Imrich Vanek
Sochár Imrich Vanek svoj prvý kontakt s hlinou absolvoval po vážnom úraze, ako určitú formu rekonvalescencie, v Majolike Modra. Ukázalo sa, že tieto okolnosti boli pre Vaneka osudové a z keramiky sa stala láska na celý život. Po štúdiu u profesora Otta Eckerta v Prahe na Vysokej škole umeleckopriemyselnej sa Vanek začal orientovať na monumentálnu sochársku tvorbu do architektúry, ktorá tvorí veľkú časť jeho diela. Medzi nimi napríklad reliéf pre hotel Krym v Bratislave (1964), reliéf v Dome smútku v Nových Zámkoch (1971), reliéf pre budovu Cestovnej kancelárie ČSA v Kočiciach (1975) reliéf v Dome odborov Istropolis v Bratislave (1980).
Aj v tomto období, ktoré slobode umeleckého prejavu neprialo, sa Vanekovi podarilo vytvoriť nadčasové, originálne a stále inšpiratívne práce, akoby vytrhnuté z vtedajšieho politického kontextu. Tieto rozmerné reliéfy vznikali hlavne v severočeskom Rakovníku – v Rakovníckych keramických závodoch, kde sa dodnes nachádza fabrika na výrobu obkladov a dlažieb. Keďže po roku 1989 už neplatila tzv. Hlava V, keď sa časť z rozpočtu na verejnú stavbu použila na umelecké diela, situácia sa zmenila aj pre Imricha Vaneka. Vanek sa začiatkom 90. rokov opakovane zúčastňoval na „hrnčekových sympóziách”, ktoré prebiehali priamo vo výrobných budovách porcelánky v českom meste Dubí.
Väčšina Vanekových diel, ktoré sa nachádzajú v depozitári SMD, sú práve výsledkom jeho účasti na týchto sympóziách. Hrnčeky navrhoval pred príchodom do Čiech, kde pracovníci fabriky podľa originálnych skíc a technických výkresov v predstihu pripravili pre účastníkov sadrové formy na odlievanie porcelánu. Vanekov sochársky základ sa prejavil aj pri práci s týmto dizajnérskym materiálom. Niektoré z jeho návrhov by po úpravách mohli byť zaradené do sériovej produkcie. No tému hrnčeka a jeho funkčnosti vníma v prvom rade ako hru, neraz vyžadujúcu interakciu samotného používateľa.
Imrich Vanek svojou celoživotnou tvorbou pohybujúcou sa medzi maľbou, sochou i dizajnom, neobyčajne obohatil výtvarné dianie na Slovensku a v zahraničí. Jeho prístup k práci a celoživotný zápal prispeli k zmene vnímania média keramiky, ktorá bola dlho považovaná za výhradne úžitkový materiál. Výpočet Vanekových míľnikov na tvorivej ceste by mohol byť naozaj rozsiahly, a je predmetom pripravovanej monografie.
Simona Janišová
Fotografia: Petr Hůza
Gallery