Dve prednášky z Poľska – historické písmo pre nevidiacich a branding pre kultúru

Katedra vizuálnej komunikácie VŠVU vás pozýva do Galérie dizajnu Satelit na dve prednášky poľských dizajnérov Viktoriye Grabowskej a Filipa Zagórskeho. Akcia sa koná v spolupráci s Polish Design Week a Slovenským centrom dizajnu.

Nový život zabudnutého písma: dotyková abeceda vo vzdelávaní nevidiacich
Viktoriya Grabowska

Na začiatku výskumu bolo písmo Wilhelma Kleina. Navrhol ho pred viac než 200 rokmi pre ľudí, ktorí prišli o zrak alebo sú zrakovo postihnutí. Je postavené na reliéfe, neskôr ho nahradilo Braillovo slepecké písmo, keďže je efektívnejšie napríklad v rýchlosti čítania. Avšak, Kleinovo písmo je stále veľmi praktické pri vzdelávaní. Projekt Grabowskej si kladie za cieľ oživiť tento systém vytvorením digitálnych písiem a jeho testovanie podľa potrieb používateľov pri čítaní dotykom a pre potreby reprodukovacích techník.

Viktoriya Grabowska je typografka, výskumíčka a vysokoškolská pedagogička. Narodila sa v krymskom Simferopole, momentálne žije a pracuje v poľskej Poznani. Veronika spolupracuje s viacerými typografickými štúdiami vrátane Cornel Windlin Studio, Lineto, Darden Studio, Studio Norm, Rosetta a Sorkin Type. Prednáša na poznaňskej Vysokej škole umení a na School of Form.

Branding pre kultúru: Ako pracovať a spolupracovať s inštitúciami.
Filip Zagórski (Type2)

Dizajn pre kultúru v kontexte Poľska. Racionalizmus vs. Romantizmus.
Grafický dizajn v Poľsku sa dá opísať paradoxmi: Východ/Západ, skostnatenosť a potreba voľnosti, systematický prístup a poľská búriaca sa duša, racionalizmus a romantizmus. Tento nával protichodných čŕt vytvára kreatívne napätie, v ktorom sa my (poľskí dizajnéri) neustále pokúšame zápasiť so všadeprítomným vizuálnym chaosom.

Type2 je varšavské dizajnérske štúdio založené Rafałom Benedekom a Filipom Zagórskim. Špecializujú sa na návrhy komplexných systémov vizuálnych identít. Type2 produkuje nápadité riešenia vychádzajúce z obsahu a vnášajú do nich typografickú citlivosť. O dizajne prednášali už v Číne, Indii a v Mexiku. Type2 momentálne učia na School of Form (Poznaň) a na SWPS University (Varšava). V roku 2018 Type2 založili (spolu s Renem Wawrzkiewiczom) Warsaw Design LAB – novú nezávislú školu vizuálnej komunikácie.

ĽUBOMÍR KRÁTKY: TYPOGRAFIA A KALIGRAFIA

Slovenské centrum dizajnu, galéria dizajnu Satelit a Slovenské múzeum dizajnu predstavujú monografickú výstavu slovenského typografa, kaligrafa a grafického dizajnéra Ľubomíra Krátkeho (1939) s názvom Typografia a kaligrafia. Výber vystavených diel pochádza z autorovho osobného archívu a zo zbierok Slovenského múzea dizajnu. Výstava kladie dôraz predovšetkým na autorovu knižnú tvorbu, resp. grafickú úpravu kníh a prácu s písmom. Ľubomír Krátky dnes patrí medzi najvýznamnejších slovenských typografov, kaligrafov a grafických dizajnérov. Jeho profesionálna dráha sa začala v päťdesiatych rokoch v Prahe, kde študoval odbor grafická úprava tlačovín na Priemyselnej škole grafickej. Práve pri štúdiu tohto špecifického odboru v českom prostredí, kde knižný dizajn a typografia mali svoju hlboko zakorenenú tradíciu, získal hlboký vzťah k práci s písmom a ku grafickej úprave kníh. Remeslu typografa je verný dodnes. Práve veľké mená českej typografie, ako napríklad Karel Dyrynk, Method Kaláb, Oldřich Menhart či Oldřich Hlavsa ho veľmi ovplyvnili v jeho tvorbe. Po skončení štúdia v roku 1957 začal pracovať v Bratislave ako grafický dizajnér a vedúci technickej a výtvarnej redakcie pre vydavateľstvá Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Mladé letá a Slovenský spisovateľ. Externe pracoval aj pre rôzne iné slovenské i zahraničné vydavateľstvá a pôsobil aj pedagogicky na oddelení ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde prednášal knižnú typografiu.

