BRUT.TO prepája neprepojiteľné

BRUT.TO je grafické štúdio, ktoré tvorí grafický dizajn v spolupráci s ľuďmi s mentálnym zdravotným znevýhodnením. Pôvodne vzniklo ako študentský projekt, jeho zakladateľkami sú Tereza Sejková (1995) a Zuzana Kutašová (1990). Tereza, ktorá je hlavou projektu BRUT.TO, študovala na Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej v Košiciach a neskôr špeciálnu pedagogiku na Akadémii špeciálnej pedagogiky vo Varšave. V súčasnosti sa venuje komunitným a inkluzívnym projektom. Zuzana je grafická dizajnérka, ilustrátorka a pedagogička. Študovala v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby Fakulty umení TU v Košiciach a na Fakulte grafiky Akadémie výtvarných umení v Krakove. V súčasnosti vyučuje na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach.

Ich túžbou bolo mať grafické štúdio, do ktorého by ľudia so zdravotným znevýhodnením chodili tak, ako chodia iní ľudia do práce. Sú presvedčené o tom, že ich spolupracovníci sú plnohodnotnými tvorcami a za svoju prácu by mali byť normálne ohodnotení. Spoločný rozhovor vznikol pri príležitosti ocenenia ich práce. V Národnej cene za dizajn 2020 – Komunikačný dizajn v kategórii Nové horizonty získali Špeciálne ocenenie za spoločenský prínos.

Už názov štúdia naznačuje viacero rovín vašej práce a zamerania. ¹ Pracujete s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením. Ako by ste neznámemu človeku bližšie opísali, čo v BRUT.TO robíte?

TS, ZK: Sme grafické štúdio, ktoré sa líši spôsobom práce a komunikácie od tradičných agentúr. Tvoríme vizuálny obsah v spolupráci s dospelými ľuďmi so zdravotným mentálnym znevýhodnením. Spoločne vytvárame kresby a diela, ktoré neskôr pretavujeme do grafického obsahu a pôvodné originálne kresby tak používame v novom kontexte. Zároveň sa snažíme prepájať umelcov a profesionálov z kreatívnej oblasti s našimi spolupracovníkmi, aby sa mohli vzájomne inšpirovať. Budúcnosť, ale už aj súčasnosť vidíme v medziodborovom prepájaní. Zároveň dbáme aj na širší kontext a spoločenský či environmentálny vplyv.

Už Victor Papanek, otec sociálneho dizajnu, prišiel s mnohými revolučnými myšlienkami, ktoré prepájali sociálne orientovaný dizajn a udržateľnosť. Ako chcete na tieto aspekty vo svojej praxi reagovať vy?

TS, ZK: Papanek priniesol myšlienky, ktoré boli svojho času naozaj revolučné. A dodnes inšpirujúce. Dnes je to už „fráza“, keď niekto hovorí, že dizajn môže byť aj nástrojom politickej či sociálnej zmeny, alebo, že máme myslieť na dosah dizajnu na prírodu. To však týmto myšlienkam neuberá na pravdivosti a stále existuje veľký priestor na ich uvedenie do praxe. Ide najmä o etickosť a zodpovednosť, s ktorou ku spolupráci s ľuďmi so znevýhodnením pristupujeme. Voľba ekologickejších verzií našich produktov je samozrejmosťou. My si z jeho prístupu berieme hlavne to, že dizajn nemá slúžiť len trhu, ale aj tým, čo potrebujú jeho pomoc. A že dizajn môže byť silným nástrojom sociálnej zmeny, pretože nás obklopuje takmer nepretržite. Tak prečo tento potenciál nevyužiť?

Ako ste sa dostali k spolupráci s domovom sociálnych služieb Domko v Košiciach? Aké boli vaše prvé stretnutia s jeho klientmi?

TS: V októbri v roku 2019 som Domko oslovila s možnosťou spolupráce. Tento domov sociálnych služieb funguje už päťdesiatpäť rokov a venuje sa rôznym typom aktivít a terapií. Projektu boli od začiatku veľmi otvorení. Do prvého lockdownu v marci 2020 som tam dochádzala dvakrát do týždňa počas výtvarných kurzov, ktoré prebiehajú pod vedením výtvarníčky Viery Szabovej. Na jeseň v roku 2019 som do projektu zapojila aj Zuzanu, ktorá tieto kurzy spoločne so mnou niekedy navštevovala. Počas stretnutí sme našim spolupracovníkom zadávali rôzne témy a techniky, ktoré sme spoločne výtvarne spracovávali. O danej téme sa najprv dlhšie rozprávame a až následne sa ju snažíme nejako spracovať. V súčasnosti s Domkom naďalej spolupracujeme v rámci možností, zadali sme klientom témy na diaľku, aby sme aspoň takto vedeli ostať v kontakte.

Kde čerpáte námety, ktoré na spoločných výtvarných kurzoch v centre ďalej rozvíjate?

