Nowness*

Absolventská výstava Ateliéru 343, Ateliéru odevného dizajnu z Katedry textilnej tvorby VŠVU v Bratislave Absolventi bakalárskeho magisterského štúdia Ateliéru 343, Ateliéru odevného dizajnu na VŠVU (pod vedením prof. Júlie Sabovej) prezentujú tento rok svoje kolekcie pred verejnosťou hneď dvakrát. Prvá prezentácia sa uskutočnila na absolventskej prehliadke v priestoroch bratislavskej Mlynice a teraz, po druhýkrát, na výstave Nowness v galérii dizajnu Satelit. Ich absolventské autorské kolekcie sú zhodnotením vysokoškolského štúdia, ktoré k módnemu dizajnu pristupuje ako ku komplexnému problému. Sú vedení k rozvíjaniu ako remeselnej zručnosti a úcty ku krajčírskej tradícii, tak k smelým experimentom s technológiami, materiálmi a strihmi. Zároveň sa oboznamujú s dejinami umenia a dizajnu, dianím vo svete módy, dejinami filozofie, kultúrnych štúdii a vôbec, problematiky o súčasnom dianí doma a vo svete. Stáva sa potom typickým pre absolventov tohto štúdia, že ich odevy majú pridanú hodnotu nielen ako autorský umelecký artefakt, ale sú zväčša aj angažovaným komentárom a reakciou na aktuálne a zložité dianie vo svete. Počas vernisáže bude v galérii i predajný showroom vystavujúcich autorov.

Automat na výstavu: Československý pavilón na Expo 67 v Montreale

Výstava o výstave K výstave Expo 67 sa dochovalo málo hmotných exponátov, preto koncepcia projektu Automatu na výstavu kombinuje vizuálnu a umeleckohistorickú časť. Úvodná „black box“ chce sprostredkovať estetický účinok analógovej audiovízie aj efekty vtedajšieho výstavníctva: odkazuje k zatemneným sálam montrealskej expozície aj k medzinárodne oceňovaným audiovizuálnym exponátom. Prostredníctvom svetelných stolov sa predstavuje fotografická dokumentácia samotného Expo 67, brnianskeho bienále, ako aj súčasného stavu československého pavilónu. Druhá časť výstavy zhromaždila skice či modely k výtvarným dielam a budove pavilónu aj niekoľko autentických exponátov. Laserová a zvuková intervencia Pavla Sterca ponúka jednu z možných interpretácií vystaveného. Atmosféru aj podobu svetovej výstavy a československého pavilónu prinášajú aj projekcie dobových dokumentárnych filmov. Kópie archívnych materiálov potom umožňujú hlbšie sa ponoriť do príprav alebo ďalších osudov československej expozície. Daniela Kramerová, Terezie Nekvindová

Hurbanove kasárne bez/pre ľudí

Výstava študentských návrhov revitalizácie Hurbanových kasární Objekt Hurbanových kasární s novou tvárou Projektu rekonštrukcie historickej budovy Hurbanových kasární sa v zimnom semestri venovala stovka študentov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Zámerom bolo preskúmať možnosti zveľadenia tejto bratislavskej lokality. Spomedzi všetkých podnetných študentských prác vystaví svoje návrhy 30 najlepších a podelia sa s verejnosťou a inštitúciami, ktoré sú kompetentné nápady zužitkovať, o pohľad na širší koncept historickej budovy v prepojení s okolitými ulicami a námestím.

