Priemyselná dizajnérka Lucia Lehrer

Designum 4/2017

Priemyselná dizajnérka Lucia Lehrer (1982, rodená Karpitová) vyštudovala priemyselný dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Po ukončení štúdia päť rokov pracovala v interiérovom štúdiu, no ako sama hovorí, v tejto práci sa nenašla a najradšej tvorí čistý priemyselný dizajn. Prvú poškolskú príležitosť dostala v slovenskej firme OMS, kde vytvorila viacero dizajnov svietidiel, ktoré firma zaradila do výroby. Jedno z nich – svietidlo Hex, postúpilo aj medzi finalistov tohtoročnej Národnej ceny za produktový dizajn. Momentálne pracuje na projektoch s firmami Plastia a Greenox.

Vyštudovali ste priemyselný dizajn na VŠVU a už počas štúdia ste hľadali možnosti, ako si vyskúšať reálnu spoluprácu s firmou/ výrobcom. Prvá skúsenosť prišla v spolupráci s firmou Polytrade CE. Ako prebiehala táto spolupráca?

S firmou Polytrade CE sme navrhovali kúpeľňové prvky z materiálu HI-MACS®. Aj keď tu išlo v podstate iba o vyrobené prototypy, považujem to za dôležitú skúsenosť, pretože sme sa zaoberali celým procesom výroby – od navrhovania až po ďalšie smerovanie projektu. Tento projekt som si vymyslela ako bakalársku prácu, práve z toho dôvodu, aby som si reálne vyskúšala, aké je to pracovať s objednávateľom. Pre firmu som následne navrhovala menšie veci aj po škole. Ak však túto školskú skúsenosť porovnám s mojou ďalšou prácou pre firmu OMS, bola samozrejme voľnejšia, mantinely v rámci zadania boli minimálne.

Pre firmu OMS ste navrhli i svietidlo Hex, ktoré bolo vystavené na výstave finalistov Národnej ceny za produktový dizajn 2017. Ako vznikla táto spolupráca?

Do firmy OMS som nastúpila najmä vďaka Samovi Rihákovi, ktorému som za to veľmi vďačná, i napriek tomu, že som tam nakoniec pôsobila pomerne krátko. Počas tohto obdobia, približne jedného roka, som sa naučila v rámci dizajnu množstvo nových vecí, ktoré sa človek na škole nenaučí. Bola to denno-denná spolupráca a zažila som si celý proces toho, ako vzniká produkt – od navrhovania až po výrobu. Jedno z prvých zadaní, na ktorom som vo firme pracovala, bolo práve svietidlo Hex, ktoré bolo aj na výstave NCD. Firma OMS v tom období začala spolupracovať s českou firmou Helio, ktorá sa orientovala na výrobu svietidiel z hliníkových ohýbaných profilov. Zadanie v tomto prípade preto určovali najmä výrobné možnosti, keďže ohýbanie hliníku nedovoľuje pohybovať sa v 3D rozmeroch. Namiesto „hrania sa“ s tvarom, som vymyslela koncept, v ktorom sa dá hrať so skladaním svietidiel do väčších kompozícií. Svietidlo má preto i v hornej časti otvory pripravené na prepájanie s ďalšími kusmi. Na tomto princípe nevzniklo iba toto svietidlo, ale ďalšie tri iné (dve s mojím dizajnom a tretie s dizajnom Sama Riháka). Všetky štyri návrhy sa sériovo vyrábajú.

V OMS ste spolupracovali aj na vývoji viacúčelového stĺpového svietidla. O aký projekt išlo?

Áno, išlo o projekt, kde sme pracovali viac na vývoji. Stĺp mal slúžiť ako pouličné osvetlenie, no svietidlo na ňom malo až sekundárnu funkciu. Samotný stĺp mal v sebe niesť viaceré technológie, napríklad nabíjačky na elektromobily, elektrobicykle, v prípade inštalácie v letiskových halách by obsahoval USB porty, nabíjačky na smartfóny, poprípade informačné displeje či záchranné systémy. Snahou bolo navrhnúť produkt, ktorý by nadväzoval na momentálne najväčší trend osvetlenia verejných priestorov – smartcity. V závere môjho pôsobenia vo firme som pracovala na prototype svietidla, ktoré bolo nadizajnované na tento stĺp, no neviem, v akom štádiu je vývoj a výroba stĺpa dnes.

Keď sa predčasne z akýchkoľvek dôvodov ukončí spolupráca dizajnéra s výrobcom, predpokladám, že všetky autorské a licenčné práva získava výrobca…

Áno, ak je dizajnér zamestnancom firmy, je to samozrejme tak. No všetko závisí od zmluvy a dohodnutých podmienok. Ak však firma po odchode dizajnéra čokoľvek mení na jeho dizajne, mala by to s ním konzultovať, ale neviem či sa to naozaj aj deje.

Uvedomujú si slovenské firmy význam spolupráce s dizajnérom a možnosti vybudovania kvalitnej značky práve cez dobrý dizajn?

Myslím si, že momentálne nie, najmä čo sa týka priemyselného dizajnu, trochu ináč je to vo svete grafického dizajnu. Pritom existuje množstvo skvelých príkladov, spomeniem napr. firmu Plastia, s ktorou aktuálne spolupracujem. V tomto roku získala ocenenie Red Dot Award za vermikompostér UrbAlive, ktorý pre nich navrhol Jiří Pelcl. Všetko však závisí od toho, akým smerom sa daná firma momentálne uberá. Keď sa napríklad vrátim k firme OMS, tá v roku 2011 získala za kolekciu svietidiel Národnú cenu za dizajn. Ja som v tom istom roku vyhrala študentskú kategóriu NCD s Rotoairom. Toto obdobie firmy OMS považujem za jej zlatú éru, keď si vtedajšie vedenie uvedomovalo hodnotu kvalitného dizajnu. Dnes sa už firma uberá komerčnejšou cestou.