Neviditeľné mestá

Andrea Gogová sa problematikou vizuálneho spracovania textov ergodickej literatúry zaoberá od roku 2010. Využíva ju v umeleckej praxi aj vo výskume, ktorému sa venuje v dizertačnej práci. Zástupným dielom jej analýz formálne nekonvenčne usporiadaného textu sa stal román Neviditeľné mestá od talianskeho spisovateľa Itala Calvina. Neviditeľné, možno aj symbolicky, pretože odkrývaním štruktúry textu možno nájsť jeho vizuálne možnosti. Autorka spočiatku pracuje so semiotickou vrstvou textu, ktorú analyzuje a vizuálne zaznamenáva do podoby máp. Neskôr sa zaoberá formálnymi možnosťami textu a pomocou transkripcií navrhuje diagram, ktorý vedie k jeho rôznym mediálnym podobám, založeným na princípe rizomatického usporiadania diela. Vytvára hudobné notácie a v spolupráci so zvukovým dizajnérom Dušanom Kozákom a hudobným skladateľom Stanislavom Grichom ich zhudobňuje. Neskôr prechádza k rôznym podobám multimediálnych konceptov. Scénou prezentácií jej spracovaní sa stali konštelácie multimediálneho festivalu Urbo Kune odohrávajúce sa v rokoch 2012 až 2015 vo Viedni. Samostatná výstava Neviditeľné mestá preto predstavuje istý bod zavŕšenia jej dlhoročnej témy, ktorý v tomto časopriestore zdieľa s verejnosťou. „Takých interakcií tu už bolo, podstatný je ten koncept,“ hovorí mi Andrea do mobilu pri predstavovaní základov výstavy. Nomád-mapa-rizoma. Vstúpiš: ticho, tma, čierna podlaha, lasery. Pohneš sa: miestnosť ožije. Výstava sa nadýchne. Intermediálny triptych vpisujúceho sa textu, preblikávajúcich fotografií a spusteného zvuku v každom z 25 štvorcov. Prvá plocha je Calvinova, ďalšie tvoria autorkine záznamy z dnešných Benátok, presne z miest, na ktorých teraz stojíš. Keď Kublaj Chán navrhne Marcovi Polovi, aby mu povedal niečo o jeho rodnom meste, Polo odpovie: „Zakaždým, keď opisujem dajaké mesto, poviem niečo o Benátkach. […] Ak raz obrazy ukotvené v pamäti vyjadríš slovami, stratia sa.“ Ponúka sa preto možnosť prijať slová intermediálne, nech sa máme čoho chytiť, k čomu si privoňať, cez čo prejsť. Legendárna kniha Itala Calvina Neviditeľné mestá ponúkla nielen materiál pre obrovské množstvo autorských ilustrácií do knižných prekladov, ale inšpirovala aj viaceré zahraničné inštalácie, hudobné, tanečné spracovania, a dokonca aj hypertext či projekt vo virtuálnej realite. Neviditeľné mestá ako mimikry cestopisu, prezlečenie kútov Benátok do rozľahlej Mongolskej ríše v 13. storočí, metalepsa Marca Pola a Kublaj Chána v pozíciách rozprávača a adresáta, metafiktívny príbeh v príbehoch o mestách žien, oulipovský odkaz o prepojení literatúry s matematikou, vyznanie mestu. Jeanette Winterson napísala, že „Benátky možno čítať iba ako fikciu“. A v súlade s Calvinom by mala ostať viditeľná iba pre zasvätených, ktorí sa rozhodnú vnímať mesto cez impresie, čo sa do nich organicky vlejú, a čítať ho poza fyzické riadky až k neviditeľnému hlasu spleti ciest. „Pocestný chodí hore-dolu, ustavične zmietaný pochybnosťami: keďže sa mu nedarí rozpoznať jednotlivé miesta mesta, postupne sa mu navzájom miešajú i tie jasné, čo si nosí uložené v pamäti.“ Pocestná sa na výstave Andrey Gogovej zastaví v 2 miestnostiach: v podloží nájde schémy, na povrchu ich realizáciu. Na margo schém: autorkina interpretácia Calvinovho textu a jeho demystifikácia sa pretavili do vyobrazenia mapy Benátok ako vizuálneho literárneho diela. Nomád-mapa-rizoma. Priestor dostali aj kódy zodpovedné za interakciu a plány popisujúce koncept. Na margo 25 možností vstupu do diela: ergodická literatúra si zo svojej podstaty vyžaduje úsilie hľadania, prepájania, klikania, usporadúvania nesúvislých strán v knihe, či mentálneho priraďovania liniek sujetu. Interaktívna inštalácia Andrey Gogovej konfrontuje Calvinov text zo 70. rokov zasadený do 13. storočia so súčasnou mediálnou reprezentáciou Benátok (ich obrazom a zvukom z pohľadu cestovateľky), a zároveň ich necháva v spoločnej atmosfére pôsobiť na návštevníčky a návštevníkov galérie, ktorí sa tak svojimi krokmi v srdci Bratislavy môžu prenesene dostať do časových vrstiev Benátok. Viac ako pohľadnica, menej ako plavba gondolou. Každé čítanie je predsa imaginárnou cestou. Otázka je, ako veľmi aj fyzicky náročnou (pre zápisník cestujúcej).

