Knižnica. Zväzky a digitalizáty, zbierky a databázy

Projekt Knihovna. Svazky a digitalizáty, sbírky a databáze mal niekoľko rovín. Uskutočnil sa ako výstava a publikácia pražskej Vysokej školy umeleckopriemyselnej a ako výsledok semestrálnej spolupráce katedry teórie a ateliéru Grafického dizajnu pod vedením Petra Krejzka, Zdeňka Kvasnicu, Adama Uchytila a Lucie Jančovej.

Na začiatku projektu bolo nadšenie Lady Hubatovej-Vackovej, keď objavila vzácne grafické albumy a publikácie v školskej knižnici UMPRUM, kde vykonávala dôkladné rešerše k dnes už ikonickej publikácii Tiché revoluce uvnitř ornamentu.¹ Pedagogická skúsenosť so študentmi, ktorí podľa svojho presvedčenia knižnice nepotrebujú – veď všetko možno nájsť na internete a zdržiavať sa s tlačenou knihou teda nemá zmysel, – ju motivovala, aby vzácne albumy a publikácie zverejnila.

Lada Hubatová-Vacková ponúkla spoluprácu na projekte Pavle Pauknerovej, ktorá takisto pôsobí na UMPRUM a vo svojej doktorandskej práci sa zaoberala témou vizualizácie dát. Z ich spolupráce sa zrodila publikácia, ktorá obsahuje historické analýzy fungovania média knihy a knižníc aj ich pravdepodobné budúce modely. Vyznačuje sa precíznymi formuláciami a obsažným bibliografickým aparátom. Autorky prizvali na spoluprácu dizajnérku Anežku Ciglerovú Hrubú, ktorá dala publikácii veľkoformátovú podobu belostného foliantu.

Text priznáva médiu knihy výsostné miesto v histórii ľudskej kultúry, dômyselnú jednoduchosť a zároveň zložitosť vnútorných obsahových a vizuálnych vzťahov, vzpierajúcich sa jednoznačnej definícii. Podobne „neuchopiteľná“ sa javí aj definícia knižnice ako usporiadaného systému. Autorky si tu berú na pomoc príklady z beletrie, kde sú knižnice chápané skôr ako tajomný labyrint. S týmto poňatím pristupujú k dobrodružnému odhaľovaniu minulosti školskej knižnice na UMPRUM, jej pôvodného poslania, súvisiaceho s reformou umeleckého školstva v 19. storočí. Vyťahujú na svetlo skryté poklady, ktoré obstaral teoretik úžitkového umenia a knihovník školskej knižnice Karel Boromejský Mádl. Snáď najväčším prekvapením sú Animal Locomotion Eadwearda Muybridgea alebo kompletný album Coloured Etchings Vojtěcha Preissiga, ktoré venoval priamo školskej knižnici. Tá sa tak v texte stáva živý útvarom, nadobúdajúcim v rôznych časových vrstvách svoj aktuálny význam – či už ho určovali kompletná edícia Bauhausbücher, modernistické časopisy Esprit nouveau, Telehor, surrealistický Minotaur či situacionistický The Situationist Times. A nedávnou súhrou okolností sa jej súčasťou stala aj edícia grafickej špeciálky Františka Muziku, dlhoročného vedúceho ateliéru písma a typografie, ktorú jej ponúkli z pozostalosti Dušana Šindelářa v antikvariáte.²

