Dnes sme s veľkým zármutkom prijali správu, že nás vo veku 83 rokov navždy opustil pán Ľubomír Krátky

S hlbokým zármutkom sme prijali správu o úmrtí významného slovenského typografa, kaligrafa a grafického dizajnéra Ľubomíra Krátkeho (1939-2022). Ľubomír Krátky sa celý svoj profesný život poctivo venoval knižnej grafike, úprave písma a ako jeden z mála tvorcov na Slovensku sa venoval kaligrafii. Jeho prácu si môžete pozrieť na webovej stránke: https://lubomirkratky.sk/.

Narodil sa v Bratislave. Študoval na Průmyslové škole grafické v Prahe, po štúdiu pracoval vo viacerých Slovenských knižných vydavateľstvách (Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Mladé letá, Slovenský spisovateľ) ako technický a výtvarný redaktor. Neskôr sa osamostatnil a pracoval ako nezávislý knižný dizajnér a typograf. V rokoch 1969–2004 vyučoval typografiu a grafický dizajn v Ateliéri grafiky a ilustrácie na VŠVU v Bratislave.

Štúdium v Prahe v ňom zanechalo poznanie vynikajúcej tradície českej typografie a vedomie, že knižný grafický dizajn je špecifickou výtvarnou činnosťou, ktorá sa za určitých podmienok môže stať výtvarným umením a kniha sa môže stať artefaktom. Znakom jeho tvorby bola úcta k základným typografickým tradíciám.

Hlavnou a obľúbenou oblasťou jeho dizajnérskej tvorby boli knihy pre deti so zložitou textovou i ilustračnou štruktúrou (napríklad Zlatá brána) a knihy poézie, predovšetkým exkluzívna ilustrovaná edícia Kruh milovníkov poézie. Bol pri jej založení roku 1964 a graficky navrhol v tejto edícii takmer 250 kníh. Knihy projektoval ako komplexný, trojdimenzionálny objekt, v ktorom podstatu tvorí predovšetkým písmo a typografická konštrukcia. Jeho knižná tvorba bola mnohokrát ocenená v celoštátnej súťaži Československé najkrajšie knihy, Najkrajšie knihy Slovenska a na prehliadke grafického dizajnu Bienále Brno. Získal tiež prestížne ocenenia medzinárodných knižných festivalov za výnimočnú typografiu kníh Lýsistrata (Zlatý orol, Festival knihy v Nice, Francúzsko a Bronzová medaila, Medzinárodná výstava knižného umenia IBA, Lipsko, Nemecko), a Alica v krajine zázrakov (Strieborná medaila, IBA, Lipsko).

Prirodzenou súčasťou jeho tvorby bola aj kaligrafia – osobitá výtvarná disciplína, ktorá oddávna úzko súvisí s typografickým písmom. Kaligrafiu nevnímal iba ako krásne písanie, ale ako individuálny prejav ľudskej ruky a citu. Mimoriadnym počinom v slovenskej knižnej kultúre bolo bibliofílske vydanie náročne vypravenej kaligrafickej knihy Danielov sen, s celostranovými farebnými leptami grafika Dušana Kállaya. Kniha bola ocenená Hlavnou cenou Mikuláša Galandu na Bienále knižného umenia v Martine (2001), a v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska (2002).

Samostatne vystavoval v Památníku Národního Písemnictví v Prahe (1975), v Sieni Laca Novomeského v Bratislave (1976), vo Výstavnej sieni Cypriána Majerníka v Bratislave (1985), v Schriftkunstmuseum – Pettenbach, Rakúsko (2004), a v Galérii Dizajnu SCD – SATELIT v Bratislave (2018).

R.I.P.

Skip to content