CE ZA AR 2017 v Satelite

Predstavenstvo Slovenskej komory architektov a Slovenské centrum dizajnu vás pozývajú na vernisáž výstavy Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR 2017 všetkých nominovaných a víťazných diel, ktorá sa bude konať 31. januára 2018 o 18:00 v Galérii Satelit. Výstava potrvá do 4. marca 2018. Po slávnostnom odovzdávaní cien XVI. ročníka CE∙ZA∙AR 2017, ktoré sa konalo 5. októbra 2017 v bratislavskej Starej Tržnici, pokračuje kampaň Ceny prezentáciou všetkých nominovaných a víťazných diel do súťaže putovnou výstavou vo vybraných mestách Slovenska. Výstava začala vo východoslovenskom kraji, v Prešove a v Košiciach a ďalej putuje do Bratislavy a Žiliny. V XVI. ročníku CE∙ZA∙AR bolo spolu 89 prihlásených súťažných diel, z ktorých porota v zložení Andrzej Marcin Bulanda (architekt, Poľsko), Irakli Eristavi (architekt, Slovenská republika), Michal Krištof (architekt, Česká a Slovenská republika), Ilona Németh (výtvarníčka, Slovenská republika), Juraj Sumbal (architekt, Slovenská republika), Jan Šépka (architekt, Česká republika) a predseda poroty Juri Troy (architekt, Rakúsko) vybrala 15 nominácií. Cena, ktorej vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov, sa tradične odovzdáva v 6 kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Obnova a prestavba, Interiér a Exteriér. „Vzhľadom na štatút Ceny, ktorý hovorí, že kategória môže byť hodnotená iba v prípade, ak sa do nej prihlási šesť a viac diel, sme, bohužiaľ, tento rok nemohli hodnotiť kategóriu Bytové domy,“ hovorí Oľga Miháliková, projektová manažérka Ceny CE∙ZA∙AR. Architekt Juri Troy, predseda medzinárodnej poroty CE∙ZA∙AR 2017, si myslí, že dôvodom mizivého zastúpenia bytových domov je veľký tlak zo strany investorov: „Chcú maximalizovať kapacitu týchto budov. Nie je to len problém Slovenska, čoraz častejšie sa s tým stretávame aj u nás v Rakúsku. Myslím, že ide o celospoločenský problém,“ približuje realitu známy viedenský architekt. Na jednej strane ceny budov stúpajú, no na ich hodnote sa to veľmi neprejavuje. Porota predstavila 5 víťazov v piatich kategóriách (Rodinné domy, Občianske a priemyselné budovy, Obnova a prestavba, Interiér a Exteriér). Okrem piatich oficiálnych víťazov bola na základe internetového hlasovania Hospodárskych novín udelená aj Cena verejnosti a špeciálne ocenenie „Patrón architektúry“ za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom. O udelení tejto ceny nerozhoduje medzinárodná porota, ale predstavenstvo Slovenskej komory architektov. Skutočnosť, že kvalitná architektúra je verejným, celospoločenským záujmom, potvrdzuje aj fakt, že záštitu nad Cenou prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky Arpád Érsek a primátor hlavného mesta Bratislavy Ivo Nesrovnal. Ocenenie CE∙ZA∙AR zdôrazňuje kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporuje excelentnosť profesionálnych výkonov architektov, poukazuje na kvalitu budovaného životného prostredia a predovšetkým kultivuje verejné povedomie o architektúre ako takej.

#textil

Výstava s názvom # TEXTIL je výberom z tvorby študentov, doktorandov a pedagógov Ateliéru textilnej tvorby v priestore na VŠVU. Vystavené diela vznikli pod vedením Doc. M.A. Blanky Cepkovej, ktorá vedie ateliér od roku 2009. Výstava prezentuje diela s individuálnou umeleckou výpoveďou, ktoré zachytávajú celú škálu textilnej tvorby v rozsahu od miniatúry po veľkorozmerné priestorové a plošné práce, mäkkú plastiku alebo diela s presahom na autorský dizajn. Vystavené práce rozvíjajú textilnú tradíciu a rozmanitosť pôvodných techník – výšivky, čipky, tkania, pletenia, ako aj súčasné moderné technológie ako sú tafting, digitálne tkanie, digitálna výšivka, sieťotlač, digitálna tlač. Študenti experimentujú s týmito technikami, pracujú s presahmi do iných nových médií. Hľadajú progresívne riešenia a inovatívne autorské postupy pri realizácii výtvarného diela. Narábajú aj s rôznymi funkčnými parametrami – obľúbeným výstupom je textilný šperk, ktorý je na výstave prezentovaný prácou Blanky Cepkovej, Henriety Kurčíkovej, Terézie Krnáčovej či Kataríny Orolínovej. Textilný objekt je zastúpený u Júlie Jurinovej, ktorá sa inšpiruje ľudským telom. Témy plynutia času či osobnej alebo rodinnej minulosti sa dotýkajú práce Bianky Kukurdíkovej, Kristyny Širkovej, alebo Ľubomíry Abrahámovej. Príroda a vzťah človeka ku krajine a jeho životnému priestoru sa premietla do objektov Vlasty Žákovej, Anny Fričovej, Veroniky Galášovej. Funkčné textílie v interiéri s úžitkovými kvalitami sú uplatnené na autorských čalúneniach dobových stoličiek od Beáty Gerbócovej, Karolíny Mrázkovej, ale i Diany Elischerovej. Výstava prináša aj výber ďalších prác študentov a absolventov tohto odboru, nie je uzavretá časovo ani tematicky, otvára debatu o materiálovom a technologickom experimente, prináša osobné príbehy aj spoločenskú kritiku.

