Rozhovor – Zuzana Zmatek na Habitare

S menom Zuzany Zmatekovej sa v súvislosti s aktivitami Slovenského centra dizajnu stretávame pomerne často. Prvýkrát na seba výrazne upozornila projektom ConTEXt, za ktorý spolu s Matejom Fandlom získali v súťaži Národná cena za produktový dizajn v roku 2019 Cenu poroty v kategórii Dizajn s pridanou hodnotou. Keď sa neskôr o dva roky súťaže znovu zúčastnila, tentoraz s projektom Amenge (spolupráca Henrieta Tholtová), znovu získala Cenu poroty, a to v novej kategórii Spoločnosť & životné prostredie. Sylvia Jokelová, ktorá bola vtedy predsedníčkou medzinárodnej poroty a zároveň kurátorkou sprievodnej výstavy, sa v rozhovore o zúčastnených vyjadrila: … „Mňa osobne veľmi teší, že pre veľké množstvo dizajnérov a dizajnérok bolo úplne samozrejmé postaviť sa zodpovedne k životnému prostrediu, čo je určite nielen dôležitá téma, ale aj výzva. Tiež verím, že výnimočný projekt Zuzany Zmatekovej Amenge nebude ojedinelý a v rámci budúcich ročníkov NCD sa do popredia záujmu dostane aj riešenie spoločenských problémov…“

Zuzana sa tento rok v Helsinkách prezentovala na veľtrhu Habitare (od  7. do 11. septembra) ktorý mal podtitul Reimagine a ambíciu poukázať na to, aké by mohli byť naše domovy a životy v nich, v budúcnosti. Organizátori v rámci jednej časti – The Block, veľmi sympaticky dávajú šancu najmladším a mladým dizajnérom (platformy Talentshop a Protoshop). Niečo podobné, ako je dlhoročné podujatie SCD Fórum dizajnu v rámci veľtrhu Nábytok a bývanie v Nitre.

Opýtali sme sa, čo priviedlo Zuzanu k tomu, aby sa veľtrhu nábytku a dizajnu Habitare zúčastnila a čo jej prinieslo toto v podstate komerčné podujatie, ktoré sa výrazne líši napríklad aj od charakteru Národnej ceny za dizajn.

Naposledy sme o vás písali v súvislosti s projektom Amenge, za ktorý ste v roku 2021 získali Cenu poroty v súťaži Národná cena za produktový dizajn. Čomu ste sa odvtedy venovali?

Počas trvania spomínaného projektu Amenge a samozrejme aj po ňom to bola vlastná tvorba – teda textilný dizajn. V súčasnosti som zamestnaná ako textilná dizajnérka vo firme H&M vo Švédsku, žijem však s rodinou v Helsinkách, keďže som na materskej dovolenke a môj manžel pôsobí práve tu. Okrem toho som minulý rok ukončila štúdium na Aalto University, kde som od roku 2018 bola na magisterskom programe Móda, odev a textilný dizajn.

Čo to znamená byť súčasťou Habitare a Talentshop-u?

Znamená to šancu vystavovať na veľtrhu. Napríklad za tento rok sa v oficiálnych správach uvádza, že Habitare za 5 dní navštívilo na výstavisku Helsinki Expo and Convention Center celkovo 34 500 návštevníkov. Pred veľtrhom býva každoročne vyhlásená výzva, aby sa mladí a mladší dizajnéri prihlásili buď do kategórie Protoshop alebo Talentshop. Protoshop je zameraný na prezentáciu študentských prác, respektíve prác začínajúcich dizajnérov, je to kurátorovaná výstava, kde sú dizajnéri zastúpení jednou prácou, buď objektom alebo návrhom. Do Talentshopu bývajú pozvaní 4 začínajúci dizajnéri, ktorí by mali byť už viac etablovaní, a tým je ponúknutý priestor na vystavovanie. Výberu predchádza súťaž, do ktorej sa naposledy prihlásilo 36 dizajnérov, preto som bola veľmi príjemne prekvapená, že organizátori vybrali práve mňa. Popravde som to vôbec nečakala. Prihlásila som sa ešte v roku 2020, keďže účasť na tomto veľtrhu som považovala za dobrý model prezentácie, novú formu, ako predstaviť svoju tvorbu. Veľtrh Habitare je totiž v rámci Škandinávie pomerne populárny a dosť propagovaný a pokladala som to za zaujímavý a užitočný spôsob, ako sa zviditeľniť na fínskom trhu. Počas štúdia som prirodzene nemala veľa času nakontaktovať sa na miestne galérie. Napokon sa veľtrh kvôli pandémii dva roky odkladal.                                .                                                                                                                                                                

Čo ste vystavovali? Pripravili ste si nové práce alebo to bol výber zo starších projektov?

