Výučba grafického dizajnu vo francúzskych školách

Grafický dizajn v konzumnej spoločnosti je všadeprítomným prvkom nášho života. Nie je výsadou kníh a plagátov; parazituje na predmetoch každodennej spotreby (balenia jogurtov…) a verejných priestoroch (signalizácia staníc a letísk, obchodné štíty…). Vytvára jazyk, ktorý pasívne ovládame, nesie posolstvá, ktorým významom podvedome rozumieme, avšak málokto z nezasvätených je schopný v ňom uvedomelo a výstižne formulovať vlastné odkazy. Je to najmä preto, že sa ho obyčajný človek nemá kde systematicky naučiť. Vo Francúzsku, v krajine s bohatou vizuálnou kultúrou, sa črtá snaha o cieľavedomý program výučby grafického dizajnu na základných školách. Ide o ambíciu naučiť deti analyzovať znaky z ich okolia a uchopiť ich k vyjadreniu vlastných myšlienok. Tento pedagogický pokus pilotuje Národné centrum pre výtvarné umenie (CNAP – Centre National des Arts Plastiques), ktoré sa už pred rokmi seriózne zamyslelo nad možnosťou výučby grafického dizajnu v školách, a to na úrovni druhého stupňa (collège). CNAP iniciovalo stretnutia skupiny desiatich predstaviteľov učiteľov výtvarnej výchovy k tejto téme a vzápätí požiadalo grafickú dizajnérku Fanette Mellier, aby sa zapojila do diskusie a najmä graficky spracovala výsledky spoločnej reflexie, brajúc pritom ohľad na mnohé direktívy typické pre francúzske školstvo. Vznikla tak príručka pre učiteľov s názvom Série Graphique, ktorej ambíciou je poskytnúť pedagógom a deťom kritický pohľad na grafický dizajn, všadeprítomný v dnešnom mediálnom svete, a takpovediac graficky alfabetizovať mladých spotrebiteľov.

Fanette Mellier je grafická dizajnérka, ktorá je viazaná na materiálnu dimenziu grafickej tvorby: u nej obsolescencia priam vyvoláva úzkosť, potrebuje pod prstami cítiť gramáž papiera, neuspokojuje sa s obrazovkou počítača. Svoje nápady ručne spracováva ako prototypy, lepí farebné papieriky do malých zošitkov. Virtuálny svet je pre ňu výzvou na materiálne spracovanie (projekt Astronomicum, kde interpretuje stopy prachu v naskenovaných Google Books ako kozmický prach). Hlavnou charakteristickou črtou jej tvorby je hravá farebnosť (sama priznáva, že farba štruktúruje celú jej tvorbu), pričom je ocenená mnohými francúzskymi inštitúciami, ktoré dizajnérku oslovujú, aby pre ne vytvorila plagáty, katalógy, či iné, originálnejšie produkty. Fanette Mellier napríklad vytvorila nekonvenčný plagát pre Pól Grafizmu v Chaumont, krásny katalóg výstavy Matissa v Centre Georges Pompidou, úpravu čísla časopisu Télérama venovanému Soni Delaunayovej, či grafickú identitu FRAC Aquitaine (Regionálny fond pre súčasné umenie). Je tiež autorkou mnohých iných publikácií, ktoré posúvajú grafický dizajn do experimentálnej výtvarnej sféry (môžeme spomenúť napríklad jej poetickú knižku o Mesiaci Dans la Lune).

Príručka výučby grafického dizajnu, ktorú Fanette Mellier vytvorila v roku 2014, je koncipovaná ako kit, ktorý pozostáva z knižky a piatich zložených plagátov ilustrujúcich témy rozobraté v knižke. Samotná knižka pritom vyzerá ako typický francúzsky školský zošit s linajkami tvoriacimi mriežku (tento model zošita tzv. mriežka Seyès vznikol v roku 1892 a stal sa štandardom francúzskeho vyučovacieho systému). Úprava knižky desakralizuje grafický dizajn : žiakovi pripomína dobre známy produkt a učiteľovi zase umožňuje fotokopírovať jej strany bez obavy, že sa zničí. Samotná mriežka je na obálke farebne spracovaná v piatich farbách, ktoré zodpovedajú spomínaným piatim plagátom a samozrejme tiež farebnému spracovaniu piatich tém (kapitol), na ktorých je postavený celý projekt: typografia (text a mriežka v modrej farbe), farba (červená farba), vizualizácia dát (fialová farba), obraz (zelená farba) a grafická úprava (hnedá farba). V každej kapitole je spomenutá historická dimenzia danej témy, jej kultúrne, vedecké a spoločenské pozadie a tiež samozrejme jej súčasná aplikácia a nevyhnutný lexikón. Obrazová príloha v knižke je doplnená konkrétnymi ukážkami princípov danej témy na spomínaných plagátoch (opäť v daných piatich farbách), ktoré majú fungovať ako nejaké nástenky, či vývesné štíty pre pedagóga pred celou triedou, pobádajúc tak žiakov k diskusii.

