Homo Faber – ľudskejšia budúcnosť?

V období, keď Benátky zaplavujú okrem vysokej vody najmä nákupovchtiví turisti, a domácich už z bytov dávno vytlačili služby zdieľanej ekonomiky, privátna švajčiarska nadácia stavia na piedestál majstrovské remeslo. Aká je ľudskejšia budúcnosť, ktorú nám Michelangelo Foundation sľubuje? Je Homo Faber prázdna póza zberateľov luxusných artefaktov, alebo štedré gesto s hlbokým posolstvom?

Benátky si väčšina ľudí dnes spája s prehliadkami filmu, súčasného umenia alebo architektúry. Výstava Homo Faber [1], s provokatívnym podtitulom „Crafting a more human future“, sa uskutočnila po viac ako dvojročných prípravách 14. – 30. septembra v historických priestoroch Fondazione Giorgio Cini na benátskom ostrove San Giorgio Maggiore. Na ploche viac 4 000 m² mali návštevníci možnosť vidieť 11 kurátorských výstav so širokým tematickým záberom, ako aj živé ukážky súčasného európskeho remesla.

Organizátori počas dva a pol roka príprav nenechali nič na náhodu.
Neprehliadnuteľné vizuály výstavy sprevádzali návštevníkov Benátok z letiska až na hlavné námestia. Michelangelo Foundation [2], organizácia stojaca za výstavou Homo Faber, má zámer vytvoriť novú tradíciu „bienále kreativity a remesla“. Prostredníctvom výstavných aktivít je hlavným cieľom výstavy prepojiť mladú generáciu s „vysokým remeslom“ a podporiť odbyt výrobkov špičkových európskych tvorcov v tejto oblasti.

Človek v centre záujmu

Zakladatelia nadácie, Johann Rupert a Franco Cologni, v úvode katalógu výstavy píšu o svojom cieli sprostredkovať návštevníkom „nový pohľad na význam ľudskej zručnosti a zdôrazniť jej potenciál vytvoriť ľudskejšiu budúcnosť“. V dobe, keď „stroje nahrádzajú ľudskú prácu a umelá inteligencia transformuje naše životy [3]“, v centre záujmu Homo Faber je majstrovstvo a talent človeka –jednotlivca. Kurátori výstavy hľadajú odpoveď na dnes nepochybne aktuálnu otázku: čo dokáže človek urobiť lepšie ako stroj?

Kurátori Homo Faber, ktorí vyberali vystavené objekty, neformovali galerijný priestor, navrhovali najmä zážitok. Imerzívnosť výstavy sa prejavila vo viacerých rovinách. Aby ešte viac podporili ideu ľudskosti a kontaktu s remeslom, jej súčasťou neboli len vystavené artefakty, ale aj živé ukážky remesla vo forme stánkov, do ktorých remeselníci počas celého trvania výstavy dočasne premiestnili časti svojich dielní. V časti „Discovery and Rediscovery“ tak návštevníci mali možnosť vidieť naživo pracovať zástupcov niekoľkých luxusných značiek. Výber remeselníkov vznikol v spolupráci s francúzskym inštitútom INMA (Institut National des Métiers d’Art) [4], a zahŕňal výrobcov z rôznych oblastí ako napr. knižná väzba (Smythson), výšivka (Ricamo su lino), tkanie textilu (Tessitura in seta) ale aj ručná výroba okuliarových rámov (Maison Bonnet).

Ďalšou „ľudskou zložkou“ výstavy boli „mladí ambasádori“. Rok pred začatím výstavy oslovila Michelangelo Foundation množstvo európskych inštitúcií nielen kvôli výberu objektov na výstavu, ale aj kvôli projektu mladých „sprevádzačov“ z radov študentov kreatívnych disciplín. Na Slovensku sa partnermi stali Ústredie ľudovej umeleckej výroby a Fakulta architektúry STU v Bratislave – po výbere na základe portfólia a po absolvovaní osobného pohovori, dostali piati slovenskí študenti [5] šancu participovať na Homo Faber ako aktívna zložka výstavy. Po zaškolení sprevádzali návštevníkov výstavy v jednotlivých miestnostiach a stali sa tak živými nositeľmi príbehov jednotlivých objektov.

