NOVÁ PODOBA DOMÁCNOSTÍ

Výstava Příští krajina domova / Nemocnice nebo byt? s pôvodným názvom New Domestic Landscapes / Geographical shift of healthcare v Galérii UM na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe prezentovala práce britského dizajnéra Paula Chamberlaina, zakladateľa interdisciplinárnej výskumnej skupiny Lab4Living, ktorá pôsobí v oblasti dizajnu na Sheffield Hallam University v Anglicku.

Geografický posun v zdravotnej starostlivosti

Skupina Lab4Living bola založená pred desiatimi rokmi a odvtedy významne prispela k rozvoju dizajnu v oblasti zdravotníctva. Tím, ktorý som založil a vediem ho spolu s Claire Craigovou, prináša nové poznatky z produktového a nábytkárskeho dizajnu, vizuálnej komunikácie a médií do zdravotnej starostlivosti a ošetrovateľstva. Počas svojho fungovania vypracoval vyše 100 výskumných projektov a spolupracoval s osemdesiatimi akademickými, nemocničnými a komunitnými organizáciami vo viac ako pätnástich krajinách. Tieto partnerstvá spája rovnaká filozofia a spoločné ciele. Lab4Living sa zameriava na skutočné problémy dnešného sveta, ktoré vplývajú na zdravie a duševnú pohodu. Medifikcia (fiktívne lieky z literatúry, filmov a televízie). → Zdravotná stanica. Prostredníctvom partnerskej spolupráce s koncovými užívateľmi sa usiluje vytvárať výrobky, poskytovať služby a presadzovať intervencie podporujúce dôstojný život a zlepšiť jeho kvalitu. Lab4Living využíva zručnosti dizajnu a jeho metódy na to, aby určil a formuloval otázky, ktoré budú viesť k pochopeniu problémov a vytvoreniu riešení.

Dizajn a zdravie spájajú veľmi odlišné prístupy praxe: v dizajne sa risk podporuje, v zdravotnej starostlivosti je, pochopiteľne, tendencia odmietať ho. To prináša značné výzvy v inováciách. Napriek tomu bol dizajn určujúcim faktorom pri vnímaní zdravotnej starostlivosti – prostredníctvom dizajnu zdravotníckych zariadení, informácií a prostredia. V predchádzajúcej dekáde sme však boli svedkami, že potenciálna hodnota dizajnu sa dostáva do širšieho povedomia, a tým nastáva aj posun v tom, aby sa dizajn a zdravie k sebe priblížili a spochybnili jestvujúci model fungovania starostlivosti.

„Otázka nie je ‚Čo je odpoveďou?‘ Otázka je ‚Čo je otázkou?‘“

Kontext

Práce vystavované v Galérii UM sa venovali problematike starnúcej populácie, ktorá si bude čoraz viac vyžadovať zdravotnú starostlivosť, čo bude následne vyvíjať tlak na radikálne riešenie, ako sa bude zdravotná starostlivosť v budúcnosti poskytovať. Predĺženie priemerného veku dožitia v 20. storočí sa zaraďuje medzi najväčšie úspechy súčasnej spoločnosti. Je dôsledkom výrazného posunu v zdravotnej starostlivosti, ktorej úroveň sa vo svete zvyšuje rôznym tempom a má rôzne podoby. Bude však tomuto pozitívnemu vývoju v demografii zodpovedať aj dlhšie obdobie života jednotlivca prežité v dobrom zdraví, s udržateľným dobrým pocitom, s dlhším obdobím sociálnej angažovanosti a produktivity? Alebo bude spojené s väčšou chorobnosťou, postihnutiami a závislosťou od druhých?

Potenciál dizajnu na pretváraní zdravotnej starostlivosti stále narastá, pretože čerpá z kreatívneho a odlišného myslenia, a tým sa dokáže zamerať na riešenie týchto výziev. Pri výzvach definovaných ako „strašné problémy“, kde neexistuje jednoduché univerzálne riešenie, dizajn dokáže prejaviť svoju silnú stránku a tvorivo reagovať na zložité a vzájomne prepojené služby zdravotnej starostlivosti.

