Benešovská zbierka: hľadanie inteligentného dizajnu
Encyklopédia Wikipédia uvádza v článku České zbierky dizajnu základný výber štyroch múzeí umenia: pražské Umeleckopriemyselné múzeum (UPM), Múzeum umenia Olomouc (MUO), Moravskú galériu v Brne (MG) a Múzeum umenia a dizajnu (MUD) v Benešove pri Prahe. Text poznamenáva, že technickým múzeám sa bude venovať samostatné heslo. Dizajn sa, prirodzene, nachádza aj v zbierkach českých vlastivedných múzeí a v špecializovaných múzeách úžitkového umenia (sklo, keramika, textil, knihy, hračky, autá a pod.), medzi nimi majú významnú úlohu aj súkromné inštitúcie. Z múzeí, ktoré uvádza Wikipédia, je najmenej známa benešovská zbierka, ktorá sa pre svoju krátku, tridsaťročnú existenciu nevyrovná zbierkam UPM a MG, ale je svojbytná svojou koncepciou, ktorá je blízka akvizičnej filozofii Slovenského múzea dizajnu v Bratislave.
Koncepcia
Koncepciu benešovskej zbierky charakterizuje snaha o pokrytie celého spektra produkcie dizajnu, a to z pohľadu českého užívateľa alebo zberateľa. Zámerom je vytvoriť dostatočnú základňu na vzdelávaciu činnosť smerovanú na verejnosť. Totiž Ministerstvo kultúry ČR sa zatiaľ nezhostilo povinnosti koordinovať akvizíciu jednotlivých múzeí, aby zbierky dostatočne pokrývali tak českú produkciu, ako aj vzdelávacie potreby spoločnosti. Benešovská akvizícia sa vzhľadom na mladosť múzea zameriava na druhú polovicu 20. storočia a nasledujúce obdobie. Pri takom zábere, samozrejme, nemôžu byť vytvárané príliš rozsiahle súbory, preto je zhromažďovanie premyslene štruktúrované na dominantné a doplnkové kolekcie. Komplexné poňatie zbierky je limitované aj z priestorového hľadiska a veľkosti depozitárov. Pri produktoch presahujúcich veľkosť stoličky sa múzeum zameriava na zhromažďovanie modelov (dopravné prostriedky, nábytok atď.). Zo sedacieho nábytku je na výučbu a ergonomické testovanie k dispozícii veľký súbor, obsahujúci takmer stoštyridsať kusov, ktorý pokrýva celé 20. storočie a mierne zasahuje do devätnásteho storočia. Depozitáre neumožňujú seriózne uloženie odevov a textilu, preto sú z akvizície vylúčené.
Okolo roku 2005, keď sa v múzeu uskutočnili výskumy vzťahu ľudskej inteligencie a kvalít navrhovania, koncepcia bola obohatená o pojem inteligentný dizajn. Za inteligentné sú považované produkty vytvorené pomocou všetkých rozvinutých typov inteligencie dizajnéra alebo tímu. Premieta sa to do rôznorodých kvalít zobrazených v ilustrácii hore. Motív tvorby zbierky a jej vzdelávacieho použitia je však formulovaný ako „hľadanie inteligentného dizajnu“. Zhromažďované sú preto nielen produkty komplexne inteligentné. Tie sú veľmi zriedkavé. Napr. mnohé zo slávnych ikon dizajnu majú len estetickú kvalitu, ale ďalšia im chýba. Zmysel má teda zbierať aj produkty len čiastočne inteligentné, pretože sú nevyhnutným predmetom pri vzdelávaní návštevníkov.
Vzhľadom na prioritne vzdelávacie poslanie zbierky sú teda zhromažďované nielen produkty známych návrhárov, ale aj tzv. dizajn všedného dňa vrátane ukážok ľudovej tvorby a gýča. Múzeum by sa mohlo vďaka komplexnej koncepcii akvizície chváliť slávnymi menami nielen českých, ale aj zahraničných dizajnérov (Zumtor, Wagenfeld, Starck, Stam, Scottsass, Sapper, Rietveld, Panton, Mies van der Rohe, Jacobsen, Ive, Hartwig, Eamesovi, Drey Dell, Le Corbusier, Breuer, Brandt, Bouroulec, Aalto atď.), ale nakoniec považuje za vhodnejšie prezentovať sa práve dizajnom všedného dňa, pri ktorom sa nemusí podariť zistiť ani mená jeho návrhárov.
Pomerne veľký rozsah akvizície múzeum získava darmi od autorov a zberateľov, ale najmä bezplatným zberom v teréne (pozostalosti, zberné dvory, grafický dizajn) alebo lacnými nákupmi v bazároch. To je špecifikum, s ktorým sa vo voľnej tvorbe v podstate nestretneme, jeho výhody však treba maximálne využiť. Patrí k profesijnej cti kurátorov zbierok predbiehať sa na skládkach odpadu a v zberných dvoroch s bystrými starožitníkmi a súťažiť s nimi v odbornom odhade predpokladaných hodnôt produktov. V tomto smere považuje benešovské múzeum dizajnu za mimoriadny úspech napr. prvú sériu farebných televízorov vyrábaných s veľkými ťažkosťami od sedemdesiatych rokov v socialistických krajinách, nielen v Rusku, ale vo východnom Nemecku, Maďarsku alebo Bulharsku. K ťažko doceniteľnej dokumentácii týchto produktov by patrili napr. farebné filmové zábery dokazujúce vtedajšiu farebnú kvalitu prenosu a reprodukcie obrazu, ktorá je rovnako dôležitým parametrom ako dizajn ich skrine.
Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2024 na s. 66. Viac informácií o predaji časopisu Designum.