Kolekcia Mliečna dráha – Letná akadémia módy 2018

Týždenná letná akadémia módy pre deti je vzdelávaco-rozvojovou aktivitou pre deti, ktorú organizuje Slovak Fashion Council už štvrtý rok, z toho tretí krát v Satelite. Cieľom denného tábora je ukázať deťom aké to je byť módnym návrhárom a predstaviť im svet módy aj zvnútra so všetkými rôznorodými aktivitami a profesiami. Na akadémiu priamo nadväzuje výstava prác, vytvorených deťmi v spolupráci s módnymi návrhármi, lektormi, asistentmi a ďalšími odborníkmi počas týždňa Letnej akadémie módy.

Nowness*

Absolventská výstava Ateliéru 343, Ateliéru odevného dizajnu z Katedry textilnej tvorby VŠVU v Bratislave Absolventi bakalárskeho magisterského štúdia Ateliéru 343, Ateliéru odevného dizajnu na VŠVU (pod vedením prof. Júlie Sabovej) prezentujú tento rok svoje kolekcie pred verejnosťou hneď dvakrát. Prvá prezentácia sa uskutočnila na absolventskej prehliadke v priestoroch bratislavskej Mlynice a teraz, po druhýkrát, na výstave Nowness v galérii dizajnu Satelit. Ich absolventské autorské kolekcie sú zhodnotením vysokoškolského štúdia, ktoré k módnemu dizajnu pristupuje ako ku komplexnému problému. Sú vedení k rozvíjaniu ako remeselnej zručnosti a úcty ku krajčírskej tradícii, tak k smelým experimentom s technológiami, materiálmi a strihmi. Zároveň sa oboznamujú s dejinami umenia a dizajnu, dianím vo svete módy, dejinami filozofie, kultúrnych štúdii a vôbec, problematiky o súčasnom dianí doma a vo svete. Stáva sa potom typickým pre absolventov tohto štúdia, že ich odevy majú pridanú hodnotu nielen ako autorský umelecký artefakt, ale sú zväčša aj angažovaným komentárom a reakciou na aktuálne a zložité dianie vo svete. Počas vernisáže bude v galérii i predajný showroom vystavujúcich autorov.

