Enzo Mari (1932 – 2020)

Dojemné správy o úmrtí Enza Mariho (†88) a jeho manželky Ley Vergine (†82), ktorí takmer v ten istý deň zomreli v milánskej nemocnici na ochorenia spôsobené koronavírusom, sa rýchlo šírili na sociálnych sieťach ako aj v prestížnych printových médiách. Enzo Mari, provokatér a bojovný hľadač dokonalého dizajnu slúžiaceho nesebeckým potrebám človeka, už nemohol navštíviť svoju veľkú výstavu v múzeu La Triennale di Milano, ktorá začala 16. októbra a potrvá až do apríla budúceho roku (pripravili Hans Ulrich Obrist a Francesca Giacomelli). 

Dizajnéri, architekti, teoretici, ale aj široká verejnosť, však po ňom zdedili mnoho otvorených tém, ktoré vášnivo, často bez servítky, rozoberal, analyzoval, kriticky hodnotil a ktoré vďaka svojej pretrvávajúcej aktuálnosti určite nezostanú zabudnuté. Bol známy silným ľavicovým myslením a keď daroval veľkú zbierku svojich prác mestu Miláno jeho podmienkou bolo, aby nikto nemal prístup do archívov po dobu štyridsať rokov (s výnimkou spomínanej aktuálnej výstavy). Odôvodnil to tým, že podľa jeho najoptimistickejších predpovedí bude trvať najmenej toľko rokov, kým príde nová generácia, ktorá nebude rozmaznaná ako tá dnešná a bude schopná všetky informácie užitočne využiť. 

16 zvieratiek, skladačka, dubové drevo, výrobca Danese Milano, 1957. Foto: Federico Villa © Triennale di Milano.
16 zvieratiek, skladačka, dubové drevo, výrobca Danese Milano, 1957. Foto: Federico Villa © Triennale di Milano.
16 zvieratiek, skladačka, dubové drevo, výrobca Danese, 1957. Foto: Federico Villa © Triennale di Milano
16 zvieratiek, skladačka, dubové drevo, výrobca Danese, 1957. Foto: Federico Villa © Triennale di Milano

Enzo Mari je uznávaný ako vynikajúci dizajnér, jeho dielo je synonymom povestnej kvality talianskeho dizajnu, pričom bol rigoróznym zástancom remeselných zručností a nekompromisným advokátom princípov trvalej udržateľnosti. Mariho tvorba si od šesťdesiatych rokov až po súčasnosť našla svoje stále a vďačné publikum a prirodzene, že ovplyvnil tvorbu početných mladších kolegov (k najznámejším z nich určite patrí Jasper Morrison). Pracoval s najrôznejšími materiálmi – oceľou, železom, sklom, keramikou, papierom, drevom…, pohyboval sa vo svete grafického dizajnu ako skvelý autor kníh pre deti,  produktového dizajnu ako dizajnér nábytku ale aj v oblasti architektúry a voľného umenia. 

Hoci slovné spojenia „nadčasový“ či „ikonický dizajn“ už mnohí prijímajú s určitou nevôľou, v prípade Mariho produktov sú úplne na mieste. Pracoval pre silné značky: Magis, Artemide, Zanotta, Danese, Driade… Stačí si pripomenúť iba niekoľko z jeho diel: drevenú, neskôr polyuretánovú puzzle skladačku 16 zvieratiek „nakreslených jedným ťahom“ (1957) pre Danese alebo kovové kontajnery z kolekcie Putrella (1958, Danese), množstvo nábytkových solitérov: stoličky Box (Castelli, 1971), Sof Sof  (Driade, 1972), Mariolina (Magis, 2002), nábytkový set – stolička, kreslo, pohovka Elisa (Driade, 2015)… 

Kontajnery zo železných profilov, kolekcia Putrella, model A, výrobca Danese Milano, 1958. Foto: Fabio a Sergio Grazzani © Triennale di Milano
Kontajnery zo železných profilov, kolekcia Putrella, model A, výrobca Danese Milano, 1958. Foto: Fabio a Sergio Grazzani © Triennale di Milano
Súprava stoličiek v mierke 1: 5 , fotografia, technický list, klince a panely z dreva. Archivio E. Mari, mesto Miláno, CASVA, 2002. Foto: Gianluca Di Ioia.© Triennale Milano

K najznámejším príkladom Mariho myslenia a tvorby patrí stolička Sedia 1 z kultového projektu Autoprogettazione (1974). Ten je v podstate manuálom o tom, ako sa má a dá s využitím základných remeselných zručností zostaviť nábytok  z prístupných materiálov – iba z dosiek, pomocou kladiva a klincov, v zmysle metódy DIY. Mari už dávnejšie dospel k názoru, ktorý aj dlhé roky propagoval, že dizajn sa nesmie navrhovať pre zisk. V začiatkoch projektu Autoprogettazione návod na realizáciu svojho nábytku posielal záujemcom po uhradení poštovného (nesmeli to byť firmy) a projekt sa rýchlo rozšíril nielen medzi verejnosť ale aj do škôl. V roku 2010 ho spoločnosť Artek oživila a zákazníci si mohli znovu zakúpiť dosky z borovicového dreva, klince a montážne pokyny. V roku 2015 Enzo Mari, v súlade s vnútorným presvedčením, udelil berlínskej organizácii pre utečencov CUCULA práva na výrobu a predaj tohto nábytku s cieľom, aby získala finančné prostriedky na program, ktorý podporuje imigrantov.

Enzo Mari mal svoje skúsenosti aj ako pedagóg, učil na viacerých školách v Taliansku, vo Viedni a Berlíne. K cennému odkazu patria aj jeho úvahy, články, štúdie a knihy, ktoré zásadným spôsobom obohatili uvažovanie o podstate a poslaní dizajnu. Mari je autorom 15 publikácií, zúčastnil sa početných prezentácií, prednášok, diskusií, poskytol množstvo rozhovorov,  nakrúcal videá… Mnohé z jeho vyjadrení môžeme chápať ako kontroverzné, s mnohými však musíme súhlasiť, napokon veď problémy, ktoré riešil a na ktoré sústavne upozorňoval, sa týkajú nás všetkých.

Alegória smrti, 3 náhrobné kamene, autíčka, pôda, vystavené v galérii Galleria d’Arte Moderna, Republika San Marino v roku 1988, Národná galéria moderného a súčasného umenia, Rím, 1987 © Triennale di Milano
Alegória smrti, 3 náhrobné kamene, autíčka, pôda, vystavené v galérii Galleria d’Arte Moderna, Republika San Marino v roku 1988, Národná galéria moderného a súčasného umenia, Rím, 1987 © Triennale di Milano

Použité zdroje:

Enzo Mari, L‘ ARTE DEL DESIGN (ed. Federicco Motta), Turín: GAM (Galleria Civica d?Arte Moderna e Contemporanea, 2008

https://triennale.org/en/events/enzo-mari-curated-by-hans-ulrich-obristwith-francesca-giacomelli

https://www.damnmagazine.net/2020/10/19/enzo-mari-dies-aged-88/

htps://www.designboom.com/design/happy-birthday-enzo-mari-video-conversation-proust-questionnaire-04-27-2020/