KONTINUITA. 20 rokov Školy dizajnu

Pri príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia svojho založenia predstavuje bratislavská Súkromná stredná umelecká škola dizajnu na netradičnej výstave v galérii Satelit stovky návrhov, plagátov, fotografií, vizualizácií a ideových štúdií svojich študentov a absolventov. Výstava ako archív ideí Výstava mapuje dve dekády najdlhšie pôsobiacej súkromnej strednej umeleckej školy na Slovensku prostredníctvom archívu ideí, netypickým spôsobom nainštalovaných stoviek tlačí, ktoré vytvorili študenti školy. Súčasťou výstavy je tiež videoinštalácia študenta Reného Lazového, ktorého dielo mohli diváci vidieť i na festivale Biela noc 2017.

Rudolf Altrichter: My máme pravdu

Slovenské centrum dizajnu predstavuje monografickú výstavu diel slovenského grafického dizajnéra a grafika Rudolfa Altrichtera (1916 – 1978) s názvom My máme pravdu. Výstava je výberom diel zo zbierok Slovenského múzea dizajnu, ktoré získalo pozostalosť Rudolfa Altrichtera v roku 2015 darom od jeho rodiny. Výstava kladie dôraz najmä na plagátovú tvorbu zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Je niekoľko dôvodov, prečo si ako hlavný motív výstavy Rudolfa Altrichtera vybrala kurátorka Katarína Gatialová práve plagát My máme pravdu. V prvom rade ide o najlepšieho zástupcu Altrichterovej tvorby zo šesťdesiatych rokov. Vytvoreniu tohto plagátu predchádzalo niekoľko štúdií a odlišných riešení podobného problému. Altrichterova tvorba mala vtedy od úžitkovej grafiky veľmi ďaleko, dá sa o nej hovoriť skôr ako o voľnej plagátovej tvorbe. Dokazujú to aj Altrichterove podrobné zápisky a úvahy o médiu plagátu. Rudolf Altrichter nepristupoval k otvoreným propagandistickým témam s rovnakou výtvarnou presvedčivosťou ako na svojich plagátoch s tematikou mieru. Napriek tomu však pôsobil ako pedantný autor príručky názornej agitácie, dobového dizajn manuálu reálneho socializmu. Motív pušiek rád opakoval aj na svojich filmových plagátoch. Tie sa na rozdiel od predchádzajúcich tém vyznačujú formálnou variabilitou a experimentovaním s výtvarnými prostriedkami. Konflikt, tlmočený vetou My máme pravdu, má však v prípade Rudolfa Altrichtera aj osobný význam. Ako autor – samouk sa podľa svedectiev rodiny musel často stretávať s podceňovaním zo strany kolegov z VŠVU a musel bojovať o svoje miesto na výtvarnej scéne. Možno však to bol práve nedostatok formálneho vzdelania, ktorý pomohol tvarovať túto výnimočne flexibilnú výtvarnú osobnosť. Cieľom výstavy je teda ukázať, že aj Rudolf Altrichter mal pravdu.

