Pozvánka do knižnice. Josef Hoffmann 1870–1956. Progress Through Beauty. The Guide to His Oeuvre

Na prelome rokov 2021/2022 viedenské múzeum úžitkového umenia MAK s ročným oneskorením prinieslo výpravnú výstavu k 150. výročiu narodenia Josefa Hoffmanna. Podľa očakávania išlo o highlight sezóny. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že jeden z hlavných protagonistov viedenskej moderny stále dokáže pritiahnuť davy domácich i zahraničných návštevníkov.

A to aj napriek tomu, že len samotný MAK za posledné roky knižne vydal Hoffmannovu autobiografiu, sprievodcu architektonickým dielom, pravidelne usporadúva menšie výstavy v jeho rodnom dome v Brtnici na Morave a mnohí si ešte určite spomínajú na mimoriadne úspešnú výstavu z roku 2014 Wege der Moderne (Cesty moderny), ktorá proti sebe postavila rivalov svojej doby Josefa Hoffmanna a Adolfa Loosa.

Kritický pozorovateľ by tak mohol namietať, že Hoffmannovo pôsobenie už predsa dávno bolo prebádané. V prípade výstavy Josef Hoffmann 1870 – 1956. Fortschritt durch Schönheit/ Josef Hoffmann 1870 – 1956. Progress Through Beauty by sa však mýlil. Kurátori Rainald Franz, Matthias Boeckl a Christian Witt-Dörring sa neuspokojili s prezentáciou najznámejších Hoffmannových návrhov a realizácií úžitkových predmetov či celých interiérov, ale snažili sa po prvý raz ukázať komplexný obraz o diele a živote tohto významného architekta a dizajnéra. Výstave preto predchádzal niekoľkoročný výskum a rešerše v rakúskych i zahraničných inštitúciách a súkromných zbierkach.

Výsledky svojho rozsiahleho výskumu predstavili nielen na výstave, ale najmä v rovnomennej publikácii, ktorá na vyše 400 stranách prináša štyridsať odborných štúdií od osemnástich autorov. Jednotlivé texty sú chronologicky rozdelených do deviatich celkov, ktoré podrobne mapujú najdôležitejšie etapy Hoffmannovho života – od štúdií na akadémii umení vo Viedni, cez slávne obdobie viedenskej secesie a založenie Wiener Werkstätte, až po päťdesiate roky minulého storočia. Publikácia sa nevyhýba ani na prvý pohľad menej atraktívnym či problematickým témam, ktoré v súvislosti s pôsobením Josefa Hoffmanna boli doteraz opomínané. Veď obdobiu medzi rokmi 1918 až 1956 je venovaná skoro polovica knihy. Nájdeme tu okrem iného texty k úpadku umeleckoremeselných dielní Wiener Werkstätte v medzivojnovom období, kedy luxusné úžitkové umenie postupne strácalo svojho klienta, k realizáciám pre medzinárodné výstavy úžitkového umenia či k projektom sociálneho bývania. V častiach venovaných rokom 1934 – 1938 a 1939 – 1945 prelamujú zostavovatelia doterajšie mlčanie o Hoffmannovom pôsobení v období autoritatívneho stavovského štátu a po pripojení Rakúska k nacistickému Nemecku. Nevyhýbajú sa pritom ani dokumentom či projektom, ktoré Hoffmanna posúvajú do kritického svetla, zároveň sa však snažia nevynášať morálne súdy. „Môžeme vychádzať z toho, že Hoffmann nebol zástancom ideológie národného socializmu, ani nezdieľal politické ciele NSDAP a už vôbec nemôžeme tvrdiť, že by svojím umeleckým konceptom podporoval kultúrnu politiku národnosocialistického režimu. […] Hoffmann sa však snažil využiť reorganizáciu viedenskej kultúrnej politiky na presadenie svojej predstavy o umení, obzvlášť v oblasti podpory umeleckého remesla, a to aj za pomoci siete osobných kontaktov, ktoré siahali na magistrát, ako aj do NSDAP.“ (s. 390) Napriek tomu sa už nedokázal výraznejšie presadiť.

