Editoriál Designum 4/2013

„Pri príprave plánovaného siedmeho ročníka (KUPÉ) ... sme skončili pri debate o význame samotnej konferencie. O čom by mala byť, aby prekročila tieň one-night-stand akcie, ... aký je reálny dosah KUPÉ, je to len spoločenská udalosť alebo ovplyvňuje kvalitu každodennej činnosti grafických dizajnérov? ...“ Slová z príspevku Marcela Benčíka a Braňa Matisa charakterizujú prvý blok aktuálneho Designumu. Zostavili sme ho z článkov o aktivitách grafických dizajnérov, respektíve ilustrátorov.

Na začiatku sa venujeme histórii a smerovaní konferencií KUPÉ, PIKTO a TYPO Berlín. Správu z Berlína už tradične pripravil Pavel Noga, ktorý v závere ďalšieho príspevku Dizajn, tlačovina a pridané médium napísal: “ Práve pre ten zážitok pre všetky ľudské zmysly má rozhodne cenu ďalej tlačiť časopisy i knihy. Veď ani najdokonalejšia obrazovka nemôžu nahradiť rozkoš z fyzického kontaktu s papierom či iným materiálom a už vôbec nemôže evokovať jeho vôňu… Alebo si kúpte si čítačku, možno dostanete knihu zadarmo…” O tom, či je dnes možné prísť na trh s úplne novým formátom tlačeného časopisu a zaujať,  ba až nadchnúť primeraný počet predplatiteľov, presvedčil Peter Biľak formátom Works That Work: “ Ak rozmýšľam o hlavných dôvodoch,  prečo som tento časopis začal, tak je to kvôli túžbe učiť sa a poznávať naďalej nové veci – nezapadnúť do profesionálnej rutiny. Súčasnosť uprednostňuje expertov, a nie je príliš komplikované sa ním stať. Ak človek robí hocičo viac ako 100 000 hodín, bude expertom. Z prílišnej špecializácie mám mierne obavy, a skúmam ako obohatiť svoju prax o prvky, čo mi dovoľujú rozšíriť vlastné obzory.” Prvé dve čísla magazínu Works That Work, pravdepodobne priniesli na časopisecký trh formát, ktorý podľa ohlasov dovolí jeho majiteľom nezapadnúť do nudnej čitateľskej rutiny. Grafickému dizajnu v súvislosti s vydávaním slovenských kníh sa venuje príspevok Kataríny Baraníkovej o podujatí Anasoft litera, ktoré už dávno nie je iba o rozdávaní cien za najlepšiu súčasnú domácu literatúru a v závere prvej tematickej časti uvádzame Tri dôvody, ktoré delia ľudstvo od definitívneho prechodu na e-knihy od Evy Kašákovej.

Ďalej sa Designum venuje výstavám. Výstava Ivy Mojžišovej Škola moderného videnia bola v Múzeu mesta Bratislavy pripravená pri príležitosti vydania rovnomennej publikácie, ktorej niektoré časti ste si mohli prečítať aj v našom časopise. Zdeno Kolesár k výstave uvádza: “ Výstava v bratislavskej Starej radnici bola pripravená k 85. výročiu založenia Školy umeleckých remesiel. Aj keď jej existencia bola krátka a záverečné osudy nešťastné, návštevníkom ukázala, že cieľ Josefa Vydru vybudovať školu, „ktorá by šírila poznatky o modernom pokroku vo výrobe a ktorá by ovplyvňovala výchovu i prameň vkusu“ sa aspoň čiastočne podarilo naplniť. Stala sa pre Slovensko skutočne školou moderného videnia.“

Ďalšia výstava predstavená rovnako Zdenom Kolesárom, bola uvedená v Zlíne pod názvom Ulmský model / metoda a design, a bola tiež zameraná na činnosť školy. A to “Hochschule für Gestaltung v Ulme, školy reprezentujúcej vyzretú a zároveň poslednú ortodoxnú podobu modernizmu krátko predtým, ako začala byť architektonická a dizajnérska moderna z rôznych strán podrobovaná kritike.” Zámerom výstavy slow/slov* prezentovanej v našej galérii Satelit bolo podľa jednej z jej autoriek Zuzany Šebekovej „sprostredkovať a priblížiť súčasné trendy dizajnu v širšom kontexte jeho praxe, teórie a výskumu odbornej, ako aj širšej laickej verejnosti. Projekt slow/slov* prostredníctvom vybraných domácich dizajnérskych prác a sprievodných textov predstavuje nastupujúce tendencie súčasného dizajnu, ktoré možno zhrnúť pod pojem tzv. slow-dizajnu.“

Designum sa vracia aj do histórie. Druhá časť práce Zdena Kolesára o Eduardovi Toranovi je obsiahlym rozhovorom o Toranovom úspešnom profesionálnom pôsobení v USA, kde hoci opustil dráhu výtvarného teoretika, neprestal sa venovať oblastiam dizajnu a architektúry. Jana Oravcová píše o rokoch po prevrate v roku 1948 a v článku s názvom Moc módy, móda moci hovorí o tom, ako…”móda, akokoľvek dlho ukotvená v ľudskej spoločnosti, a ktorú možno na prvý pohľad stotožňovať s efemérnosťou, prchavosťou či prejavom márnivosti, sa stala nástrojom v rukách mnohých mocenských a ideologických vplyvov.”

Publikácia renomovaných pedagógov dizajnu Hazela Clarka a Davida Brodyho Design Studies: A Reader je venovaná dizajnovým štúdiám a s nimi súvisiacim teoretickým textom. Druhá časť Readera(o prvej časti sme písali v predchádzajúcom čísle)objasňuje vzťah dizajnu a industrializácie, s ktorou ide ruka v ruke masová výroba a masová spotreba. Andrea Cséfalvay Kopernická zhodnotila jednotlivé príspevky knihy, ktorá v podstate potvrdzuje aj ambíciu redakcie: ukázať, akými rôznymi metódami, či spôsobmi, sa dizajn podieľa na fungovaní nášho životného priestoru.