Funkcia prenasleduje formu

Dejiny automobilového dizajnu na našom území sú stále opradené rúškom tajomstva. Vzácne spomienky odniesol čas a fotografickej či písomnej dokumentácie je žalostne málo. Každá zmienka o existencii karosárne na Slovensku je aj preto veľmi vzácna a hodná detektívnej práce v archívoch. Karosérie motorových vozidiel boli v medzivojnovom období niečo ako šaty na podvozku automobilu, ktoré na mieru „šili“ svojim zákazníkom šikovní krajčíri – karosári. V prvej Československej republike sa karosárske dielne pomaly zriaďovali aj na území Slovenska. Vznikali v relatívne ideálnom prostredí bez prísnych bezpečnostných noriem a nadmerného administratívneho zaťaženia. Jednou z prvých významných bratislavských karosární, ktorú by sme dnes mohli nazvať dizajnérskym štúdiom, bola Autokarosáreň Ondreja Kollera, ktorý položil základy dizajnu automobilov na Slovensku.

Príbeh Autokarosárne O. Koller, Bratislava

Posledný Škodov učeň

Ondrej Koller¹ nastúpil v roku 1918 do učenia v strojárenskom koncerne Škoda v Plzni, kde ho prijímal syn zakladateľa Škodovky Karel Škoda, v tom čase predseda správnej rady Škodových závodov². Škoda si okamžite všimol, že do dielne prišiel mladý talent. Kollerovou prácou bol nadšený, a tak úplne prirodzene podporoval jeho ďalší profesijný rozvoj. Netrvalo to však dlho. Po rozpade monarchie a vzniku Československa sa Karel Škoda v roku 1919 vzdal všetkých vedúcich funkcií, vystúpil z firmy, predal akcie a odsťahoval sa do Rakúska. Koller sa bez ohľadu na turbulencie v závode vyučil za kolesára. Veľmi rýchlo sa stal vo svojom odbore vyhľadávaným odborníkom. Veľmi dobre rozumel drevu a jeho vynikajúcu prácu si všimlo aj vedenie škodových závodov. Kollera s výborným odporúčaním preradili do dielne na tvorbu veľkých drevených foriem, na ktorých sa vyrábali plechové karosérie. Niekoľko zachovaných fotografií drevených foriem automobilov Laurin & Klement Škoda 350 z roku 1925 dokumentuje majstrovstvo, s akým Koller tvaroval budúce karosérie. Postupne sa vypracoval na tovariša a zakrátko dostal ponuku, aká sa nedala odmietnuť.

Slovenský sen

V roku 1927 Ondreja Kollera poverili vedením pobočky Škoda v Bratislave, ktorá mala 9 zamestnancov a sídlila vedľa rozsiahleho komplexu Apollo Nafta. Práve tu ho zastihol razantný nástup veľkej hospodárskej krízy, ktorá naplno prepukla v roku 1929. Firme sa však podarilo krízu prekonať bez mimoriadnych ťažkostí a práve v týchto neľahkých časoch sa v Bratislave stalo niečo, čo zmenilo kariéru talentovaného karosára a riaditeľa filiálky. Do pobočky prišiel pán Müller z Viedne s požiadavkou na exkluzívny kočiar. Koller pripravil pre zákazníka luxusné dielo, sám na ňom skonštruoval viacero vylepšení. Od špeciálnych blatníkov až po takzvanú parapetnú drevenú dosku. Müller okamžite zaplatil plnú sumu Škodovke a navyše dal štedrú odmenu aj konštruktérovi Kollerovi. Veľké uznanie, štedrá odmena a našetrené financie povzbudili mladého nadšenca automobilov, aby bratislavskú filiálku odkúpil a založil vlastnú živnosť. Zo dňa na deň sa tak z vedúceho filiálky stal konštruktér-podnikateľ, ktorý sníval o vlastnej automobilke.

