Dôverujeme vlastným rozhodnutiam? Psychológia predmetov
Túžba ovládať prostredie vychádza z prirodzenej povahy človeka, kontrola nad prebiehajúcimi javmi nám dáva pocit bezpečia. Každý vstupuje do interakcie s predmetom odlišne. Sme ovplyvnení vlastným psychickým prežívaním, motiváciou, predchádzajúcou skúsenosťou. Denne musíme robiť rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú naše fungovanie nielen na úrovni interpersonálnych vzťahov, rovnako aj vo vzťahoch k hmotnému prostrediu. Rozhodnúť sa znamená zvažovať ponúkané možnosti, vybrať najvyhovujúcejšiu alternatívu v situácii a prostredí, v ktorom sa nachádzame. Dôvera vo vlastné rozhodnutia je vo vzťahu dizajnér – užívateľ kľúčová pre obe strany. Užívateľ však veci nenavrhuje a nevytvára, preto je dôležité pozrieť sa na rozhodovacie procesy jeho optikou.
Rozhodnutia pod kontrolou
Vo vzťahu k predmetom podriaďujeme ich výber svojej osobnosti s cieľom uspokojiť vlastné potreby alebo potreby skupiny. „Vybrať si pre človeka znamená mať veci pod kontrolou.“1 Táto túžba je v nás zakódovaná, pretože kontrolou prostredia zvyšujeme pravdepodobnosť nášho prežitia. Dizajnéri v návrhoch vždy zohľadňujú potreby určitej cieľovej skupiny, prípadne jednotlivca. Ich tvorba slúži nielen koncovým užívateľom, ale ako prostriedok kreatívnej sebarealizácie aj im samým. Pri navrhovaní na mieru zvyčajne predkladajú zákazníkovi niekoľko návrhov, či už ide o tvarové riešenia nábytku, rôzne dispozície interiéru alebo materiálové a farebné variácie. Dávajú mu možnosť porovnávať, hodnotiť a zvoliť si vyhovujúcu alternatívu. Predložením len jedného návrhu by ho pripravili o možnosť rozhodnúť sa, a teda prijať cudzí názor. Zákazník by nadobudol pocit, že nemá kontrolu nad vlastnými rozhodnutiami. Naopak, veľké množstvo predložených návrhov môže vyvolať pocit, že sám dizajnér má pochybnosti, a to môže spôsobiť neistotu a vyvolať nedôveru. Výsledkom je, že si nevyberie vôbec. Preto je pre dizajnéra dôležité pochopiť, ako ľudia premýšľajú, a poznať príčiny ich rozhodnutí.
Náhodné stretnutia
Ľudia sa pri výbere predmetov, ktoré plánujú používať, riadia aktuálnymi požiadavkami. Existuje viacero dôvodov, prečo vyhľadávajú určité produkty. Môže to súvisieť s naplnením praktických požiadaviek, zabezpečením funkčnosti interiéru či potrebou vlastníctva. Niekedy ide len o náhodné stretnutie s produktom, ktorý vzbudí našu zvedavosť. Podľa toho, ako sa veci prezentujú, vytvárame si názory na ich vonkajší vzhľad a predstavujeme si ich používanie. Profesor psychológie a priekopník v oblasti ľudského rozhodovania Daniel Kahneman používa pojem reprezentatívnosť vecí2. Pozitívna reakcia na veci je často ovplyvnená len ich príťažlivou vizuálnou stránkou. Domnievame sa, že pred svojím rozhodnutím sme logicky zvážili všetky aspekty. Faktom je, že proces, ktorého výsledkom je pozitívna či negatívna reakcia na vnímaný produkt, sa často deje mimo nášho vedomého uvažovania. Na základe plynúcich dojmov a pocitov pomáha pri rýchlych voľbách, tento proces je zdrojom explicitných názorov a úmyselných volieb v zámernom systéme. Afektívny, čiže emocionálny systém produkuje dojmy, ktoré sa stávajú našimi názormi, neskôr rozhodnutiami a nakoniec konaním. Kognitívny dizajnér a vedec Donald A. Norman vysvetľuje pojem afektívny systém v knihe Emocionálny dizajn3 a pripisuje mu v rozhodovaní dôležitú úlohu, pretože selektuje vnímané podnety a roztrieďuje ich podľa kategórií, ktoré zohľadňujú naše estetické nároky.
Bez toho, aby sme si to všimli, v rýchlej voľbe vyberáme medzi „pekným a škaredým“, „dobrým a zlým“, aj keď neexistuje logický dôvod na výber jednej z možností. Podvedomie sa vyvinulo do tej miery, že spracováva väčšinu informácií a rozhoduje za nás podľa určitých zásad a hrubého odhadu toho, čo nás najviac zaujíma. Formuje sa dôvera vo vlastné inštinkty. Existuje však niekoľko faktorov, ktoré podvedomé rozhodovanie ovplyvňujú.4 Zvažujeme, či je produkt v súlade s našou osobnosťou, obávame sa straty výhodnej ponuky alebo sa snažíme vyrovnať nejaké záväzky či sociálne dlhy. Výber môže ovplyvniť aj momentálna nálada, motivácia a nadšenie. Dobrá nálada vo všeobecnosti podporuje kreatívne myslenie a intuitívne rozhodovanie. Vyvolanie pozitívneho prostredia je podstatou brainstormingu5, ktorého cieľom je diskusia o možnostiach riešenia problému s čo najkreatívnejším prístupom zúčastnených. Naopak, „zlá nálada“ podporuje racionálne rozhodovanie. Pri tvorivej práci je racionálne myslenie dôležité pre koncentráciu, zameranie na detaily a finalizáciu riešení z dôvodu plnenia termínov.
- Weinschenk, M. Susan: 100 věcí, které by měl každý designér vědět o lidech. Brno: Computer Press, 2012, s. 214.
- Kahneman, Daniel: Myšlení rychlé a pomalé. Brno: Jan Melvil Publishing, 2012, s. 163.
- Norman, A. Donald: Emotional Design: Why we love (or hate) everyday things. New York: Basic Books, 2005. s. 10. Daniel Kahneman ho nazýva Systém 1 a ďalej rozvádza v knihe Myšlení rychlé a pomalé. Pozn. 2, s. 27, s. 64 a s. 66.
- O faktoroch podvedomého rozhodovania pozri: Weinschnek, M. Susan: Neuro web design: What makes them click. Berkeley: New Riders Press, 2009.
- https://it-slovnik.cz/pojem/brainstorming
Celý článok nájdete v časopise Designum 1/2022 na s. 74
Predaj časopisu Designum