V roku 1995 David Carson, vtedajšia hviezda svetovej scény grafického dizajnu, vydal spolu s Lewisom Blackwelom provokatívnu publikáciu s názvom End of Print³. Ohlasovala stlmenie dosahu tlačených médií v digitálnej informačnej dobe, ktorá nakoniec nenastala tak rýchlo, ako autori predpokladali. Predsa však – ako konštatujú Lada Hubatová-Vacková a Pavla Pauknerová – knihy sa stali „predmetom bežnej spotreby a aura, ktorá ich obklopovala, sa často vytráca“⁴ práve v dôsledku súbežne fungujúcich digitálnych informačných priestorov. Čím teda sú súčasné digitálne knihy, pre ktoré má čeština – dúfajme dočasné – slovo digitalizáty? (…) „sieťami vzťahov, ktoré sú vrtkavé, nestabilné, tečúce. Neustále vznikajú a zanikajú v otvorenom informačnom priestore“⁵. Autorky ponúkajú propozície kníh budúcnosti: „Knihy (…) by mohli (…) kombinovať princípy čítania a písania, textovú a dátovú analýzu, mapovanie mentálnych procesov, anotácie a sociálne médiá (…), ich povaha bude multimodálna a multimediálna, stránky budú dočasnými konfiguráciami, ktoré sa sformujú na základe aktuálnej potreby a kontextu (…).“⁶ Navigácia v knihe by tak prekonala súčasnú fixnú organizáciu. Autorky ponúkajú aj pohľad do budúcnosti knižníc: „symbiotické prelínanie fyzických a digitálnych faziet knižnej kultúry, akokoľvek nevyjasnený tento pojem v tejto chvíli je.“⁷

Práve podobné smery uvažovania naznačujú jednotlivé experimenty študentov grafických ateliérov, ktorí pracovali s vybranými „knihami-artefaktmi“ zo školskej knižnice. Do virtuálnej reality Jonatána Kunu a Krištofa Nováka je prenesený Owenov album The Grammar of Ornament, do webovej aplikácie Jakuba Mocka sú prevedené animované chronofotografie Eadwearda Muybridga či Symbol, rébus, písmeno Augustina Tschinkela od Jiřího Mocka alebo Catalog Design Progress Ladislava Sutnara a Knuda Lönberg-Holma od Cindy Kutíkovej, Dreyfussov Symbol Sourcebook od Barbory Beranovej či Hofmannova Methodik der Form od Romany Uhříčkovej. Pre Loisovo Art of Advertising pripravil mobilnú aplikáciu Nam Do Hai, rovnako ako pre Čchi Paj-š ‘ove Barevné dřevorezy Hoai Le Thi a Le Corbusierovu monografiu Jakub Novotný. Tento experiment na pôde UMPRUM treba podporiť, hoci nebolo možné nevšimnúť si, že študenti sa skôr svojpomocne dopracovali k výsledkom, ktoré mali posilniť intuitívnu navigáciu, animovať knižnú stranu, obohatiť ju o herné prvky či o zážitok virtuálnej vizuality.

Inštalácia Ondreja Čecha a Moniky Matejkovej v školskej Galérii UM jednoducho a pôsobivo sprostredkovala tichú a sústredenú atmosféru knižnice, naznačila vzácne vnútro zviazaných dokumentov. Vpravo boli vystavené digitálne verzie kníh, naľavo potom ich tlačené autentické náprotivky. Na priečelnej stene bolo naznačené historické, systematické členenie knižnice a v jeho blízkosti bola k dispozícii diplomová práca Daniela Šmíru: prototyp digitálnej databázy fragmentu školskej knižnice pod názvom 1800 – 1900.cz. Umožňovala prezeranie jednotlivých artefaktov a široko poňatú navigáciu v súbore digitálnych dokumentov.