Záverečná časť publikácie sa venuje posledným povojnovým projektom, ako aj Hoffmannovmu odkazu pre dnešok. Vzniká tak plastický obraz o jednom z najvýznamnejších architektov a dizajnérov dvadsiateho storočia, ktorý sa aj za cenu istých morálnych ústupkov snažil zrealizovať svoj sen o gesamtkunstwerku, hoci už bolo jasné, že okolitý svet jeho koncept vníma ako anachronizmus.

Pri príležitosti písania tejto pozvánky do knižnice Slovenského centra dizajnu, kde sa nachádza anglická verzia knihy Josef Hoffmann 1870–1956. Progress Through Beauty. The Guide to His Oeuvre, nám na zopár otázok odpovedal kurátor výstavy a jeden zo zostavovateľov publikácie Rainald Franz.

Kedy ste sa v MAK-u rozhodli, že sa k 150. výročiu narodenia Josefa Hoffmanna zorganizuje veľká výstava a vydá obsiahla publikácia? Ty si bol kurátor za MAK a tiež spoluvydavateľ publikácie. Ako prebiehali prípravy tohto obrovského projektu?

Nápad, že by sme pri príležitosti 150. výročia narodenia Josefa Hoffmanna mohli urobiť skutočne rozsiahlu výstavu, pramení z reinštalácie našej stálej expozície Viedeň 1900 a následne z výstavy Wege der Moderne. Josef Hoffmann, Adolf Loos und die Folgen (Cesty moderny. Josef Hoffmann, Adolf Loos a ich vplyv), ktorá sa na prelome rokov 2014 a 2015 konala v MAK-u. Okrem toho sme uvažovali, že by bolo dobré doplniť a rozšíriť jedinú monografiu o diele Josefa Hoffmanna od Eduarda Seklera z roku 1982. Tak by sme okrem iného mohli aktualizovať aj zoznam Hoffmannových známych diel, keďže MAK vlastní pravdepodobne najväčšiu zbierku návrhov a objektov vytvorených podľa jeho  návrhov. Považovali sme za našu povinnosť, že Hoffmannovi, ako jednému z najvplyvnejších architektov a dizajnérov 20. storočia, musíme pripraviť adekvátnu výstavu s katalógom. Prípravy výstavy začali už v roku 2018, sprvu som spolupracoval s Matthiasom Boecklom z viedenskej univerzity úžitkového umenia Die Angewandte, od roku 2019 sme do tímu prizvali Christiana Witta-Dörringa, niekdajšieho kurátora nábytku v MAK-u. Najväčšia výzva spočívala v tom, že sme chceli ponúknuť čo najširší pohľad na Hoffmannovo dielo, pričom sme museli vyhľadať všetky možné zdroje pre výpožičky a vytvoriť koncept rozsiahlej výstavy s viac ako 1 000 objektmi spolu s katalógom, ktorý nakoniec narástol na približne 450 strán. Pre pandémiu sme nakoniec výstavu otvorili až koncom roku 2021. V konečnom dôsledku to projektu pomohlo, keďže sme na výstavu a do katalógu mohli zaradiť viaceré, až neskôr objavené diela. Vo všeobecnosti platí, že pri intenzívnom výskume k téme, ktorá sa už zdá byť vyčerpaná, sa tie správne otázky začnú vynárať až v neskoršej fáze. Mali sme šťastie, že počas príprav vznikal aj nový film k dielu Josefa Hoffmanna, ktorý sme mohli ukázať aj na našej výstave. Katalóg zas po prvýkrát ponúka prierez Hoffmannovým kompletným dielom z dnešnej perspektívy.

Názov výstavy Progress Through Beauty je v publikácii doplnený podnázvom The Guide to His Oeuvre, čiže príručka k Hoffmannovmu dielu. To znie ambiciózne. Ako by si charakterizoval koncepciu výstavy a publikácie?