Výstava The New Domestic Landscape – Italy (Nová podoba domácností – Taliansko), ktorá sa konala v Múzeu moderného umenia (MoMA) v New Yorku (1972), jej kurátorom bol Emilio Ambasz, priniesla v histórii dizajnu zlomový moment. Série prototypových prostredí a inštalácií od hlavných talianskych dizajnérov nastolili potrebu zmeny organizácie súčasného domáceho prostredia. Táto hypotetická existencia zahŕňala aj „stály nomádizmus“, „život bez vecí“ a „život bez práce“. Výstava jasne ukázala, že dizajn v Taliansku sa posúva od úžitkového umenia a stáva sa jazykom schopným reagovať na realitu a komentovať ju.

Aj keď výstava v roku 1972 prišla s mnohými víziami, domáce prostredie sa znova stáva priestorom, kde je potenciál na radikálnu zmenu. Vyplýva z nevyhnutnosti urobiť kontextuálny posun v našej zdravotnej starostlivosti.

Rozmýšľanie vecami

Vystavované exponáty vychádzajú z významu „myslenia vecami“ ako metódy. Zásadný zámer takejto výstavy je v tom, že slúži ako výskumný nástroj a umožňuje miesto na stretnutia. Poskytuje „priestor na konverzáciu“ a stáva sa médiom a spôsobom zbierania údajov. Vytvára kanál, cez ktorý sa úvahy spoločnosti o starnutí a zdravotnej starostlivosti viac objasňujú a preskúmavajú.

„Otázka nie je ‚Čo je odpoveďou?‘ Otázka je ‚Čo je otázkou?‘“¹

Výstava predstavovala kolekciu nábytku s názvom HOSPITAbLe, zloženú z neustále sa vyvíjajúcich diel. Prezentovala rozpoznateľné archetypy, ktoré ponechávajú diváka v nepríjemnom prostredí medzi realitou a fikciou. Tieto artefakty nie sú prezentované ako riešenia, ale ako nástroje, ktoré majú zapojiť ľudí do diskusie, nastoľujú otázky a spochybňujú vopred utvorené názory.

Kolekcia HOSPITAbLe reflektuje nejednoznačnú budúcnosť domáceho prostredia, vznáša voči nemu námietky, prináša hybridnú funkcionalitu a zmätený vizuálny jazyk i zvukovú kulisu.Cudzie predmety narúšajú naše prostredie, navyše obmedzujú jeho ovládanie a prístup k nemu. Vyvíjajúce sa technológie diktujú funkcie novým objektom, a tie sa niekedy snažia skrývať a maskovať. Dodávatelia týchto predmetov budúcnosti čoraz viac dbajú na naše zdravie a bezpečnosť a nabádajú nás, aby sme zmenili svoje správanie, lebo sa boja súdnych sporov (právnej zodpovednosti). Prepojené prostredie často umožňuje prístup k necelistvým a mätúcim zdravotníckym dátam a informáciám. Tieto predmety pomáhajú našej smrteľnosti, podporujú ju, ale ju aj zrádzajú a čelia jej.

Domov a nemocnica

Domov pre každého človeka znamená niečo iné, ale všeobecne platí názor, že to je miesto pohodlia, bezpečia a dobrého pocitu zo života. Je to miesto, kde má každý svoje súkromie odrážajúce identitu človeka a tých, s ktorými sa oň rozhodne deliť. Žijú v ňom ľudia a väčšina by tam aj chcela zomrieť. Pôvodné nemocnice sa viac podobali „domovu“, zriaďovali ich farnosti, poskytovali útočisko a pohodlie pre chudobných a chorých. Súčasní historici vyhlasujú, že značná časť týchto nemocníc plnila v minulosti funkciu spoločenskej regulácie.

