Ján Čalovka
Základom dizajnérskej práce Jána Čalovku bolo, že dokonale poznal vlastnosti materiálu s ktorým pracoval, technológiu výroby, dokonca aj procesy prevádzok. Svojim rozsahom a charakterom práce patril aj patrí k elite slovenských dizajnérov. Začiatkom 50. rokov bol Ján Čalovka učňom – pasiarom v Sandriku (1951-1952), odkiaľ ho poslali ako talentovaného žiaka do Bratislavy na Strednú školu umeleckého priemyslu (SŠUP Bratislava, 1952 – 1956 – od. Aranžérstva, prof. J.Chovan, V. Vilhan F.Moravčík). Po maturite sa vrátil do podniku už ako návrhár na úsek vývoja (1956 – 1966). Kultúra stolovania sa stala na dlhé obdobie jeho tvorivých aktivít jednou z hlavných dizajnérských tém.
K navrhovaniu príborov sa vracal aj popri inej práci pre rôzne podniky. V 50. rokoch bola politická vôľa podporovať priemyselný dizajn, ktorý preferoval hlavne spoločenské záujmy. Autorský –seba prezentačný dizajn v tomto období nebol prijateľný. Aj Ján Čalovka vo svojej tvorbe dával prednosť dizajnu, ktorý čo najviac zohľadňoval nároky spotrebiteľov. K najznámejším jeho dielam patrí príbor, ktorý navrhol pre Expo ´58 v Bruseli a ktorý je aj najpoužívanejším príborom , ktorý sa vyrábal na našom území. Základom je polievková lyžica, ktorá má tvar okrúhleho štvorca a toto tvarovanie preniesol aj na vidličku a nôž. Popri príboroch sa venoval aj navrhovaniu rôznych servírovacích nádob pre domácnosti, ale aj hotelové zariadenia. Pracoval pre významné slovenské podniky ako Kovosmalt Fiľakovo ( návrhy na zariadenie kuchýň).
V 70 . rokoch bol zamestnaný ako dizajnér v Inštitúte priemyselného dizajnu v Bratislave (1973 -1978). Bol všestranný dizajnér, okrem drobných stolovacích predmetov navrhoval aj pre strojársky priemysel – Vagónka Poprad, Strojáreň Piesok , Slovenské lodenice v Komárne. Od polovice 70. rokov sa venoval aj navrhovaniu dámskej obuvi pre ÚRKOP Partizánske. Tvaroval topánku od základu – skúšal, analyzoval a vytvoril si drevené kopyto na základe skúmania ergonómie ženskej nohy. Navrhol základný tvar a potom ho varioval. Bol nesmierne aktívny aj v meste Pukanec, kde žil a snažil sa aj pozitívne ovplyvniť kultúru celého regiónu výstavami alebo pedagogickým pôsobením (1992 – 1995 Stredné odborné učilište strojárske v Hodruši –Hámre). V roku 2005 získal cenu ministra kultúry SR – v rámci Národnej ceny za dizajn.
Katarína Hubová