Inkubátor, ktorý chce naštartovať tvorbu mladých umelcov

Umenie nás obklopuje všade, kam ideme, môže to byť socha na námestí, obraz v galérii alebo unikátna architektúra. Každý vníma túto špecifickú krásu a kreativitu iným spôsobom, niekoho nadchýna, iný si ju možno všimne len letmo. Preto je dôležité napomáhať, aby toto inšpiratívne prostredie bolo naďalej všade okolo nás.

Dominik Hlinka: Žltý kvet z Portugalska, 2017.

J&T Banka už niekoľko rokov podporuje čerstvých absolventov VŠVU. Mladým umelcom potenciál nechýba, ale po skončení vysokej školy nemajú kde tvoriť. Preto banka poskytla priestor na naštartovanie tvorby vybraným umelcom na obdobie jedného roka. „Inkubátor“ na Kolibe tento rok využívajú fotografi, maliari, grafici, reštaurátorka a architekt.

Dominik Hlinka

Vytvára obrazy s kontinuálnym záujmom z pozície, v ktorej skúma napätie medzi svetom analógovým a digitálnym. Rukou spracúva to, čo sa často odohráva nielen na obrazovkách (technických) zariadení, ale aj za nimi, čo bezprostredne ukazuje ich videnie a vedomosť. Namiesto maľovania objektov „face-to-face“ vytvára ich digitálne 3D skeny, ktoré následne maľuje z virtuálnej pozície s videním toho, že práve táto forma dokáže o samotnom objekte ukázať viac. Výrazným autorským počinom tento rok bolo prezentovanie posledných prác na samostatnej výstave s názvom Stále rýchlejšie počítam v bratislavskej galérii HotDock.

Veronika Markovičová

Obraz ako rozhovor, obraz ako príbeh, vyslovená metafora určujúca svoj tvar. Vlastné analógové fotografie sú pre autorku materiálom osobného obrazového archívu, v ktorom sa súčasťou kompozície stávajú na prvý pohľad druhotné produkty ako fotografický negatív či druhá strana polaroidu. Autorka skúma naratívne a materiálové možnosti fotografie a formy jej prezentácie vo výstavnom priestore. Minulý rok predstavila svoje diela na autorskej výstave Točka obzora v moskovskom centre dizajnu ARTPLAY (kurátorky: Milota Havránková, Taňa Vasiljeva). V tvorbe ju inšpiruje aj príprava a realizácia tematicky zameraných živých diskusií o fotografii v kaviarni Berlinka SNG, písanie článkov pre Fotonoviny a kurátorské projekty.

Veronika Markovičová: Z cyklu Krasohľad, 2017.
Kristián Németh: V mene, 2017. Foto Ryon.

Kristián Németh

Vo svojej tvorbe sa vracia najmä k reflexii a kritike cirkvi fungujúcej v podmienkach demokracie 21. storočia, k mechanizmom a paradoxom, ktoré v nej fungujú, k jej uzavretosti a k nepriznaným hriechom tých, čo ju oficiálne reprezentujú. Od reflexie vlastných skúseností s kritizovanou inštitúciou smeruje k ich ideovému abstrahovaniu a zovšeobecneniu. Prostredníctvom rôznych médií (fotografia, video, objekt, inštalácia, performance) tematizuje deformáciu kresťanských/cirkevných princípov v slobodnej spoločnosti a jej vplyv na „objekty“ (telá, individuálne a kolektívne myslenie, konanie, vzťahy, inštitucionálnu prax atď.) zasiahnuté týmto dejom. Zložitosť témy sa pokúša bez jej ideového zjednodušovania reflektovať formálne, výrazovo a ideovo v koncíznych, úsporných a subtílnych vyjadreniach. Znepokojivé výpovede zbavuje vyhrotenej expresivity a vytvára priestor na dialóg bez hnevu a bez túžby pokoriť súpera, na dialóg založený na citlivom, no kritickom vnímaní reflektovaných fenoménov.

Anna Ulahelová

Grafická dizajnérka momentálne pracuje na svojej dizertačnej práci na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU. Venuje sa téme mapovania vývoja grafického dizajnu po roku 1989 v rámci skupiny absolventov odboru na VŠVU. Na téme spolupracuje so Slovenským múzeom dizajnu. Ako grafickú dizajnérku na voľnej nohe ju zaujímajú projekty spojené so vzdelaním a s verejnou sférou. Jej autorský projekt Účet prosím! sa zaoberá možnosťami vizualizácie a prezentácie informácií z rozpočtu mesta Topoľčian.