Podľa Foucaultovej analýzy je moderná nemocnica miestom na autoritatívne zdravotnícke poznatky a vníma sa ako predĺžená ruka medicínskej debaty – ako skúmavý pohľad lekára. V rámci tejto sústavy sa hospitalizované indivíduum stáva pacientom a vďaka praktikám medicíny objektom. Michel Foucault vyhlasuje, že nemocnica bola usporiadaná ako „vyšetrovací nástroj“, ktorý umožňuje takmer neustále pozorovanie pacienta. Z tohto miesta sú vynechané všetky vedľajšie premenné, ako napríklad domáce prostredie, rodina, priatelia a bežné činnosti, nemocnica v sebe prináša ideál laboratórneho usporiadania, kde sa príčiny a symptómy dajú izolovať a účinky liečby možno monitorovať.

Estetika

Klinické prostredie, jeho zariadenie a nástroje v ňom – do veľkej miery ovplyvnené ideálmi modernistov – si vytvorilo vlastný vizuálny jazyk vyjadrený cez materiály, pri ktorých je prvoradá hygiena a zamedzenie infekcie. Prostredie, ktoré vzniklo na základe opakovane zredukovaných nákladov, muselo sa vzhľadom na nové technológie v zdravotníctve prispôsobiť a modernejšie vybaviť. Technológie v súčasnosti umožňujú preniesť starostlivosť za hranice nemocnice, do našich domovov. Výstava predstavuje v domácnosti budúcnosti paradoxné prostredie so zmätenou estetikou a funkciou a poukazuje aj na rozpor medzi vyhotovením a funkčnosťou. Dizajn sa vyznačuje tým, že dokáže ponúknuť zručnú tvorivosť na zlepšenie kvality zariadení zdravotnej starostlivosti a prostredia, ale nie je také jednoduché navrhnúť štýlové a žiadané estetické riešenia. Estetika sa týka nášho zmyslového vnímania a následne prepojenia s predmetmi, ktoré nám majú poskytnúť zážitok pri ich používaní a rovnako si zachovať aj formálne vlastnosti objektov. Pre dizajn to predstavuje veľkú výzvu, keďže mnohé činnosti a skúsenosti s výrobkami spojenými so zdravotnou starostlivosťou majú negatívne asociácie. Séria objektov prezentovaných na výstave odzrkadľuje túto estetiku budúcnosti s inváziou nových neznámych zvukov, vôní a textúr. Florence Nightingalová v roku 1889 povedala: „Každý zvuk, ktorý prináša očakávanie, predpoklad, strach z prekvapenia … škodí pacientovi.“²

Kolekcia prác skúma možnú budúcnosť vytváraním špekulatívnych a často provokatívnych scenárov prostredníctvom navrhnutých artefaktov, ktoré metaforicky umiestňujú diváka do odlišného konceptuálneho prostredia. Táto sústava reaguje na čoraz presvedčivejšie fiktívne objekty/služby a falošné správy, ktoré stále viac zahmlievajú priestor medzi realitou a fikciou. Zdôrazňuje narastajúce obavy z toho, či technológie budúcnosti rešpektujú v zdravotnej starostlivosti etiku, a možno aj znepokojujú alebo zbytočne vytvárajú nádej tým, že prinášajú nepresné, nekompletné a zavádzajúce informácie.

Vývoj technológií bude nevyhnutne zohrávať čoraz väčšiu rolu vo formovaní zdravotnej starostlivosti budúcnosti. Thomas Berker s kolektívom editorov knihy Domestication of Media and Technology3 (2006) opisuje, ako technológie menia svoje postavenie, ako sa z neslýchaných noviniek stáva súčasť každodenného života a často sa považujú za samozrejmosť. Tieto „čudné“ a „divoké“ technológie musia byť „kvalifikované ako domáce“; musia byť integrované do štruktúr denné – ho rytmu a hodnôt ich používateľov i prostredia. Technológie vnikajú do domácností pod rúškom tradičných nábytkových prvkov, napríklad prvé televízne prijímače a rádiá. Nové podoby nábytku a rituály sa už formujú tak, aby vyhovovali domácim technologickým intervenciám, ale pritom neraz môžu aj naštrbiť súkromie. Zbieranie dát a „sledovanie“ môže napríklad viesť až k prejavom ovládania, nenápadné taktiky „donucovania“ môžu dokonca až zmeniť naše správanie. Nekontrolovaný prístup k zdravotnému stavu môže napríklad ovplyvniť osobné zdravotné poistenie.

