Ojedinelý počin v oblasti teórie dizajnu

Hoci na Slovensku rastie počet autorov, ktorí sa zameriavajú na teóriu dizajnu, zväčša prinášajú pohľady na tvorbu jednotlivých dizajnérov, vybrané úseky histórie, organizácie späté s dizajnom alebo sa zaoberajú aspektmi materiálových či technologických riešení. Inými slovami, ide o komentáre konkrétnych dizajnérskych výstupov s viac či menej rozprestretým pozadím širších súvislostí. „Čistej“ teórii dizajnu sa na Slovensku venuje len minimum odbornej literatúry, takže recenzovaná publikácia Eleny Farkašovej a Ľudovíta Petránskeho predstavuje na domácom poli výnimočný počin, hoci treba uviesť, že aj v jej prípade je teoretické zacielenie na mnohých miestach podopreté odkazmi na staršiu aj aktuálnu dizajnérsku prax.

Dvojdielna publikácia s titulom DESIGN teória a metodológia vznikla na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene a vedúci jej Katedry dizajnu nábytku a interiéru René Baďura v predslove pripomína, že pôvodne sa zrodila v podobe skrípt, ktoré táto inštitúcia vydala v roku 1994.¹ Ľudovít Petránsky v spolupráci s reprezentantkou mladšej generácie dizajnérskej teórie Elenou Farkašovou texty skrípt výrazne rozšírili a aktualizovali s ohľadom na vývoj v uplynulom štvrťstoročí. Skromnú grafickú úpravu skrípt nahradil veľkorysý dvojzväzkový formát v tvrdej väzbe s farebnými fotografiami na kriedovom papieri. Autori ako primárnu cieľovú skupinu uvádzajú študentov programu Dizajn nábytku a interiéru, ale publikácie si iste nájdu širší okruh čitateľov z radov odbornej verejnosti. Ako obmedzujúci sa v tomto smere javí jej nízky náklad (100 kusov).

Za základné pozitívum publikácie možno považovať jej otvorenosť a tolerantnosť voči rôznorodým prístupom. Autori sa neusilujú o normatívne poučky, ale analyzujú „pre“ a „proti“ rôznych koncepcií dizajnu, ktoré sú preň pre jeho hybridnú podstatu príznačné. Napĺňajú tak charakteristiku deklarovanú v úvode: „Učebnica nedáva žiadne presné metodické návody, jej ambíciou je informovať, nachádzať súvislosti a štartovať samostatné poznávanie a myslenie.“ (zväzok 1, s. 6). Tento prístup sledujú hneď úvodné state venované vymedzeniu pojmov dizajn, resp. priemyselný dizajn a ich interpretáciám. Na vertikálnej osi dizajn „dosiahne precíznu úroveň priemyselnej produkcie, aby napokon využil aj paradoxy konceptuálneho umenia nedávnych rokov, kde idey umelca stoja v stredobode jeho záujmu ako čisto duševné koncepcie“. (zv. 1, s. 13). Na horizontálnej osi sa v teoretických reflexiách jeho pôsobnosť rozširuje na všetko, čo je zamerané na zmenu existujúcich situácií podľa vlastných preferencií (Herbert Simon) alebo na ľuďmi umelo vytvorené hmotné a nehmotné predmety, činnosti a služby, komplexné systémy a prostredia (Victor Margolin). Popri tom možno podľa autorov sledovať postupujúcu infláciu obsahu termínu dizajn vo vzťahu k rôznorodým aktivitám. Kľúčovú úlohu v prerode remeselníka na dizajnéra prisudzujú Bauhausu, zdôrazňujú však zmeny v jeho postavení a poslaní v súvislosti s vývojom digitálnych technológií a s potrebami naplnenia požiadavky civilizačnej udržateľnosti. Podčiarkujú význam etických súvislostí dizajnérskej profesie a detailne analyzujú aspekty dizajnérskej kreativity. I tu autori osvedčujú schopnosť syntetizácie prínosu rôznorodých, neraz i protikladných pohľadov na skúmanú problematiku, prehĺbenú autentickými analýzami.

Popri sledovaní globálnej situácie v dizajne sa publikácia dotýka aj fungovania disciplíny v domácom kontexte. Poukazuje na to, že vo všeobecnosti je v súčasnosti dizajnérska profesia charakteristická presahmi do rôznych oblastí, takže dizajnér sa musí vyznačovať multischopnosťami. Na Slovensku to však platí dvojnásobne: „Schopnosť ľahko sa prispôsobiť aj tvorbe v inej sfére dizajnu sa javí u dizajnéra, zamestnaného alebo podnikajúceho na Slovensku, ako nevyhnutná. Stieranie hraníc a presahy medzi disciplínami dizajnérskej tvorby, ako aj medzi odbormi (ekonóm, politik, architekt, dizajnér, filozof, scénograf…) je všeobecným javom súčasnosti. Najvýznamnejšie osobnosti dizajnu sa často odlišujú od iných práve zvládnutím tejto multiprofesionality.“ (zv. 1, s. 57).

Už titul upriamuje publikáciu na teóriu a metodológiu dizajnu, pričom jednotlivé state sa zameriavajú na tieto oblasti na rôznych úrovniach. V najširšej perspektíve autori konštatujú, že „…dodnes nie je koncipovaná žiadna jednotná teória dizajnu, aspoň nie v tej podobe, že by sa mohla rovnocenne priradiť k teórii architektúry a teóriám iných umení.“ (zv. 1, s. 83). Poukazujú na rôznorodé pokusy formovať ju na interdisciplinárnom, multidisciplinárnom či transdisciplinárnom základe. Pluralita prístupov charakterizuje aj sféru metodológie dizajnu. Kapitola venovaná jej vývojovým periódam sleduje oblúk „od formálnych plánovacích metód… k obsahovému popisu predmetov plánovaného návrhu. Z hľadiska vedecko-teoretického je to prechod od metód praktického konania k metódam konania duchovného.“ (zv. 2, s. 19).

1. Petránsky, Ľudovít: Teória a metodológia designu. Zvolen: Technická univerzita, 1994. Pozri aj: Petránsky, Ľudovít, Klivar, Miroslav: Úvod do teórie designu. Bratislava: Vysoká škola výtvarných umení, 1981.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2021 na s. 70.
Predaj časopisu Designum