Prázdne mesto

Prostredníctvom diela Prázdne mesto reagujem na stav, v ktorom sme sa ocitli počas obdobia COVID 19. Situácia nás odkázala k digitálnym formátom, presahujúcim do pôvodných „rozbitých“ štruktúr, aby sa stali ich oporou. V práci som tento moment vyjadrila použitím softvéru, ktorý predpripravuje objekty pred 3D tlačou. Program sám generuje podpory volženým črepom riadu na miestach, ktoré si to vyžadujú. Predmety sa stávajú opäť celistvými a nadobúdajú tak nový rozmer s minimálnym zásahom dizajnéra. Stolovanie sa pri zmene mierky mení na prechádzku post-apokalyptickým mestom, pomedzi architektúru, ktorá nás presahuje. Kompozícia sa tak stáva metaforou malých momentov, ale aj veľkej každodennosti.
—
Through Empty City, I am responding to the state we found ourselves in during the pandemic. The situation has relegated us to digital formats, transcending the original “broken” structures to become their support. In this work, I expressed this moment by using software that prepares objects before 3D printing. The software itself generates supports for the chosen shards of the dishes in the places that require it. The objects become whole again, taking on a new dimension with minimal intervention from the designer. Dining becomes a walk through a post-apocalyptic city, amongst architecture that transcends us, as the scale changes. The composition thus becomes a metaphor for small moments, but also for the great everydayness.