Výstava patrila skôr k nenápadným projektom, predsa je však pozoruhodná ešte z ďalšieho metodologického aspektu. Projekt upozornil, že kvalita a dôslednosť rešerše je prvý krok podmieňujúci riešenie akéhokoľvek problému, nielen teoretického a historického, ale aj tvorivého. Autorky evokujú význam slova rešerše, teda „hľadanie a znovu hľadanie, opakované hľadanie“, spriadanie okruhov okolo nečakaných stôp a schopnosť pracovať s autentickými materiálmi, knižnicami a archívmi. Spomínam si, ako Ruedi Baur⁸ pri návšteve depozitára pražského Umeleckopriemyselného múzea trval na práci študentov v knižnici a múzejných archívoch. Aj posledné ročníky Medzinárodného bienále grafického dizajnu v Brne a kurátori Radim Peško, Tomáš Celizna a Adam Macháček priniesli českému prostrediu inšpiratívne podnety práve tohto druhu – sami dizajnéri podnikali prieskumy v rozsiahlych osobných archívoch, aby dokázali rekonštruovať nerealizované projekty a spleť ich príbehov, na sympóziu nás zoznamovali s objavmi polozabudnutých dizajnérov či architektov a ich koncepčného uvažovania, ktoré je pre grafický dizajn vždy podnetné. V neposlednom rade o dôležitosti rešerše v pôvodných prameňoch svedčí moja nedávna skúsenosť z Bordeaux, kde sa od januára do mája konala vôbec prvá samostatná výstava českej avantgardnej knižnej kultúry.⁹ Tunajšie múzeum usporiadalo konferenciu, kde sa stretli českí a francúzski profesionáli. Francúzske príspevky charakterizovala vyspelá forma animovanej prezentácie, hlboký ponor do autentických prameňov, ako aj napríklad znalosť textov Karla Teigeho a schopnosť aplikovať jeho myšlienky na dnešnú situáciu. Philippe Millot, inšpirujúci sa Teigem rovnako ako hlasmi vtákov, alebo Catherine Guinel, ktorá doložila multiedialitu knihy už od čias stredovekého kódexu a ukázala, že médium knihy bolo vždy schopné absorbovať nové technologické procesy a reagovať na zmeny senzibility.

Catherine sa ma na záver konferencie spýtala, či študenti rešeršujú v archívoch. Áno, mohla som odpovedať, typografi, pretože štúdium a znalectvo písma aj nadaní tvorcovia písiem patria k starostlivo opatrovanej tradícii. Projekt Lady Hubatovej-Vackovej a Pavly Pauknerovej tak upozornil, že dôkladnosť, zaujatosť, zvedavosť a otvorenosť pri rešerši je základom každej práce. Sebakriticky však musím konštatovať, že predchádzajúce fyzické spojenie Vysokej školy umeleckopriemyselnej a Umeleckopriemyselného múzea v Prahe už bohužiaľ nefunguje, a to ako dôsledok odsťahovania múzejných depozitárov z centra mesta. Je teda potrebné hľadať nové cesty, ako priblížiť múzejné zbierky školám.

Iva Knobloch je kurátorka zbierky úžitkovej grafiky Umeleckopriemyselného múzea v Prahe, externá pedagogička Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe, zaoberá sa históriou dizajnu 20. storočia s presahmi do súčasnosti.

Poznámky

¹Lada Hubatová-Vacková: Tiché revoluce uvnitř ornamentu. Studie z dějin uměleckého průmyslu a dekorativního umění v letech 1880 – 1930, Praha : Vysoká škola uměleckoprůmyslová, 2011.

²Za túto informáciu a prednášku o tejto edícii ďakujem Otovi Karlasovi.

³Blackwell, Lewis – Carson, David: The End of Print: The Graphic Design of David Carson. London, Laurence King Publishing House, 1995.

⁴Hubatová-Vacková, Lada – Pauknerová, Pavla: Knihovna. Svazky a digitalizáty, sbírky a database. Praha : Vysoká škola uměleckoprůmyslová, 2018, s. 10.

⁵Hubatová-Vacková, Lada – Pauknerová, Pavla, ref. 4, s. 10.

⁶Hubatová-Vacková, Lada – Pauknerová, Pavla, ref. 4, s. 10.

⁷Hubatová-Vacková, Lada – Pauknerová, Pavla, ref. 4, s. 40.

⁸Ruedi Baur, švajčiarsko-francúzsky grafický dizajnér, dnes už s dvadsaťpäťročnou pedagogickou praxou na najrôznejších umeleckých školách, dizajnér mnohých komplexných úloh od kolínského letiska po redizajn Centra Georgea Pompidoua.

⁹Konferencia sa konala pri príležitosti prvej výstavy českej avantgardnej knihy vo Francúzsku pod názvom L’image-livre. Éditeurs et artistes de l’avant-garde tchèque (1920 – 1930) v Musée des Arts décorat