Na vlastných nohách

V tom čase mal iba 25 rokov a celý život pred sebou. Tvorba automobilových karosérií ho natoľko zaujala, že sa jej rozhodol venovať naplno a založil firmu Autokarosárňa O. Koller – špeciálna výroba a opravy karosérií všetkých typov. Na ulici Dr. Ing. Bondyho 16, vo vtedajšom „priemyselnom parku“ v tesnej blízkosti Klingerky, Gummonových závodov a Apollky rozširoval svoje opravárenské a karosárske aktivity podporované malou, ale zato masívnou reklamou v tlačených periodikách. Okrem početných opravárenských zákaziek realizoval aj návrhy kovových karosérií vlastného tvaru. V malej firme vzniklo pre naše dejiny dizajnu kľúčové karosárske štúdio, ktoré by sme dnes označili za dizajnérske štúdio. Podobných karosární vznikalo v tom čase vo svete relatívne veľa. Dopyt po originálnom tvarovaní vozidiel bol v podstate rovnaký ako po netradičných róbach alebo luxusných na mieru ušitých oblekoch. Veľmi podobný bol aj proces ich tvorby. Koller najprv nakreslil niekoľko návrhov, ktoré konzultoval so zadávateľom. Potom na veľké papiere rozkreslil strihy, ktoré preniesol na plechy. Nasledoval klasický postup výroby drevených foriem a vyklepávania plechov. Počet zákaziek začal narastať a Koller si uvedomil, že túto náročnú prácu nemôže kvalitne vykonávať s doterajším nízkym počtom zamestnancov. Postupne zvyšoval ich počet a zároveň si vychovával nových učňov. Po bombardovaní Apollky v roku 1944 firmu zachvátili plamene a ako na zavolanie sa ponúkla možnosť začať odznova v oveľa lepšom zázemí na Račianskej 99³. Takmer dokonalé podmienky pre zamestnancov s rodinami poskytoval veľký dom so šiestimi bytmi, ktorí tu mali bezplatné bývanie, a jeden domovnícky byt. Kollerovci bývali hneď vedľa v osemizbovej vile so záhradou, do ktorej sa chodilo cez Thurzovu ulicu. Veľký dvor lemovali klampiarenskáa čalúnnická dielňa, lakovňa a karosárska dielňa, v ktorej Koller trávil najviac času. Po bokoch sa nachádzali veľké sklady s rozličnými materiálmi a náhradnými dielmi. Majiteľ firmy sa nikdy nehral na veľkomožného pána, ani sa nad nikoho nevyvyšoval. Keďže ho tvorba karosérií naozaj napĺňala, robil v dielňach spolu s ostatnými a vybudoval si tak prirodzenú autoritu. Svojim zamestnancom nešiel len príkladom, ale svojou zručnosťou garantoval vynikajúcu kvalitu výroby, za ktorú ručil svojím menom, bolo uvedené na každej tabuľke dodávanej k novej karosérii. V čase najväčšieho rozmachu pracovalo v Autokarosárni Koller až 128 zamestnancov vrátane manželky, ktorá ako vyštudovaná ekonómka viedla vo firme účtovníctvo, pripravovala výplaty pre zamestnancov, robila nákupy pre autokarosáreň.

Príchod a odchod Kubinského

Kľúčovým momentov v živote karosárne bol príchod Júliusa Kubinského⁴ do Bratislavy. Keď sa v novinách dočítal, že Koller hľadá pracovníkov do svojej autokarosárne, neváhal a vybral sa na Račiansku 99. Po krátkom čase sa Kubinský s Kollerom natoľko spriatelili, že založili vlastnú automobilovú značku K&K, z iniciál Koller & Kubinský. Ondrej Koller už počas vojny ako aj tesne po vojne vykupoval poškodené nemecké vojenské vozidlá KdF 82⁵ , ktoré v dielňach rozoberali na súčiastky a opravovali jednotlivé časti na ďalšie použitie. Práve bohatá základňa častí vozidiel, motorov a náprav stála za prvým vozidlom značky K&K, ktoré bolo v Autokarosárni O. Koller navrhnuté od podvozku až po karosériu. Na návrhu tvarového riešenia sa veľkou mierou podieľal Július Kubinský, ktorý tento luxusný roadster v roku 1946 nazval K&K Speciál. Motor z KdF 82 – vzduchom chladený štvorvalcový boxer s objemom 1131 ccm umiestnili aj so štvorstupňovou prevodovkou do prednej časti vozidla. Táto pohonná jednotka vyvinula maximálny výkon 20 kW a len 800-kilogramový dvojmiestny roadster dokázal uháňať až 100-kilometrovou rýchlosťou. Nápravy z KdF 82 s nezávisle zavesenými kolesami boli uchytené na karosérii s drevenou kostrou a hliníkovými vonkajšími panelmi. Pôvodne plánovali vyrobiť 10 kusov ako prototypy pre rozbeh výroby vo veľkých automobilkách. Práce na prototype sa postupne predlžovali, ekonomická i spoločenská situácia sa komplikovala. Július Kubinský odišiel za väčšou istotou a lepšími podmienkami na konštrukciu vlastných vozidiel do podniku Karosa Brno, závod Královo Pole, kde postavil niekoľko pretekárskych vozidiel. Medzi inými aj prvú slovenskú formulu – monopost F1 Mono JK s upraveným motorom Lancia, ktorá jazdila až 230-kilometrovou rýchlosťou. Nedokončený K&K Speciál nakoniec Koller predal prvému záujemcovi. Dodnes nevieme, aký bol ďalší osud tohto výnimočného automobilu.