TS, ZK: Je to rôzne. Záleží na tom, či ide o konkrétne zadanie, alebo si témy vymýšľame sami. Ak máme konkrétne zadanie, napríklad vytvoriť mapu mesta Košice, robíme si najprv prieskum. Rozprávame sa o tom, ako sa im v tomto meste žije, o ich obľúbených miestach, okolo ktorých po ceste z domu do Domka prechádzajú. Ak nemáme konkrétne zadanie, témy sú voľnejšie a často vyplynú z našich rozhovorov.

V našich vizuáloch a grafikách používame takmer výlučne diela ľudí z centra. Niekedy ich práce modifikujeme, kombinujeme a skladáme do rôznych iných kompozícií. Často sú však ich diela „hotové“ presne tak, ako ich vytvorili, a vtedy sú úpravy minimálne. Napríklad aj formát rozloženia kávových zrniek na obale Buco Coffee je pôvodný, odstránili sme len mlynček a upravili farbu.

Pracujete najmä s dospelými ľuďmi. Čím sa vaše spoločné výtvarné hodiny líšia od tých bežných na základných školách či základných umeleckých školách?

TS: Asi ničím zásadným. Pre mňa boli hodiny výtvarnej na základnej umeleckej škole veľmi zásadným a formujúcim prostredím. Chodila som na ZUŠ v Prešove k Ivane Pančákovej. Popri kreslení a tvorení sme sa veľmi veľa rozprávali o rôznych veciach a spôsoboch myslenia. Až neskôr som to dokázala plne oceniť. Aj s ľuďmi z Domka sa popri kreslení spolu veľa rozprávame. Vždy na začiatku si pustíme nejakú hudbu, čo zaviedla už Vierka Szabová, je to teda bezpečné a tvorivé prostredie. Ak by sme to predsa len mali porovnať s bežnými hodinami, samozrejme, nejdeme podľa žiadnych osnov a celé je to uvoľnenejšie a slobodnejšie.

Časť vašich návrhov zahŕňa obalový dizajn a tvorbu vizuálnych identít. Ako si hľadáte či vyberáte zákazky, produkty, klientov alebo, naopak, oni vás?

Zatiaľ fungujeme na našich kontaktoch a referenciách. Celé sa to aj pre súčasnú pandemickú situáciu spomalilo. Keďže naši spolupracovníci – klienti Domka, patria medzi najohrozenejšie skupiny, fungujeme zatiaľ vďaka nášmu archívu, ktorý sme si do marca 2020 stihli vytvoriť.

Práca s ľuďmi so znevýhodnením a ich tvorba je u nás často prehliadaná. Ak sa produkty z chránených dielní dostanú na trh, zákazníci ich často podporia skôr zo súcitu než obdivu. Nepopieram, že aj to môže mať v konečnom dôsledku pozitívny dopad. Vaše návrhy a realizácie však pôsobia celkom inak. Veselo, optimisticky, súčasne. Už na začiatku ste si asi stanovili, ako chcete pracovať a akým smerom sa budete uberať?

Naším cieľom je, aby sa ich kresby mohli ďalej kreatívne využiť. Napríklad zakomponovaním do obalového dizajnu produktov, plagátov či vizuálnych identít. Od začiatku sme vedeli, že to chceme robiť inak ako bežné grafické štúdiá. Chceme byť nekonvenčné vizuálne štúdio. A to nielen spoluprácou s danou skupinou ľudí, ale aj našimi službami, ktorými chceme podnikom a značkám pomôcť byť viac spoločensky zodpovední. Ponúkame nové kreatívne vzory a prístupy, takže veríme, že naše realizácie sú odlišné a rozpoznateľné od ostatnej konkurencie.

Tereza, s prácou s ľuďmi so znevýhodnením máš skúsenosti z domáceho prostredia, ale aj zo zahraničia. Vidíš v prístupe slovenskej a poľskej spoločnosti, ale i pracovníkov samých organizácií či stacionárov nejaké rozdiely?

TS: V prístupe samých pracovníkov alebo stacionárov ani nie. V spoločnosti ako takej je ten rozdiel už viditeľný viac. V Poľsku môžete častejšie stretnúť človeka so znevýhodnením, či už bežne v meste alebo aj v škole či v práci. Stále to tam nie je ideálne, stále je veľa rôznych bariér, či už architektonických alebo aj spoločenských. Ale najmä vo Varšave a väčších mestách je citeľné, že už aj s takýmito ľuďmi sa ráta. Kým som neodišla do Varšavy na dobrovoľnícku stáž, kde som pracovala v centre pre ľudí so znevýhodnením, nemala som s takýmito ľuďmi osobnú skúsenosť. Nemyslím si, že by som nebola otvorený človek, ale nemala som možnosť sa s nimi stretnúť, niečo spoločne tvoriť alebo sa bežne len s niekým porozprávať. Aj to podľa mňa ukazuje vysokú mieru segregácie a uzavretosti často aj samých domovov sociálnych služieb, ktoré sú na Slovensku.

Máš pocit, že v Košiciach či ostatnom prostredí, v ktorom sa momentálne na Slovensku najviac pohybuješ, sa to začína pomaly meniť?