V rámci Talentshopu môžu „víťazi“ súťaže prezentovať svoju tvorbu a organizátori neriešia, čo konkrétne sa dizajnér rozhodne vystavovať. Je to akási šanca vyskúšať si, ako by sme mohli fungovať v rámci samotného veľtrhu. Pôvodne, ešte v roku 2020, som chcela prezentovať projekt Maximum Glam, čo boli textilné potlače navrhované vo photoshope. Čiže pri tvorbe textilného dizajnu som využívala nové médiá ako spôsob maľby, čím sa v podstate zaoberám už dlhší čas. Je to akási hra s počítačovou grafikou, či obrazom, na ktorom je jasne vidieť, že vznikol digitálnou cestou… Pôvodne výsledkom tohto projektu mali byť iba potlače, avšak tým, že sa veľtrh toľko odkladal, získala som viac času tlače previesť aj do tkaných textílií. Tkala som ich na žakárovom tkáčskom stave – to som dostala možnosť vytkať tieto textílie ešte na školskom stave, na zákazku, priamo na tento veľtrh. Odklad termínu veľtrhu mal nakoniec pozitívnu stránku v tom zmysle, že som mohla moje návrhy realizovať aj týmto spôsobom, čiže som mohla prezentovať nielen tlačené, ale aj tkané látky. V podstate sa mi teda podaril aj ďalší zámer – poukázať na rozdiel, ktorý vzniká medzi vytlačeným a vytkaným návrhom. A v rámci pridelených priestorov na veľtrhu som musela potom riešiť spôsob, akým spôsobom ich nainštalovať, nakoniec som ich teda iba jednoducho zavesila, keďže vystavené látky boli pomerne rozmerné…

Aké boli reakcie návštevníkov? 

Samozrejme, snažila som sa byť pri svojich prácach čo najviac prítomná, chcela som spoznať názor návštevníkov, prípadne im vysvetliť môj projekt. Všimla som si, že moje návrhy viac oslovovali mladých ľudí alebo cudzincov. Mám taký dojem, že moje látky sú v porovnaní so škandinávskym textilom pomerne extravagantné, veľmi farebné, na rozdiel od škandinávskych tónov, na ktoré sú tu zvyknutí a možno preto mohli klasickému návštevníkovi pripadať neštandardné. Na druhej strane najviac ohlasov som zaznamenala z dizajnérskej obce.

Čo nové, aké podnety dokáže takáto prezentácia priniesť do vašej práce?

Výstava bola pre mňa novým zážitkom, dostala som prvýkrát možnosť predstaviť sa takejto širokej verejnosti, veď som v podstate v takomto, pre mňa cudzom prostredí, vyšla „s kožou na trh“. Potom je zákonité, že sa na svoju tvorbu začnete pozerať inými očami, v kontexte iných súvislostí. Bol to pre mňa zaujímavý impulz na to, aby som premýšľala, ako moju tvorbu ďalej smerovať, ako sa budem v budúcnosti profilovať. Zaoberám sa textilným dizajnom, navrhujem „pre niekoho“ potlače a ďalej už neuvažujem, na čo bude môj dizajn použitý. Aj od bežných návštevníkov veľtrhu som najčastejšie dostávala otázku, že na čo by som to použila, aký to má účel.

Chceli by ste kolekciu Maximum Glam prezentovať aj inde, napríklad na Slovensku?

Áno, pôvodne som kolekciu plánovala vystaviť aj na Bratislava Design Week-u, ale rovnako mi to kvôli pandémii nevyšlo. Určite ju však predstavím ešte aj doma.

Kto okrem vás na tohtoročnom Habitare vystavoval v Talentshop-e a čím vás práce kolegov dizajnérov zaujali?

Každý zo zúčastnených mal zaujímavú kolekciu – napríklad Fín Ville Aakula sa predstavil dreveným nábytkom, ktorý aj sám vyrába na zákazku a na domácej scéne je už aj pomerne etablovaný. Ďalej so mnou vystavovala Mari Koppanen, ktorá bola pre mňa veľmi inšpiratívna. Prezentovala vlastný materiál, ktorý vzniká z húb bežne rastúcich na stromoch vo Fínsku, pričom vďaka náhode objavila niekde v Rumunsku malú dedinku, kde ľudia z týchto istých húb si tradičnými remeselnými postupmi vyrábali napríklad klobúky a podobné výrobky. Technika tu už so staršou generáciou vymiera, postupne sa na ňu zabúda a Mari svoj projekt teda postavila práve na predstavení tohto materiálu a jeho možností. Ďalší kolega, produktový dizajnér Ekin Kayis z Turecka, sa prezentoval lampami.

Čo plánujete ďalej? Prirodzene, v súčasnosti sa staráte najmä o dieťa, neskôr sa plánujete vrátiť do Švédska do firmy, v ktorej ste zamestnaná, ale určite sa aj popritom chcete venovať vlastnej tvorbe…

Veľmi rada by som ďalej pokračovala v ďalšom rozvíjaní témy digitálnej estetiky, ktorej som sa venovala aj predtým. Zároveň by sme s Henrietou Tholtovou chceli pokračovať v projekte Amenge, ktorý v súčasnosti trochu zaspal na určitých technických problémoch. Aj vzhľadom na to, že ja teraz žijem vo Fínsku. Pôvodne sme mali v pláne naše produkty aj predávať, aby sme nemuseli sústavne žiadať o podporu, riešiť granty.

Mohli by ste týmto spôsobom dokázať, že takéto projekty sú životaschopná cesta…

Áno, ale musíme predovšetkým vyriešiť autorské práva – rokujeme s rodičmi, keďže do projektu Amenge bolo zapojených veľa detí, je to veľmi náročné a aj na týchto právno-administratívnych povinnostiach sa Amenge zasekol…nechceme však, aby vznikli nejaké nejasnosti, nedorozumenia… Ale určite vieme, že chceme pokračovať ďalej!

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.