Dizajnovanie vzdelania v grafickom dizajne
Vzdelávanie v dizajne vizuálnej komunikácie alebo grafického dizajnu na Slovensku sa v posledných rokoch rozšírilo a demokratizovalo nielen v rámci online priestoru, ale aj v rámci odborných stredných škôl zameraných na dizajn. Napriek boomu, ktorý otvoril možnosti štúdia odboru, existuje zatiaľ len niekoľko stredných a vysokých škôl, ktoré si vytvorili (a naďalej vytvárajú) širšie zázemie na výchovu profesionálov. So zástupcami troch takýchto inštitúcií – Vojtechom Rumanom, pedagógom na pomaturitnom odbore Grafika vizuálnych komunikácií na Súkromnej škole umeleckého priemyslu Bohumila Baču v Bratislave (Škola dizajnu), Jurajom Blaškom, vedúcim Katedry vizuálnej komunikácie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (VŠVU), a Samuelom Čarnokým z Ateliéru dizajnu Vizuálnej komunikácie na Katedre dizajnu Technickej univerzity v Košiciach – sme sa rozprávali o spôsoboch vzdelávania grafického dizajnu a aký systém školy „dizajnujú“. Zaujímala ma škála výučby odborových znalostí a zručností, ktoré tieto školy poskytujú, kde vidia problematické miesta a možnosti rozvoja. Ich odpovede ma viedli k porovnávaniu a reflexii spoločných tém vo vzdelávacom procese grafického dizajnu, ktoré v školskom systéme v súčasnosti rezonujú.
Tradícia ateliérovej štruktúry
Na všetkých troch školách je kľúčová výučba v ateliéroch. Študenti tu riešia projekty, na ktoré získavajú od vedúcich a asistentov spätnú väzbu. Spôsob, ktorý vychádza z tradície výtvarného vzdelania, sa každá škola dnes snaží rozvíjať podľa seba a potrieb študentov. Na VŠVU v posledných rokoch transformovali ateliéry grafického dizajnu na tzv. profilové ateliéry – Identita, Písmo a Priestor. V Ateliéri Identita sa venujú prevažne vizuálnym identitám produktov, inštitúcií, firiem a rôznych podujatí. V Ateliéri Písmo sa študenti špecializujú na prácu s typografiou, tvorbu písma či dizajn knihy. V Ateliéri Priestor sa rieši grafický dizajn v kontexte architektúry, výstav a verejných priestorov. „Posunuli sme sa od konceptu ateliéru ‚majster a jeho žiaci‘ viazaného na program konkrétneho učiteľa smerom k špecializáciám, ktoré sa nám zdali udržateľnejšie. Keď niekto odíde, bude nahraditeľný, a nový učiteľ môže pokračovať v programe daného ateliéru,“ vysvetľuje vedúci Katedry vizuálnej komunikácie (KVK) Juraj Blaško. Študenti bakalárskeho stupňa prvé dva roky štúdia každý polrok absolvujú iný ateliér. To zaručuje, že sa naučia základy každej špecializácie grafického dizajnu, ktorú katedra ponúka.
Trochu odlišnú štruktúru ponúka Katedra dizajnu v Košiciach, kde sú popri Ateliéri dizajnu Vizuálna komunikácia ďalšie tri zamerané na 3D dizajn – Ateliér dizajnu Industrial, Ateliér dizajnu Inovácia a Ateliér dizajnu Priestor. Študenti v rámci katedry prvého dva a pol roka bakalárskeho štúdia tiež rotujú po ateliéroch a vzdelávajú sa v 2D a 3D dizajne. Až v polovici 3. ročníka si môžu vyberať špecializáciu v odbore grafický dizajn, rovnako je to potom na magisterskom stupni. „Vnímam to ako posun, v čase keď som bol študent, sa špecializácia ateliérovej výučby volila iba v magisterskom stupni. Na hlbšie obsiahnutie odboru alebo jeho špecializáciu je však stále času menej,“ hovorí Samuel Čarnoký. Pozitívne hodnotí spoluprácu so školami v Krakove a Katoviciach1 a posilnenie pedagogického zboru o asistentov a doktorandov z radov absolventov, ktorí v posledných rokoch prispeli k skvalitneniu odborného zázemia katedry.
- V minulosti na škole vyučoval Wladyslaw Pluta z Krakova. V súčasnosti Marian Oslislo z Katovíc.
Viac sa dočítate v časopise Designum 3/2021 na s. 34
Predaj časopisu Designum
