Ako sa robí dizajn? Kniha, ktorá učí chápať, ako vznikajú veci okolo nás
Dizajn. Je všade okolo nás, ale málokto naozaj tuší, čo sa za tým cudzím slovom skrýva. Pritom dizajn je s nami od nepamäti. Len sa premieňalo jeho postavenie a tiež emócie, ktoré v ľuďoch vyvolával. Pozrieť sa na to, kde sa vzal a prečo je dôležitý, sa rozhodol tím okolo Moravskej galérie v Brne. A že je kniha Jak se dělá design pre deti? Nenechajte sa zmiasť, prinesie množstvo objavov aj skúseným dospelým.
Aktivity Moravskej galérie v Brne, ktorú vedie Jan Press, sú dlhodobo orientované na sprístupnenie dizajnu a umenia širokej verejnosti. Či už je to ústretové, ale vizuálne atraktívne poňatie výstav alebo komunikačný štýl inštitúcie smerom von. Vždy sa snaží pôsobiť sviežo, moderne a prístupne. Do tohto konceptu zapadá aj séria publikácií, ktorú sa v Moravskej galérii rozhodli vydávať v edícii Junior. Prvý veľký – a bez preháňania medzinárodný –úspech zaznamenali knihou Jak se dělá galerie. Publikácia pre deti z roku 2018 vznikla v spolupráci Ondreja Brouka, Rastislava Koryčánka a Martina Vaňka. Výrazný estetický štýl Davida Böhma a Jiřího Frantu potom fungoval ako spoľahlivé lákadlo. Kniha sa snažila mladým milovníkom umenia sprístupniť mnohokrát komplikovaný svet múzeí a galérií. Sledovala, ako to funguje a vyzerá vo vnútri prestížnych svetových galérií a opisovala jednotlivé profesie naviazané na galerijnú scénu. Podobnú cestu zvolili aj autori knihy Jak se dělá design, ktorá vyšla tento rok. Na pohľad je lákavá, aká je ale vo vnútri?
Nebudeme vás napínať. Kniha je skvelá. A bez problému obstojí aj v konkurencii kníh pre deti a mládež vydávaných v zahraničí. Autori (tím sa tentoraz premenil a ilustrátorov doplnil dizajnér Jiří Pelcl a historička umenia Silvie Šeborová) stavili na zrozumiteľnosť, formátovú pestrosť a vizuálnu farebnosť. Hoci sa môže zdať, že to bol ambiciózny prístup a kniha nebude držať pohromade, stačí sa do nej začítať a zistíte opak. Drží pohromade a funguje ako dobre navrhnutý stroj.
Autori vás do knihy hodia priamo. Spájajúcou líniou, ktorá má predstaviť podstatu dizajnu a zároveň priblížiť historické míľniky, zásadné osobnosti odboru, ale aj možnosti a limity materiálov, je príbeh súrodencov Karolíny a Sebastiána. Tie stráži strýko, ktorý, súdiac podľa jeho názorov, o dizajne vie naozaj veľa. Anotácia ku knihe tvrdí, že je dizajnér. Z textu to možno nepochopíte, ale jeho skutočná profesia je vlastne druhoradá. Dôležitý je fakt, že dejová línia na základe zrozumiteľných a obrazotvorných prirovnaní jednoducho a zároveň pútavo približuje, čo to vlastne dizajn je. To je najväčší benefit knihy a učebnicový príklad, ako deťom sprístupniť zložitý historický kontext.
Zmysel dizajnu a jeho funkcie totiž ukazujú na jednoduchých príkladoch vecí, ktorými sme všetci denne obklopení. V prípade detí na príklade hrnčeka z IKEY alebo lietadielka. Na skúsenosti s ich používaním (napríklad absencia uška pri hrnčeku) autori ukazujú, akú dôležitú úlohu hrá dizajn v našich životoch, ale tiež, že niektoré návrhy sú nezmyselné a nepraktické. Snaha o čo najväčšiu úprimnosť a otvorenosť, odstup a kritický pohľad na vec, to sú ďalšie sympatické roviny knihy. Napríklad pri otázke, či je pražská UMPRUM najslávnejšia škola na svete, strýko deťom musí chtiac-nechtiac povedať, že naozaj nie je.
Strýko so svojou neterou a synovcom sa familiárne rozprávajú o počiatkoch navrhovania vecí, vymýšľajú, ako si ľahšie zapamätať kľúčové osobnosti. Napríklad Sebastián poradil Karolíne mnemotechnickú pomôcku, ktorá jej pripomenie „otca dizajnu“ Joshia Wedgwooda: „Ja si teda pomáham tým, si poviem, že drevo je po anglicky wood, a pred to pridám wedge,“ čiže klin. Do rodinného rozjímania trojice nad rozdielnosťou materiálov sú vložené samostatné kapitoly, ktoré osvetľujú charakteristiku materiálov, ako sú papier, kov, drevo alebo plast. Čitateľ sa v krátkych a výstižných informačných boxoch dozvie, kde sa materiál berie, aké má vlastnosti a na čo sa používa. Doplnené obrázky od Jiřího Frantu vám potom dajú plastický obraz jednotlivých substancií. Franta ešte dopĺňa kapitolu mixom desiatok ikonických produktov, ktoré sa preslávili naprieč generáciami. Pri plaste je to napríklad mačička Libuše Niklovej, obal lepidla Herkules alebo panáčik Lego, papier potom predstavuje plagát na Medzinárodný veľtrh v Brne z roku 1959, krabice na banány alebo obal na pizzu. A takto by sme mohli pokračovať veľmi dlho. Štýl sprievodných ilustrácií dovoľuje ukázať naozaj širokú škálu predmetov, ktoré za posledné stovky rokov dizajnéri navrhli a uviedli do života.
Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2023 na s. 76
Predaj časopisu Designum