Automat na výstavu: Československý pavilón na Expo 67 v Montreale

Výstava o výstave K výstave Expo 67 sa dochovalo málo hmotných exponátov, preto koncepcia projektu Automatu na výstavu kombinuje vizuálnu a umeleckohistorickú časť. Úvodná „black box“ chce sprostredkovať estetický účinok analógovej audiovízie aj efekty vtedajšieho výstavníctva: odkazuje k zatemneným sálam montrealskej expozície aj k medzinárodne oceňovaným audiovizuálnym exponátom. Prostredníctvom svetelných stolov sa predstavuje fotografická dokumentácia samotného Expo 67, brnianskeho bienále, ako aj súčasného stavu československého pavilónu. Druhá časť výstavy zhromaždila skice či modely k výtvarným dielam a budove pavilónu aj niekoľko autentických exponátov. Laserová a zvuková intervencia Pavla Sterca ponúka jednu z možných interpretácií vystaveného. Atmosféru aj podobu svetovej výstavy a československého pavilónu prinášajú aj projekcie dobových dokumentárnych filmov. Kópie archívnych materiálov potom umožňujú hlbšie sa ponoriť do príprav alebo ďalších osudov československej expozície. Daniela Kramerová, Terezie Nekvindová

Hurbanove kasárne bez/pre ľudí

Výstava študentských návrhov revitalizácie Hurbanových kasární Objekt Hurbanových kasární s novou tvárou Projektu rekonštrukcie historickej budovy Hurbanových kasární sa v zimnom semestri venovala stovka študentov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Zámerom bolo preskúmať možnosti zveľadenia tejto bratislavskej lokality. Spomedzi všetkých podnetných študentských prác vystaví svoje návrhy 30 najlepších a podelia sa s verejnosťou a inštitúciami, ktoré sú kompetentné nápady zužitkovať, o pohľad na širší koncept historickej budovy v prepojení s okolitými ulicami a námestím.

CE ZA AR 2017 v Satelite

Predstavenstvo Slovenskej komory architektov a Slovenské centrum dizajnu vás pozývajú na vernisáž výstavy Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR 2017 všetkých nominovaných a víťazných diel, ktorá sa bude konať 31. januára 2018 o 18:00 v Galérii Satelit. Výstava potrvá do 4. marca 2018. Po slávnostnom odovzdávaní cien XVI. ročníka CE∙ZA∙AR 2017, ktoré sa konalo 5. októbra 2017 v bratislavskej Starej Tržnici, pokračuje kampaň Ceny prezentáciou všetkých nominovaných a víťazných diel do súťaže putovnou výstavou vo vybraných mestách Slovenska. Výstava začala vo východoslovenskom kraji, v Prešove a v Košiciach a ďalej putuje do Bratislavy a Žiliny. V XVI. ročníku CE∙ZA∙AR bolo spolu 89 prihlásených súťažných diel, z ktorých porota v zložení Andrzej Marcin Bulanda (architekt, Poľsko), Irakli Eristavi (architekt, Slovenská republika), Michal Krištof (architekt, Česká a Slovenská republika), Ilona Németh (výtvarníčka, Slovenská republika), Juraj Sumbal (architekt, Slovenská republika), Jan Šépka (architekt, Česká republika) a predseda poroty Juri Troy (architekt, Rakúsko) vybrala 15 nominácií. Cena, ktorej vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov, sa tradične odovzdáva v 6 kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Obnova a prestavba, Interiér a Exteriér. „Vzhľadom na štatút Ceny, ktorý hovorí, že kategória môže byť hodnotená iba v prípade, ak sa do nej prihlási šesť a viac diel, sme, bohužiaľ, tento rok nemohli hodnotiť kategóriu Bytové domy,“ hovorí Oľga Miháliková, projektová manažérka Ceny CE∙ZA∙AR. Architekt Juri Troy, predseda medzinárodnej poroty CE∙ZA∙AR 2017, si myslí, že dôvodom mizivého zastúpenia bytových domov je veľký tlak zo strany investorov: „Chcú maximalizovať kapacitu týchto budov. Nie je to len problém Slovenska, čoraz častejšie sa s tým stretávame aj u nás v Rakúsku. Myslím, že ide o celospoločenský problém,“ približuje realitu známy viedenský architekt. Na jednej strane ceny budov stúpajú, no na ich hodnote sa to veľmi neprejavuje. Porota predstavila 5 víťazov v piatich kategóriách (Rodinné domy, Občianske a priemyselné budovy, Obnova a prestavba, Interiér a Exteriér). Okrem piatich oficiálnych víťazov bola na základe internetového hlasovania Hospodárskych novín udelená aj Cena verejnosti a špeciálne ocenenie „Patrón architektúry“ za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom. O udelení tejto ceny nerozhoduje medzinárodná porota, ale predstavenstvo Slovenskej komory architektov. Skutočnosť, že kvalitná architektúra je verejným, celospoločenským záujmom, potvrdzuje aj fakt, že záštitu nad Cenou prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky Arpád Érsek a primátor hlavného mesta Bratislavy Ivo Nesrovnal. Ocenenie CE∙ZA∙AR zdôrazňuje kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporuje excelentnosť profesionálnych výkonov architektov, poukazuje na kvalitu budovaného životného prostredia a predovšetkým kultivuje verejné povedomie o architektúre ako takej.

