prvýkrát, a to sa odrazilo na menšom pocte prihlásených prác. Do kategórie grafický dizajn a vizuálna komunikácia bolo prihlásených 139 projektov a do kategórie priemyselný dizajn 85 projektov. Takmer jednu tretinu prihlásených projektov tvorili bakalárske práce (72), ktorých počet postupne z roka na rok rastie. Najväčšie zastúpenie škôl mali poľské výtvarné akadémie (Varšava, Krakov, Poznaň). Medzi českými školami bola najvýznamnejšie zastúpená brnianska technická univerzita a Univerzita Jana Evanglistu Purkyne v Ústi nad Labem. Zo Slovenska bolo najviac prihlásených z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Všetky prihlásené projekty si 13. decembra 2010 na Sliezskom zámku umenia a podnikania v Cieszyne prezrela odborná porota: Czeslawa Frejlich, Wojciech Kubiena, Jacek Mrowczyk, Kuba Sowinski (2+3D); Linda Kudrnovská, Filip Blažek (Typo); Sylvia Jokelová, Marcel Bencík (Designum) a Ewa Golebiowska zo Zámku Poľský Tešín. Na výstavu a do katalógu boli vybrané predovšetkým zmysluplné, rozvinuté, starostlivo vypracované a zaujímavé projekty predstavujúce výsledok pozornej koncepčnej práce a technickej zručnosti. Projekty určené pre konkrétnych výrobcov alebo ich technológie. Potešujúce boli odvážne a zaujímavé typografických projekty, knižné a publikačné počiny a projekty pracujúce so štatistikou a mapami. Hodnotiacimi kritériami bola inovatívnosť a sviežosť hľadania konkrétnych riešení. Porota bez určenia poradia vybrala najlepšie práce, z ktorých časť máme možnosť vidieť na výstave v Satelite. Slovenské školy zastupujú práce týchto absolventov: Michaela Chmelícková (VŠVU Bratislava) Marek Chmiel (VŠVU Bratislava) Žaneta Drgová (VŠVU Bratislava) Matúš Lelovský (VŠVU Bratislava) Tomáš Kaderábek (VŠVU Bratislava) Michaela Podolanová (TU Košice) Michal Smolenák (TU Košice)

Re:Design NetWork Award

Po uvedení výsledkov medzinárodnej súťaže Re:Design NetWork Award vo Viedni, bude mať verejnosť možnosť vidieť úspešné práce aj vo výstavnom a informačnom bode Satelit Slovenského centra dizajnu. Projekt s celoeurópskym záberom si kladie za cieľ upriamiť pozornosť na dosiaľ nezrealizované nápady a návrhy využívajúce odpadové materiály (ReUse dizajn) so zámerom predstaviť ich verejnosti a využiť ich na výrobu kultových predmetov v sociálnych podnikoch. Vyhlásenie výsledkov prebehlo na jeseň 2010 na Dizajn fóre vo Viedni, kde porota v zložení Lisa Ehrenstrasser, Sigi Ramoser, Franz Enhuber, Di Christian Pladerer a Bjorn Kierulf za Slovensko ocenila profesionálnych dizajnérov a študentov dizajnu, ktorí pri svojich návrhoch a prácach kládli dôraz na spracovanie druhotných surovín. V každej z troch súťažných kategórií – Mobilita a verejné priestory, Domácnosť a bývanie a Doplnky, bižutéria a móda – bola udelená cena, pričom jeden z ocenených návrhov získal hlavnú cenu RE: Design NetWork Award 2010 spojenú s uplatnením víťazného návrhu vo výrobe vybranej sociálnej prevádzky v Rakúsku a na Slovensku. Návštevník bude mať možnosť vidieť využitie takých produktov ako je napr. skrinka počítača, vyradená tlaková hadica hasičského zboru, použité kartónové obaly, plastové fľaše, pneumatiky a mnoho ďalších. Výstava ukáže na jednotlivých prácach dizajnérov aký inovačný, atraktívny a rôznorodý môže byť RE:design.