Letná akadémia módy

Kolekcia: Štyri stehy „Kvalita, funkčnosť, dôvera, dizajn… to sú vlastnosti, ktoré spája jedno slovo: ZODPOVEDNOSŤ. A práve na tú sme mysleli pri tvorbe našej kolekcie na jar/ leto 2018 „ŠTYRI STEHY“. Aj takto chceme poukázať na zodpovednosť voči našej práci. Záleží nám tiež na životnom prostredí a preto sme znovu vdýchli život starým, zdanlivo nepoužiteľným jeansom. Spolu s modrou farbou a zaujímavými štruktúrami vytvárame modely vhodné na mólo aj do mesta. Naša kolekcia je stvorená pre sebaisté ženy, ktoré sa neboja odlišnosti, majú nadhľad a vtip.“, popísali svoju kolekciu absolventky letnej akadémie módy. Letnú akadémiu módy tvorí týždňový program, ktorý kopíruje reálny proces tvorby módnej kolekcie – od moodboardu po záverečnú prezentáciu kolekcie. Program vedú profesionáli z módy a umožňujú deťom autenticky spoznať podstatu tohto a súvisiacich povolaní v praktických úlohách. Cieľom je formovať zdravý názor na módu. Ukázať rôzne formy kreativity v tomto segmente ako aj predstaviť reálne procesy tvorby kolekcie v spolupráci so súvisiacimi profesionálmi. Dôležitou časťou na Akadémii je aj integrácia sluchovo postihnutých detí. SFC s Nadačným fondom Telekom pri nadácii Pontis chcú ukázať, že práve módny sektor je odvetvie, v ktorom sa môžu uplatniť aj s takýmto hendikepom. Kreativita nepozná hranice, a tak je to aj s nadšením a zápalom pre dobrú vec. V tomto už 3. ročníku 47 detí vo veku od 8-17 rokov vytvorilo kolekciu módnych odevov pod vedením dizajnérok Zlatice Hujbertovej a Terézie Feňovčíkovej. Organizátorom a odborným garantom je Slovak Fashion Council, ktorý vedie návrhárka Dana Kleinert.

(RE)THINK FASHION

Ateliér odevného dizajnu Katedry textilnej tvorby, Vysokej školy výtvarných umení (KTT VŠVU) v Bratislave pod vedením prof. Júlie Sabovej akad. mal. sa profiluje ako moderné výučbové a výskumné pracovisko s bohatou materiálovou a technologickou infraštruktúrou. Okrem vzdelávania v rámci bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia sa na katedre realizujú aj početné výskumné úlohy. Praktický umelecký výskum doktorandov dopĺňa v rámci výskumného projektu KEGA aj teoretický a na dizajn orientovaný výskum širších súvislostiach postavenia módy v rámci priemyselnej výroby, marketingu a spoločnosti ako takej. V rámci výstavného projektu by sme radi prezentovali práve všetky tieto na katedre realizované polohy súčasného výskumu v oblasti odevného/textilného dizajnu. Ide teda o prezentáciu doktorandských autorských kolekcií ako aj o prezentáciu výstupov teoretického výskumu.

material basic

Richard Seneši je držiteľom Ceny Fóra dizajnu 2015, ktorá umožňuje ocenenému vystavovať v galérii Satelit. Cieľom prezentácie ocenených dizajnérov je podpora novej tvorby, experimentu a záujmu o hodnotný dizajn. Richard Seneši predstavuje rozsiahlu kolekciu svojho programu material basic – sú to špecifické multifunkčné nábytkové objekty, v ktorých sa odráža jeho environmentálne cítenie a hlboký záujem o drevo ako živý materiál. Humanizuje tvorbu dizajnu, aby predĺžil život stromov, ktoré sa často rúbu nezmyselne, a upozorňuje užívateľov dizajnu na pozitívnu hodnotu zaniknutých prírodných štruktúr. V súčasnosti dizajnérske produkty vznikajú v rámci material basic, s. r. o., pričom sa držia pôvodného konceptu tvorby, dôležité však je aj rozvíjanie technologického prístupu a zefektívňovanie výroby. Material basic spolupracuje so spoločnosťou Bučina Eko, ktorá recykluje drevenú hmotu. V súčasnosti, keď v Bratislave dochádza k masívnemu výrubu stromov, je spolupráca medzi material basic a Bučina Eko perspektívou, ako dať týmto stromom nový život.