Prístup k zmysluplným údajom a zameranie na samostatné ovládanie zdravotnej starostlivosti by mohlo posilniť pacientov tým, že sa odstránia bariéry medzi nimi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane, ak sa zdravotná starostlivosť viac prenáša do našich domovov, je nevyhnutné, aby sa zachovala istá miera kontroly nad údajmi o zdraví, informáciami a farmaceutickými výrobkami. To prináša otázky, ktoré súčasti našich domovov budúcnosti budú mimo našej kontroly a vlastníctva?

Starostlivosť na sklonku života

Starostlivosť o starších sa tradične vníma ako súčasť komunity a v niektorých kultúrach to tak stále platí. Atul Gawande sa pýta, či je správne, ako spoločenstvá vložili smrteľnosť do rúk medicíny, a hovorí: „Pri štúdiu starnutia sa ani tak nesnažíme pochopiť prirodzený proces, skôr ten neprirodzený. Už päťdesiat rokov experimentujeme s pretváraním smrteľnosti do medicínskej podoby, berieme ju iba ako jeden z problémov, ktorý treba riešiť, a myslím si, že tento experiment zlyháva.“4

Ústredným exponátom tohto výstavného projektu je Stôl rakva. Našou tendenciou je vyhýbať sa rozmýšľaniu o smrti a zomieraní, ale ľudia si nie vždy dopredu plánujú, ako bude vyzerať starostlivosť o nich na sklonku života. Masívnejší presun zdravotnej starostlivosti do domácností nás pravdepodobne postaví pred vlastnú smrteľnosť a je dosť možné, že znova prinesie do komunít starostlivosť na sklonku života.

„Domov“ vyvoláva pocit dôvernosti, pohodlia, bezpečia, starostlivosti a pokoja. Domov je miesto, kde môžeme byť sami sebou, obklopení známymi tvárami, nábytkom a zvukmi a utešujúcimi rituálmi každodenného života. Domov už dlho ponúka útočisko pri zotavovaní sa z choroby. Podľa Ariena Macka „ísť domov“ znamená ísť na miesto, ktoré sa odlišuje od iných miest. Moje práce na výstave naznačujú, že ak sa zdravotná starostlivosť bude presúvať z nemocníc do domácností, musíme zaistiť, že aj domácnosti sa budú meniť.5 .

Paul Chamberlain je absolvent Kráľovskej akadémie umení v Londýne. Pôsobí ako profesor dizajnu na Sheffield Hallam University, kde riadi Výskumné centrum umenia a dizajnu a podieľa sa na vedení interdisciplinárnej skupiny Lab4Living.

Poznámky

¹Licklider, Joseph Carl Robnett : Man-Computer Symbiosis. In: Transactions on Human Factors in Electronics, volume HFE-1, March 1960, p. 4 – 11.

²Nightingale, Florence : Notes on Nursing: What it is and what it is not. Glasgow and London: Blackie & Son Ltd., 1974.

³Berker, Thomas – Hartmann, Maren – Punie, Yves – Ward, Katie J. (eds.): Domestication of media and technology. Maidenhead : Open University Press, 2006.

⁴Gawande, Atul: Being Mortal: Illness, Medicine and What Matters in the End. London : Profile Books Ltd., 2014. 5 Mack, Arien: Home: A Place in the World. Social Research. Published by New York School of Social Research, volume 58, Number. 1, Spring 1991.