Architekt, dizajnér, učiteľ a realizátor výstav Josef Hoffmann (1870 – 1956) patrí k ústredným osobnostiam viedenskej moderny a medzinárodného hnutia reformy života „Lebensreform” okolo roku 1900. Možnosť sprostredkovať svojim zákazníkom a zákazníčkam krásu cez umelecky hodnotnú úžitkovú tvorbu staval na jednu úroveň s estetickým a sociálnym pokrokom. V Hoffmannovom šesť desaťročí pretrvávajúcom diele sa vo všetkých druhoch umeleckého prejavu prejavuje individuálna kreativita ako programový protiklad k štandardizovanej, špecializovanej priemyselnej výrobe. Realizácia lepšieho sveta v zmysle ideálu gesamtkunstwerku, ktorý vychádzal z hnutia „Lebensreform“, si od Hoffmanna a jeho umeleckých kolegov a žiakov vyžadovala, aby svojou tvorbou pokrývali všetky oblasti života meštianskej spoločnosti, ktorá sa okrem iného vyznačovala aj svojím pozitívnym vzťahom k umeniu – od príboru cez nábytok, textílie, módu, výrobky z keramiky, kovu, papiera a kože. až po architektúru a budovanie miest. Hoffmann tomuto presvedčeniu zostal verný vyše pol storočia až do svojej smrti; na formálno-umelecké stvárnenie tohto konceptu nemali vplyv ani spoločenské, hospodárske či politické zmeny. Výstava ponúkala prehľad o všetkých oblastiach a etapách života Josefa Hoffmanna. Chronologicky vystavaná prehliadka návštevníka previedla od študentských prác z deväťdesiatych rokov 19. storočia, cez slávne obdobie viedenskej secesie a Wiener Werkstätte až k návrhom z päťdesiatych rokov 20. storočia, pričom poukázala aj na vplyv jeho tvorby až do súčasnosti. Cez čiastočne nikdy predtým neprezentované objekty a kresby, ako aj pre výstavu vytvorené modely sme predstavili jeho najdôležitejšie úžitkové predmety, interiéry, realizácie víl, výstavných pavilónov a dokonca aj obytných domov. Na výstave sme venovali zvláštny dôraz doteraz málo vnímanému neskoršiemu obdobiu jeho tvorby od dvadsiatych rokov, cez obdobie národného socializmu, po rané roky hospodárskej konjunktúry. V centrálnej výstavnej hale sme cez najdôležitejšie projekty ako inovatívne realizácie výstav, sanatórium Westend v Purkersdorfe a Palác Stoclet v Bruseli tematicky spracovali Hoffmannove obľúbené médiá a metódy navrhovania. V rekonštrukcii jedného, pre Hoffmannovu tvorbu exemplárneho interiéru z tridsiatych rokov, sa všetky tieto aspekty prepojil do estetického manifestu.

Medzi menej známe práce Josefa Hoffmanna, teda prinajmenšom pre rakúske publikum, patrí interiér vily Lengyel v Bratislave. Ako došlo k tomu, že sa tento tak dlho pred očami verejnosti ukrytý interiér podarilo predstaviť v rámci 150. výročia?

Vilu Lengyel som zaregistroval už v roku 2010 pri práci na sprievodcovi architektúrou Josefa Hoffmanna, keď mi kolegyňa z Moravskej galérie Martina Lehmannová sprostredkovala kontakt na vtedajšieho majiteľa. Neskôr sa v Bratislave konala výstava Henriety Moravčíkovej k dielu Friedricha Weinwurma, architekta vily, na ktorého prácu Hoffmann následne reagoval pri tvorbe interiéru. Nakoniec sme zariadenie vily – najmä po tom, ako nový majiteľ začal robiť kroky k jej reštaurovaniu a otvoreniu – mohli na výstave prezentovať ako vzorový príklad Hoffmannovho diela z neskorých dvadsiatych rokov, aké sa v Rakúsku prakticky nezachovalo. V máji 2022 sme do vily Lengyel zorganizovali exkurziu MAK ON TOUR a bola jej venovaná aj jedna prednáška na sympóziu o Josefovi Hoffmannovi.

Na výstave a aj v publikácii k nej ste sa venovali aj Hoffmannovmu pôsobeniu v rokoch 1934 až 1945.  Ako túto tému prijala odborná a široká verejnosť?