TS: Áno, myslím, že sa to zlepšuje. Vnímam veľmi pozitívne, že nás do toho „tlačí“ aj Európska únia. A zároveň sa čím ďalej tým viac objavujú aj výzvy a grantové schémy mimo Európskej únie, ktoré sú zamerané konkrétne na inklúziu a zapájanie rôznych zraniteľných skupín do kultúrnych aktivít. Veľmi sa teším aj z toho, že na Slovensku začínajú byť prostredia viac užívateľsky priateľskejšie a dostupnejšie, a to nielen v bežnom, ale aj online priestore.

Zmenila vám táto práca aj vnímanie života a možnosti začlenenia ľudí so znevýhodnením do spoločnosti?

TS, ZK: Áno. Pracujeme s ľuďmi s rôznym talentom. Niektorí sú nesmierne kreatívni a vynaliezaví, iní sú zase silní v kresbe alebo majú rôzne iné zručnosti, s ktorými by sa možno nevedeli úplne uplatniť na konkrétnych pracovných pozíciách či odvetviach. Ale ak sú tieto schopnosti a zručnosti dobre využité a pochopené, môžete nimi osloviť rozličné cieľové skupiny, zamestnávateľov, a takto ich efektívne zaradiť do pracovného procesu.

Práca po boku ľudí s takýmto znevýhodnením len potvrdzuje ľudskú rozmanitosť a pripomína nám, že neexistujú dvaja totožní ľudia s rovnakými potrebami. Začlenenie do spoločnosti a účasť na pracovnom procese sú dôležité pre každého jedinca. Nemôžeme ich odložiť bokom len preto, že nie sú takí istí ako my.

Zuzana, ako ovplyvňuje práca s „domkármi“ tvoju vlastnú tvorbu?

ZK: Ovplyvňuje najmä môj spôsob výtvarného myslenia, je menej racionálne a viac odlišné od tradičného logického myslenia. Pohľad „domkárov“ na realitu sa od toho nášho výrazne líši, ani im nepríde, že by to mohlo byť inak. Napríklad na prvý pohľad „nedokončené“ alebo „neohrabané“ dielo neznamená, že to tak naozaj je. Otvorili sa mi nové tvorivé možnosti, ktoré mi poskytujú veľké množstvo nápadov a rozličných spôsobov videnia vecí. A to je pre človeka, ktorý sa živí kreatívnou prácou, skvelá príležitosť. Pretože môže do svojej tvorby priniesť nekonvenčné pohľady, ktoré môžu byť inovatívne a odlišné od konkurencie.

Na čom momentálne pracujete?

TS, ZK: Redizajnujeme logo pre experimentálne Asfd divadlo, ktoré sa venuje využitiu nových technológií v divadle a performance. Tvoríme vizuálnu identitu pre občianske združenie Mymamy, centrum pre ženy zažívajúce rodovo podmienené násilie. Medzitým pripravujeme náš BRUT.TO merch. Z Fondu na podporu umenia sme získali grant na sériu workshopov, kde chceme prepájať profesionálnych umelcov s klientmi centra. Umelci navštívia Domko, bližšie sa s našimi spolupracovníkmi spoznajú a spoločne vytvoria nejaké dielo. Výstup, finálne realizácie však necháme na nich, môže to byť čokoľvek – ilustrá- cia, video art, maľba, socha. Prioritne nám teda ide najmä o spoluprácu medzi nimi. Uvidíme, čo nám dovolia protipandemické opatrenia.

Aktuálny stav toho veľa zmenil. Existujú oblasti alebo témy, ktorým by ste sa rady venovali? Máte vysnívanú podobu štúdia, ako by BRUT.TO malo v budúcnosti vyzerať?

V ideálnom postpandemickom svete by sme sa rady venovali aj organizovaniu happeningov, eventov, performancií či otvorených workshopov, na ktoré by mohol prísť ktokoľvek a kresliť spolu s našimi spolupracovníkmi. Teda vo vysnívanej podobe by sme mali vlastný otvorený priestor – sociálny podnik. V ňom by sme sa venovali aj tvorbe grafického obsahu použiteľnom aj vo svete mimo neziskových organizácií. Budúcnosť, ale aj súčasnosť vidíme v medziodborovom prepájaní. Chceme ponúknuť nové a inovatívne vzory a prístupy ku kreatívnej práci na profesionálnej úrovni, pretože veríme, že to môže mať významný sociálny dosah vo svete vizuálnej komunikácie a reklamy. Samy sme zvedavé, ako bude ten postpandemický svet vyzerať.

---

1. Brutto – hmotnosť obsahu aj s obalom. Chceme k dizajnu (obalu) dodávať aj pridaný obsah. Artbrut – umelecký smer a širší termín, ktorý zahŕňa tvorbu ľudí s duševnou poruchou. Tento termín prvýkrát použil francúzsky maliar Jean Dubuffet v roku 1945. Brutál – surovosť, ktorú by sme v našej tvorbe chceli ukázať ako opak idealizovanej insitnej tvorby ľudí so znevýhodnením, ktorá v spoločnosti prevažuje. Význam slova brutto je celok. Dávame tým najavo, že nechceme žiť v separovanej spoločnosti.