Pre firmy je určite najdôležitejší zisk, keď zostaneme pri príklade firmy OMS, myslíte, že by menili stratégiu firmy v tom prípade, ak by v období okolo spomínaného roku 2011 mali vysoké zisky?

Myslím, že v tom období možno trochu podcenili marketing a nevyťažili všetko, čo mohli z tej produkcie, ktorú mali. Naopak, ale to súvisí v tomto prípade aj so zmenou vedenia, začali sa orientovať na úplne inú kategóriu zákazníka. Od kolekcie Elite – teda kolekcie s najvyšším štandardom, s čím samozrejme súvisí aj cena, prešli k veľmi neutrálnemu dizajnu a venujú sa najmä zákazkám, akými sú napr. osvetlenie škôl, miest a pod.

Ako ste spomenuli, tak v roku 2011 ste získali Národnú cenu za študentský dizajn za trojkomorového šarkana Rotoair, ktorý bol vašou diplomovou prácou. Šarkan bol navrhnutý tak, aby bol vhodný pre sériovú výrobu. Podarilo sa dostať šarkana do výroby?

Nie, nepodarilo. Nenašla som výrobcu a ja som si vtedy netrúfala rozbehnúť výrobu individuálne, myslím si totiž, že nemám bunky na manažérsku prácu. V období, keď som pre tento projekt výrobcu hľadala, sa veľmi ešte hovorilo o ekonomickej kríze spred pár rokov, uvidíme možno sa k šarkanovi ešte niekedy vrátim…

Malo pre vás samotné ocenenie NCD význam, získali ste vďaka nemu nejakú významnú spätnú väzbu alebo dokonca zákazku?

Určite takéto ocenenie význam má, odlíšite sa od konkurencie, no samozrejme, prácu vám to samo nenájde, musíte na sebe ďalej pracovať. Zároveň si však myslím, že táto cena mi dopomohla k ľahšiemu presadeniu sa vo firme OMS.

Šarkan Rotoair, možnosť skladania rôznych tvarov so svietidlami Hex, pre OMS ste vytvorili aj návrh svietidla evokujúceho hru jojo, dokonca i na škole ste navrhovali produkty, ktoré boli hravé a vtipné. Je to pre vás dôležité, aby vaše dizajny mali takúto pridanú hodnotu?

Mám rada, keď dizajn vyvolá v človeku nejakú emóciu a rovnako rada navrhujem produkty, s ktorými môžu ľudia ďalej sami nejako pracovať. Myslím si, že má zmysel sa s predmetmi hrať, dávať im túto pridanú hodnotu, dizajn predsa vyvoláva aj emócie. Je dôležité, aby sme produkt nielen používali, ale aby sme ho mali i radi.

Momentálne ste dizajnérka na voľnej nohe, ako si hľadáte zákazky?

Aktuálne spolupracujem na dvoch projektoch, ktoré sú však stále v procese, nebudem preto predčasne o nich detailne rozprávať. Ide o spoluprácu s českou firmou Plastia, kde som prácu na zákazke vyhrala vo verejnej súťaži, ktorú organizoval CZECHDESIGN. Druhá spolupráca je so slovenskou firmou Greenox, ktorá pracuje so solárnou energiou a táto spolupráca vznikla veľmi prirodzene, keď som sa od navrhovania svietidiel v OMS prepracovala k solárnym článkom. Zatiaľ to u mňa išlo vždy prirodzenou cestou, vyslovene aktívne som si prácu nehľadala, aj keď už sa k tomu pomaly schyľuje. V bode aktívneho hľadania je dôležité mať pripravené dobré portfólio.

Ak by ste si v súčasnosti mohli sama vybrať typ zákazky, v akom odvetví by ste sa pohybovali?

Jednoznačne by to boli zákazky v priemyselnom dizajne, pretože v tom som sa našla. Rada by som sa vrátila k svietidlám, tie ma naozaj bavili. Význam a zmysel vidím aj v smart-projektoch, na ktorých tiež robím rada a okrem toho majú aj pre mňa veľmi dôležitú pridanú hodnotu – ekologickú.

Predpokladám, že proces, odkedy dizajnér dostane od výrobcu zadanie až po moment, keď sa produkt objaví na trhu, je dlhý. S akými časovými obdobiami máte vy skúsenosti?

Napríklad s firmou Plastia pracujeme na projekte rok. V OMS tie procesy tiež trvali veľmi dlho, prebiehajú tam totiž rôzne schvaľovania, robí sa prieskum trhu, následne sa návrh posiela niekoľkým odberateľom, ktorí majú potvrdiť, že ďalšia práca na projekte má zmysel a bude oň záujem. Ak to zhrniem, vopred sa robí rešerš na trhu, riešia sa technologické možnosti, hľadajú sa dodávatelia, tých vstupov je naozaj veľa. Výroba je teda naozaj dlhodobý proces, a to je aj dôležitý aspekt pre dizajnéra, ktorý by mal produkty navrhovať nadčasovo.

Ak už hovoríme o nadčasovosti, čo okrem nej by podľa vás mal mať dobrý dizajn?

To je veľmi subjektívna záležitosť, ale dobrý dizajn by mal v prvom rade nasledovať funkciu, no nezabúdať pritom na estetickú stránku. Dobrý dizajn overí čas.

Vedia si ľudia niekde pozrieť vašu tvorbu?

Áno, v súčasnosti máme s manželom založené konto na www.behance.net ako Lestudio.