• 

• 

Akcia Koniec

V roku 1948 prišli prvé priame vyhrážky, že bude celá rodina vysťahovaná do maštale v Detve, kam si môžu so sebou zobrať 50 kg batožín. Ukazovali im fotografie maštale a hrozili, že ich stretne rovnaký osud ako 1 500 nepohodlných Bratislavčanov, označovaných ako „reakčné živly“. Autokarosáreň Koller nakoniec v roku 1949 znárodnili. Ondrej Koller 5 rokov pracoval ako dobrovoľník v ostravských baniach, býval v malom pivničnom byte a rodina ho chodila pravidelne navštevovať. Medzitým z Bratislavy v rámci tzv. akcie B v roku 1952 násilne vysťahovali 672 rodín. Našťastie, Kollerovcov obišla. Po príchode z Ostravy Ondrej Koller kúpil veľkú záhradu v Prievoze a dal si do nej preniesť dve obrovské šopy aj s nástrojovým vybavením z Račianskej. Od národného výboru dostal povolenie prevádzkovať opravovňu automobilov a dal dokopy malý tím odborníkov na komplexnú renováciu vozidiel. Autá, ktoré z tejto dielne vychádzali, boli ako z fabriky. Dokonale klampiarsky, lakovnícky či mechanicky opravené. Ondrej Koller neskôr učil až do dôchodku na učňovských školách v Trnave a Bratislave. Aktívne pracoval do svojich 75 rokov. Zomrel v roku 1982 v Bratislave ako 77-ročný..

Maroš Schmidt je dizajnér, kurátor a historik dizajnu. Pracuje ako vedúci Slovenského múzea dizajnu SCD.

Poznámky

¹Ondrej Koller (*1905, Ptenín / CZ, + 1982, Bratislava).

²Karel Škoda (* 1878, Plzeň / CZ, + 1929, Viedeň / A) bol vo funkcii generálneho riaditeľa strojárenského koncernu Škoda do roku 1917. Od roku 1917 do roku 1919 bol iba v čele správnej rady. (http:// www.evida.cz/mikota/skoda/osoby/hist5.htm).

³Na mieste, kde stála autokarosáreň, je dnes veľké parkovisko, ktoré lemujú tri vysoké vežiaky. Medzičasom bola Račianska ulica prečíslovaná: Račianska 99 je dnes Račianska 65.

⁴Július Kubinský (*1923, Prievidza, + 2008) vyučený stolár, veľmi nadaný konštruktér, karosár a vizionár.

⁵KdF (Kraft durch Freude) 82 – Kübelwagen je ľahký vojenský osobný automobil s motorom vzadu a poháňanou zadnou nápravou, postavený na upravenom podvozku VW Chrobák a vyrábaný v rokoch 1940 – 1945 firmou KdF-Wagen, dnes Volkswagen v nemeckom meste Stadt des KdFWagens bei Fallersleben, po vojne premenovanom na Wolfsburg. KdF 82 navrhol Ferdinand Porsche.