Veľmi kontroverzne. Nám však záležalo na tom, aby sme pomenovali, čo bolo. Preto vznikol text o postavení Hoffmanna počas autoritatívnych režimov v rokoch 1934 – 1945, preto sme publikovali jeho politický posudok (tzv. Gau-Akt, ktorý bol väčšinou vyhotovovaný pri podaní prihlášky do miestnej organizácie NSDAP) a opísali jeho pôsobenie v Rakúsku pod národnosocialistickým režimom počas 2. svetovej vojny. Mnohí tento moderný a pre nás úplne prirodzený prístup prijali pozitívne, iným sa zdal byť málo kritický a voči osobe Josefa Hoffmanna príliš priaznivý. V každom prípade to vyvolalo mnoho diskusií na výstave, v médiách a aj v rámci sympózia venovaného Hoffmannovi, ktoré sme zorganizovali na jar 2022.

Výstava spolu s rozsiahlou sprievodnou publikáciou bezpochyby patrili k highlightom sezóny 2021/2022 v MAK-u. Je týmto pre teba téma ukončená alebo sa budeš zaoberať Josefom Hoffmannom aj naďalej?

Nie, nie je ukončená. Dielom Josefa Hoffmanna sa budem aj naďalej zaoberať v múzeu v Hoffmannovom rodnom dome, kde už 16 rokov spolupracujeme s Moravskou galériou v Brne. A iba nedávno sme dohodli s kolegyňami z Musée Royaux v Bruseli, že preberú časť výstavy o Hoffmannovi na jeseň 2023. Takže momentálne s nimi vytváram koncepciu, ktorá by mala vychádzať z našej pôvodnej výstavy.

Rainald Franz študoval dejiny umenia vo Viedni, Mníchove, Londýne, Ríme a v Benátkach. Momentálne je kurátorom skla a keramiky v múzeu úžitkového umenia MAK vo Viedni a zároveň kurátorom Múzea Josefa Hoffmanna v Brtnici. Odborne sa venuje najmä dejinám architektúry, ornamentu, úžitkovému umeniu a začiatkom dizajnu. Bol kurátorom viacerých výstav zameraných na viedenskú modernu ako napríklad Das Glas der Architekten. Wien 1900–1937 (Sklo architektov. Viedeň 1900 – 1937), Otto Prutscher. Allgestalter der Wiener Moderne (Otto Prutscher. Všestranný tvorca viedenskej moderny) či Adolf Loos. Privathäuser (Adolf Loos. Súkromné domy). Každoročne pripravuje menšie výstavy o diele Josefa Hoffmanna v múzeu v Brtnici. Vydal mnoho publikácií a článkov o viedenskej moderne. Popri práci kurátora prednáša na Viedenskej univerzite a na univerzite úžitkového umenia Die Angewandte vo Viedni.

Josef Hoffmann 1870–1956. Progress Through Beauty. The Guide to His Oeuvre
Vydali: MAK, Wien – Birkhäuser Verlag GmbH, Basel
Zostavili: Christoph Thun-Hohenstein, Matthias Boeckl, Rainald Franz, Christian Witt-Dörring
Texty: Matthias Boeckl, Elisabeth Boeckl-Klamper, Rainald Franz, Anette Freytag, Sebastian Hackenschmidt, Otto Kapfinger, Markus Kristan, Christopher Long, Klára Němečková, Andreas Nierhaus, Jan Norrman, Eva-Maria Orosz, Adrián Prieto Fernandez, Ursula Prokop, Lara Steinhäußer, Valerio Terraroli, Wolfgang Thillmann, Christian Witt-Dörring
Počet strán: 456
Rok vydania: 2021
ISBN: 9783035622966

Linky na digitálny obsah

Webstránka k životu a pôsobeniu Josefa Hoffmanna (v češtine):
https://www.mak.at/digistory/josefhoffmann_cz

Záznam podujatia s Rainaldom Franzom, Matthiasom Boecklom a Christianom Witt-Dörringom k publikácii (v nemčine):

Záznam zo sympózia k výstave (v nemčine):