Ako ďalej. Veľké mapovanie umenia na Gemeri a Malohonte – Rozhovor s Líviou Gažovou

Rozhovor Mátyása Zagibu s Líviou Gažovou o projekte Mapovanie umeleckých diel v revúckom regióne a Líviiných predchádzajúcich aktivitách je ďalším príspevkom, ktorý sa venuje aktuálnej téme: vyhľadávaniu a katalogizovaniu výtvarných diel vo verejných priestoroch. Zároveň je aj dôkazom, že tímy zložené zo zástupcov rôznych sfér dokážu vďaka spoločnému záujmu o zachovanie dokladov kultúrnej minulosti na Slovensku prinášať veľmi konkrétne výsledky, ktoré – buďme optimisti – sa môžu stať impulzom pre ďalších, rovnako zanietených pokračovateľov. Aj táto súčasť našich dejín si to zaslúži.

Ako vznikol nápad mapovania verejného umenia na Gemeri a Malohonte a ako začala tvoja spolupráca s projektom Revúca mesto kultúry 2022?

V projekte Revúca mesto kultúry pôsobím ako členka programovej rady zodpovedná za architektúru a dizajn. Už v minulosti som sa vďaka svojmu pôsobeniu v združení Čierne diery či v Rozvojovej agentúre BBSK dotkla témy architektonických pamiatok v tomto regióne. Okrem mapovania technických pamiatok s Čiernymi dierami som pracovala na projekte nominácie nástenných malieb v kostolíkoch na Gemeri na značku Európske dedičstvo, manažovala som projekt Bunky Jelšava v kaštieli Coburgovcov a teraz vediem projekt rekonštrukcie bytového domu železiarov v Betliari. Ku Gemeru mám vzťah aj preto, že odtiaľto pochádza časť mojej rodiny. Rada a stále častejšie sa sem vraciam aj za priateľmi, ktorých som vďaka aktivitám na Gemeri mala možnosť spoznať.

V Čiernych dierach sme sa venovali technickým pamiatkam, ktoré sa v regióne zachovali najmä z obdobia Rakúsko-Uhorska, keď na Gemeri prekvital banícky a hutnícky priemysel. Ďalším zlatým vekom pre Gemer však bolo aj obdobie socializmu, kedy vznikali nielen nové fabriky a závody, ale rapídne sa začali rozvíjať tunajšie mestá a obce. Stavali sa nové sídliská, kultúrne domy, obchodné domy, sobášne siene, plavárne, potraviny, reštaurácie, školy, nemocnice, budovy mestských úradov alebo pôšt. Množstvo budov z povojnového obdobia naznačovalo, že sa v nich môžu nachádzať umelecké diela, keďže umenie bolo vtedy zo zákona povinnou súčasťou architektúry verejných budov. Efekt nerozvoja a nízkych investícií do regiónu po revolúcii, ktorý na Gemeri konzervoval aj historické pamiatky, sa prejavil aj pri socialistických budovách. Nebolo dosť prostriedkov na prebudovanie, a tak architektúra a s ňou i umenie ostalo nedotknuté a my ho dnes môžeme obdivovať ako cennú historickú vrstvu.

Do výskumu si zapojila aj Gabrielu Garlatyovú a jej študentov z FU TUKE a mňa. Prečo si sa rozhodla osloviť aj nás, a v čom vidíš prednosti takejto spolupráce?

Keďže sama nemám umelecké ani kunsthistorické vzdelanie, pôsobím skôr ako projektová manažérka, zapojila som odborníkov, ktorých si veľmi vážim za ich aktivity a zanietenosť. Dôležité bolo aj to, že obaja pochádzajú z regiónu, majú znalosti o umelcoch a umení a tiež dobré oko na detaily. Skvele sme využili skúsenosti Gabriely Garlatyovej z galerijnej i výskumnej činnosti. Ty máš zas obrovský prehľad v dielach z keramiky, ktorých, ako sa ukázalo, je v regióne neúrekom. Vďaka Gabriele Garlatyovej sme do mapovania v teréne mohli zapojiť aj študentov TUKE. Viacerí z nich sa s témou Hlavy 5 alebo umenia ako súčasti architektúry stretli vôbec prvýkrát a diela ich ohúrili. Na projekte spolupracujeme aj s fotografom Tomášom Makarom, ktorý má skúsenosti z dokumentácie umeleckých diel, a tiež s grafickým dizajnérom Ondrejom Gavaldom, ktorý spolupracoval na tvorbe máp aj pre Čierne diery. Keďže územie na zmapovanie je veľké, veľmi nám pomohli aj „lokálne spojky“, miestni odborníci a milovníci umenia, ktorí nám poskytli tipy na diela, niekedy aj s detailnými údajmi.

Ako prebieha bádanie? Čo ťa najviac prekvapilo?