Homo Faber nevynechal ani najnovšie technológie. Ako sa už dnes takmer stalo štandardom, virtuálna realita neobišla ani remeselné dielne – návštevníci mali napr. možnosť prostredníctvom VR headsetov vstúpiť do výrobných priestorov vystavovaných umelcov. Rozhovory, natočené na sférické kamery, sprostredkovali 360° zážitok osobnej návštevy v dielni.

11 výstav

Ostrov San Giorgio Maggiore ponúkol širokú škálu netradičných výstavných priestorov. Michelangelo Foundation v spolupráci so špičkovými kurátormi uviedli rôznorodé formáty výstav: fotografický cyklus dokumentujúci aktuálne benátske remeslo (Venetian Way – Susanna Pozzoli), 8 spoluprác majstrov remeselníkov s osobnosťami architektúry, dizajnu a umenia (Creativity and Craftsmanship – Michele De Lucchi), 12 videodokumentov o unikátnych výrobcoch (Singular Talents), výber ikonických váz z rôznych období od histórie po súčasnosť (Centuries of Shape), projekt Doppia Firma – ktorý mali možnosť vidieť aj návštevníci tohtoročného veľtrhu v Miláne), výber excelentných remeselníkov (Best of Europe – Jean Blanchaert, slovenské remeslo tu zastupovali Michal Hanula, Ašot Haas a Zora Palová) a rôznych foriem módneho remesla (Fashion Inside and Out – Judith Clark).

Koniec priemernosti?

Počas diskusií, ktoré boli súčasťou programu stretnutia Michelangelo Foundation komunity, opakovane rezonovala otázka vyhodnocovania excelentnosti remeselnej produkcie. Kto je majster a kto nie? Na základe akých kritérií o tom rozhodujeme? Jednou z hlavných mediálnych „postáv“ Homo Faber je bez debaty Alberto Cavalli, spoluautor knihy Master’s Touch, podľa ktorej Michelangelo Foundation adaptovala svojich 11 kritérií vyhodnocovania excelentnosti remeselného majstrovstva.

Človek sa nestáva majstrom remesla zo dňa na deň. Práve naopak – povestných 10 000 hodín práce dnes mladým začínajúcim tvorcom naháňa hrôzu. 11 kritérií (autenticita, kompetencia, remeslo, kreativita, inovácia, interpretácia, originalita, talent, teritórium, tradícia a tréning), ktoré detailne nadácia opisuje na svojom webe [6], nemá slúžiť podľa slov Cavalliho na súdenie či kritiku, ale v prvom rade na vytýčenie cieľov. Kritériá majú ukázať, čo všetko je možné, a kam až sa tvorca dokáže dostať, kam až sa „dá zájsť“.

Cavalli počas sympózia vyzdvihol zo všetkých kritérií práve inováciu a interpretáciu, ktoré podľa neho jediné dokážu posunúť remeslo ďalej a zabezpečiť jeho kontinuitu v 21. storočí. „Nie technológie, ale ignorancia je náš nepriateľ,“ povedal Cavalli na tému technologických inovácií, vidiac remeslo ako doménu neustálych zlepšení a progresu. Provokatívnym výrokom „average is over“ Cavalli apeluje na mladých tvorcov, aby sa v dobe, keď Európa nedokáže konkurovať masovej výrobe, nebáli pustiť cestou získavania remeselnej excelentnosti, špecializácie a budovania kultúrnych hodnôt, – ktoré podľa Homo Faber dokážu spoluvytvoriť sľubovanú ľudskejšiu budúcnosť.

1 URL: https://www.homofaberevent.com/>Homo Faber Event
2 URL: The Michelangelo Foundation for Creativity and Craftsmanship
3 Katalóg výstavy Homo Faber 2018, s. 9, ISBN 978-88-317-2948-2
4 URL: Institut Metiersdart
5 Mladými slovenskými ambasádormi sa stali Silvia Gálová a Juraj Horňák z VŠVU a Martin Mjartan, Nina Protušová a Lea Turzáková z FA STU
6 URL: Criteria for Excellence