#textil

Výstava s názvom # TEXTIL je výberom z tvorby študentov, doktorandov a pedagógov Ateliéru textilnej tvorby v priestore na VŠVU. Vystavené diela vznikli pod vedením Doc. M.A. Blanky Cepkovej, ktorá vedie ateliér od roku 2009. Výstava prezentuje diela s individuálnou umeleckou výpoveďou, ktoré zachytávajú celú škálu textilnej tvorby v rozsahu od miniatúry po veľkorozmerné priestorové a plošné práce, mäkkú plastiku alebo diela s presahom na autorský dizajn. Vystavené práce rozvíjajú textilnú tradíciu a rozmanitosť pôvodných techník – výšivky, čipky, tkania, pletenia, ako aj súčasné moderné technológie ako sú tafting, digitálne tkanie, digitálna výšivka, sieťotlač, digitálna tlač. Študenti experimentujú s týmito technikami, pracujú s presahmi do iných nových médií. Hľadajú progresívne riešenia a inovatívne autorské postupy pri realizácii výtvarného diela. Narábajú aj s rôznymi funkčnými parametrami – obľúbeným výstupom je textilný šperk, ktorý je na výstave prezentovaný prácou Blanky Cepkovej, Henriety Kurčíkovej, Terézie Krnáčovej či Kataríny Orolínovej. Textilný objekt je zastúpený u Júlie Jurinovej, ktorá sa inšpiruje ľudským telom. Témy plynutia času či osobnej alebo rodinnej minulosti sa dotýkajú práce Bianky Kukurdíkovej, Kristyny Širkovej, alebo Ľubomíry Abrahámovej. Príroda a vzťah človeka ku krajine a jeho životnému priestoru sa premietla do objektov Vlasty Žákovej, Anny Fričovej, Veroniky Galášovej. Funkčné textílie v interiéri s úžitkovými kvalitami sú uplatnené na autorských čalúneniach dobových stoličiek od Beáty Gerbócovej, Karolíny Mrázkovej, ale i Diany Elischerovej. Výstava prináša aj výber ďalších prác študentov a absolventov tohto odboru, nie je uzavretá časovo ani tematicky, otvára debatu o materiálovom a technologickom experimente, prináša osobné príbehy aj spoločenskú kritiku.

KONTINUITA. 20 rokov Školy dizajnu

Pri príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia svojho založenia predstavuje bratislavská Súkromná stredná umelecká škola dizajnu na netradičnej výstave v galérii Satelit stovky návrhov, plagátov, fotografií, vizualizácií a ideových štúdií svojich študentov a absolventov. Výstava ako archív ideí Výstava mapuje dve dekády najdlhšie pôsobiacej súkromnej strednej umeleckej školy na Slovensku prostredníctvom archívu ideí, netypickým spôsobom nainštalovaných stoviek tlačí, ktoré vytvorili študenti školy. Súčasťou výstavy je tiež videoinštalácia študenta Reného Lazového, ktorého dielo mohli diváci vidieť i na festivale Biela noc 2017.