Mikuláš Galanda je významný slovenský umelec, ktorý okrem svojej voľnej tvorby zanechal aj výraznú stopu v dejinách slovenského grafického dizajnu. V rokoch 1905 – 1914 študoval na Štátnom maďarskom gymnáziu v Lučenci. Po neúspešných skúškach na Akadémii výtvarných umení v Budapešti pracoval ako pomocný úradník u svojho otca v Turčianskych Tepliciach. V roku 1922 začal študovať na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, kde sa spriatelil s Ľudovítom Fullom. O rok prestúpil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Počas štúdia spolupracoval s časopisom DAV a získal aprobáciu na vyučovanie kreslenia. V roku 1929 sa presťahoval do Bratislavy. Tam mal spoločný ateliér s Ľudovítom Fullom. Tvorili nerozlučnú dvojicu, na začiatku 30. rokov vydali dve čísla a jedno dvojčíslo súkromných listov Fullu a Galandu, manifestu moderného slovenského výtvarného umenia.

V rokoch 1930 – 1938 Galanda učil na Škole umeleckých remesiel v Bratislave a stal sa v zastúpení pedagógov aj členom jej kuratória, neskôr sa stal štátnym profesorom. V roku 1937 vystavoval knižnú grafiku a ilustrácie na Svetovej výstave v Paríži, získal za ňu striebornú medailu. V roku však 1938 náhle zomrel v Bratislave. Väčšina knižných realizácií Mikuláša Galandu mala bibliofilský charakter, za ktoré bol dvakrát ocenený. Vytvoril množstvo exlibrisov, novoročníc a ďalšej drobnej grafiky. Jeho jemnú líniovú kresbu (najmä ženských aktov) často využívali typografi z okruhu ŠUR ešte dlho po jeho smrti.

Zdroj: Ľubomír Longauer a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku (Začalo sa to Cyrilom a Metodom), Slovart – VŠVU, Bratislava 2017.