Fanette Mellier vytvorila pre tento projekt originálnu typografiu, ktorá vychádza z Futury, ale ktorá je spracovaná hravým spôsobom, tak, aby mal každý žiak pocit, že takto písať i on samoručne zvládne. Na obálke sa pritom opiera o už spomínanú mriežku Seyès a tým okamžite vsugeruje myšlienku, že produkt grafického dizajnu je založený na precíznej geometrii.

Príručka Série Graphique bola vydaná v 7 500 exemplároch (to je počet škôl druhého stupňa vo Francúzsku) a je zadarmo distribuovaná učiteľom. Dnes samozrejme ešte nie je možné presne oceniť jej dopad na mladú generáciu, s odstupom času sa to však snáď podarí. V každom prípade o ňu prejavili záujem už aj iné krajiny: napríklad Holandsko, v ktorom má grafický dizajn dlhodobú tradíciu a tiež Slovinsko.

Po tejto prvej iniciatíve, vydal tento rok (2019) CNAP novu príručku, určenú tentokrát pedagógom prvého stupňa. Kit nazvaný Ludographe (z latinského slova « Ludus » teda « hra ») pozostáva zo zošita pre učiteľov a z hárkov papiera, na ktorých sú vytlačené rozličné grafické formy (písmena, obrázky, piktogramy, logotypy atď.) určené na vystrihnutie a manipuláciu samotnými deťmi. Zošit podáva učiteľom veľmi učené – možno až príliš učené – vysvetlenia k téme grafického dizajnu (jeho autori správne pochopili, že vzdelať treba najprv učiteľa!) ako i konkrétne príklady cvičení, ktoré učitelia môžu s deťmi vyskúšať vďaka priloženým hárkom. Výučba je pritom koncipovaná okolo troch hlavných ôs: identifikovať, orientovať, organizovať. Tieto sú formulované tak, aby spadali pod program „Klásť otázky svetu/o svete“, ktorý je momentálne (aspoň na papieri) určený ako jedna z hlavných programových tém základného školského systému.

Autorom grafického riešenia Ludographu je Paul Cox, ktorý okrem grafického dizajnu pôsobí v oblasti scénografie a kníh pre deti. Ako sám priznáva, jeho prvotným záujmom (na začiatku dnes už dlhej kariéry) bol konštruktivizmus a iné avantgardy. Coxov elementárny prístup k písmenu a obrazu sa premieta v riešení samotného názvu balíčka Ludographe, ktorý je stavaný na geometrickom podaní písmen zasadených do rigoróznej mriežky. Táto pripomína, že grafický dizajn sa zrodil v dobe štandardizácie a hospodárskej racionalizácie. Evokuje tiež myšlienku, že grafický dizajn je rozvážnou prácou s elementárnym materiálom.

Ak sa experiment CNAPu uchytí v praxi, na konci budúceho desaťročia by školské lavice mali opúšťať mladí študenti, ktorí budú aktívne ovládať rudimenty jazyka grafického dizajnu. Francúzsko by sa tak mohlo stať krajinou s povznesenou grafickou kultúrou, ktorá by sa ideálne mala odzrkadliť aj v praxi samotnej profesie grafického dizajnéra. Otázkou samozrejme zostáva koľko učiteľov (a akého profilu) sa odváži s deťmi pracovať na túto tému a v akom hodinovom rozsahu. Je to sčasti problematické najmä kvôli tomu, že francúzske školstvo je riadené nespočetnými programovými nariadeniami, ktoré musia učitelia vzorne plniť. Preferencia sa pritom kladie na určité základne predmety, medzi ktorými by ste len ťažko našli tie umelecké. Na počudovanie je napríklad to, že hoci má Francúzsko veľmi bohatú umeleckú tradíciu, na ktorú je aj právom hrdé ako aj krásne múzeá, ktoré ju valorizujú, dejiny umenia nie sú do dnešného dňa na školách (ani na gymnáziách) vyučované ako samostatný predmet (na rozdiel napríklad od Talianska). Samotný CNAP spadá do kompetencie Ministerstva kultúry a nie do kompetencie Ministerstva výchovy (školstva). Hoci sa autori oboch príručiek snažili čo najtesnejšie priľnúť k témam školských programov (ktoré sa však veľmi často menia, keďže Francúzsko je pravdepodobne svetovým šampiónom v oblasti školskych reform), iniciativa CNAPu sa v praxi može vtesnať len do rámcu slobodného rozhodnutia tej či tej školy, toho či toho učiteľa. Ale sloboda je napokon jedným z hesiel Francúzskej republiky….

Zahraniční učitelia, ktorých téma grafického dizajnu zaujíma, sa môžu inšpirovať danými príručkami – Série Graphique a Ludographe sa dajú aj stiahnuť na webstránke CNAP.