Najviac ma prekvapila odozva verejnosti na našu verejnú výzvu na pomoc s mapovaním diel. Ľudia na Gemeri nám poslali mnoho tipov na známe, ale i skryté diela vo svojich mestách. Je vidno, že téma u nich zarezonovala a umelecké diela vo verejnom priestore vnímajú ako súčasť svojej identity a všímajú si ich. Nie všetky diela, ktoré sme našli, však boli v dobrom stave a chýbala im pozornosť či údržba. Verím, že náš výskum môže byť malým nakopnutím k lepšiemu zaobchádzaniu s dielami, ktoré sú znečistené, posprejované, obrastené zeleňou, skryté za regálmi, nástenkami alebo úplne deponované.

Aký je tvoj subjektívny názor na diela (kvalitu diel) ktoré sa podarilo zmapovať? Ktoré dielo je ti najbližšie?

Kvalitu diel viem posúdiť len podľa toho, ako na mňa pôsobia. Umelecké diela, ktoré sme našli, sú veľmi, veľmi rôznorodé, od socialisticko-realistického sgrafita, cez abstraktné mozaiky, samostatne stojace realistické sochy, ale aj maľby, či art-protis a mnoho ďalších druhov. Najviac na mňa zapôsobili diela, ktoré sú monumentálne alebo tvoria súčasť interiérov a pôsobia, akoby mali patriť presne tam. Z našej vzájomnej spolupráce si odnášam väčšiu citlivosť na keramické diela. Jedným z pre mňa fascinujúcich diel je napríklad mozaika od Milana Laluhu v Dome kultúry v Rimavskej Sobote.

Ty si sa podieľala aj na projekte Sochy Piešťan. V čom je mapovanie na Gemeri a Malohonte iné a naopak – vidíš v nich aj paralely?

V Piešťanoch má umenie vystavené vo verejnom priestore veľkú tradíciu cez výstavu Socha piešťanských parkov. Vďaka nej máme relatívne dobre zmapované identifikačné údaje diel, ktoré v meste po tejto výstave ostali. V Piešťanoch sme pracovali zo zoznamom diel, ktorý sme samozrejme museli dopĺňať, spresňovať a niektoré chýbajúce údaje dohľadávať. Na Gemeri sme začínali takpovediac na zelenej lúke. Niektoré mestá mali svoje umelecké diela čiastočne zmapované, najmä vďaka snahe jednotlivcov, ale v iných mestách a obciach sme museli rozbehnúť naozaj pátraciu akciu cez prácu v archívoch, publikáciách alebo cez terénne mapovanie. Kontaktovali sme úrady, školy, organizácie a iné zariadenia a tie nám, na moje prekvapenie, niekedy poslali fotky výnimočných diel vo svojich priestoroch, o ktorých sme predtým len tušili. Mnoho diel týmto spôsobom ostane ešte skrytých. Preto sa nám zrejme ani na Gemeri, rovnako ako v Piešťanoch, nepodarí ponúknuť finálny zoznam umeleckých diel. Otvára to však priestor na ďalší výskum.

Čo očakávaš od projektu?

Jednou z motivácií bolo pre mňa vytvorenie mapy umenia na Gemeri ako novej vrstvy, ktorá môže prilákať do regiónu nových návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o túto špecifickú a čoraz populárnejšiu tému. Gemer nie je plný len vidieckej alebo industriálnej architektúry, za pozornosť tu stojí aj to, čo bolo vytvorené v povojnových časoch.

Významným efektom tejto iniciatívy však je aj to, že miestni si začali uvedomovať hodnoty diel v ich okolí, o ktorých predtým možno nevedeli. Už dnes sa napríklad ľudia z Revúcej zaujímajú o reštaurovanie niektorých diel, napríklad vrátane šmykľavky od významnej umelkyne Márie Bartuszovej, ktorá sa nachádza v areáli materskej školy.

Na čo všetko sa môže tešiť verejnosť?

Záverečným výstupom nášho projektu bude tlačená mapa, ktorá bude dostupná vo všetkých mestách Gemera a Malohontu. Vzhľadom na veľký objem informácií, ktoré sa nám podarilo nazhromaždiť, však uvažujeme, čo s materiálom ďalej. Bolo by skvelé, ak by všetky diela mohli dostať priestor napríklad v publikácii.

MSc. Lívia Gažová, PhD. vyštudovala urbánne štúdiá v Taline a urbánnu sociológiu v Brne. Venuje sa popularizácii a výskumu architektúry a urbanizmu, spolupracuje na rôznych projektoch regionálneho rozvoja. Fascinujú ju najmä postsocialistické mestá, povojnová moderna a prepájanie architektúry a masmédií. Je členkou kolektívu Čierne diery a manažérkou pre architektúru a verejný priestor v tíme EHMK Trenčín 2026.

Projekt Mapovanie umeleckých diel v revúckom regióne z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.