Dizajn, ktorý chráni. Rozhovor s Janou Bačinskou a Jurajom Šuškom
Pozícia dizajnéra má v priemyselnej výrobe svoje presne stanovené pravidlá. Ako je to ale v nadnárodnej korporácii, kde sa na vývoji a výrobe produktov podieľajú ľudia a tímy z rôznych kontinentov? Prácu Jany Bačinskej a Juraja Šušku so záujmom sledujem už dlhšie, priniesť však rozhovor s dizajnérmi, ktorí sa venujú navrhovaniu ochrannej obuvi a odevov, nebolo nikdy aktuálnejšie. Obaja pôsobia v brnianskom štúdiu americkej firmy Honeywell, samozrejmou súčasťou ich práce je nielen cestovanie, ale aj online komunikácia v širokom systéme výroby: experimentovania a testovania, marketingu a obchodu. Hoci tento rozhovor mal byť najmä o tom, ako ich prácu ovplyvnila aktuálna situácia, firemná etika napokon neumožňuje debaty o súčasných projektoch ani o plánoch firmy. Napriek tomu je zaujímavým náhľadom do práce dizajnérov veľkej korporácie.
Firma Honeywell je u nás známa najmä ako technologická firma pôsobiaca v oblasti letectva a riadiacich technológií pre budovy, málokto ale vie, že aj vo vývoji materiálov a technológií a oblasti riešenia bezpečnosti práce. Kde je vaše miesto a v čom spočíva vaša pracovná náplň?
Juraj: Honeywell je silnou spoločnosťou so sídlom v USA a pôsobí na globálnom trhu. Do firmy som nastúpil v roku 2013, na oddelenie výskumu a vývoja pracovnej a bezpečnostnej obuvi. Náš tím pozostáva z ôsmich členov – ide o lídra, dvoch projektových manažérov a piati sme na pozícii dizajnér – inžinier. Brnianske centrum je jediné vývojové centrum pre obuv v rámci Európy. Honeywell zastrešuje šesť značiek, my pracujeme pre štyri z nich: Honeywell, MTS, Oliver, King’s. Pri navrhovaní pracovnej a bezpečnostnej obuvi reagujeme na nároky špecifického prostredia, ide o oblasť stavebníctva, potravinársky priemysel, políciu, bezpečnostné zložky, ale aj obuv na lode a jachty s dobrými protišmykovými vlastnosťami. Náš brniansky tím pracuje pre európsky trh, ale aj pre Stredný východ, Afriku, časť projektov smeruje k zákazníkom v Ázii a Austrálii. Osobne sa venujem nielen vývoju a dizajnu obuvi (kopyto, podošva a vrchná časť), ale som tiež zodpovedný za transformáciu kompletného vývojového procesu z pôvodného 2D prostredia do 3D. Toto je dnes veľká téma v obuvníckom svete, kde zatiaľ nevznikol jeden univerzálny štandard, takže všetky firmy skúšajú a hľadajú ideálne riešenie pre konkrétny pracovný tím. Táto časť práce prináša veľa experimentovania, skúšania. Našim sloganom je The future is what we make it, čo odzrkadľuje filozofiu celej firmy. Pri vývoji sa sústreďujeme na nové funkčné materiály, zohľadňujeme nové technológie a veľký dôraz je kladený na komfort.
Jana: Vyvíjame ochranné prostriedky pre rôzne trhy – od pracujúcich v priemysle až po vybavenie pre požiarnikov a zdravotnícky personál. Som súčasťou globálneho dizajn tímu a mám na starosť soft goods. To je v podstate všetko v našom portfóliu čo je z textilu, takže okrem oblečenia aj rukavice, ochranné postroje proti pádu, kukly k respirátorom, atď. Taktiež som súčasťou tímu, ktorý pracuje na rozšírení súčasného dizajn manuálu značky, aj na špecifickejšie oblasti, akým soft goods sú. Spolupracujem aj na rôznych inkubačných projektoch, to je istá forma interného startupu, kde s tímom intenzívne pracujeme na inovatívnych konceptoch. Táto časť práce je pre mňa nesmierne zaujímavá, keďže mám možnosť robiť s najnovšími technológiami, smart textíliami a spolu s nadanými vedcami a inžiniermi v našej firme. Všetky produkty musia byt certifikované podľa predpísaných noriem, ktoré zaručujú rôzne stupne ochrany. To je spolu s ďalšími funkčnými parametrami alfa a omega našich produktov.
Jani, patríš k tým výnimočným absolventkám odevného dizajnu VŠVU, ktoré prakticky od skončenia školy našli vždy uplatnenie v priemysle. Aké sú teda v skratke tvoje skúsenosti v tejto sfére, aké pracovné pozície máš už za sebou?
Jana: Priemyselná výroba ma vždy priťahovala svojimi širokými technickými možnosťami, ktoré ako dizajnér môžem využívať a rýchlosťou, akou sa môj návrh dostane k masám. Veľkou školou bola pre mňa, ako začínajúcu dizajnérku, práca na pozícii návrhárky pre módnu značku Lifeline. Vidieť moje oblečenie na neznámych ľuďoch na ulici je vždy veľkým zážitkom a najväčším zadosťučinením. Začínali sme s vývojom vo vzorkovej dielni a šitím vo vlastnej výrobe na východe Slovenska, neskôr kvôli zachovaniu konkurencieschopnosti značky sa časť výroby presunula do Ázie. Neskôr, ako šéfdizajnérka značky Justplay, som mala na starosti vývoj rozsiahlej veľkoobchodnej kolekcie dámskeho ako aj pánskeho a detského oblečenia. Dôraz bol na cenovú dostupnosť, ale zároveň udržanie si maximálnej kvality, čo prinášalo so sebou veľké výzvy. Ako dizajnéri sme boli tlačení k mnohým kompromisom, ale o to kreatívnejším riešeniam, vyžadujúcim hlboké pochopenie dostupných technológii a výrobného procesu.
Ponuka pracovať v Honeywell prišla akurát v správnom momente, keď po desiatich rokoch vo víre meniacich sa trendov a neustále sa striedajúcich kolekcií som chcela pracovať na niečom, čo má význam. Vývoj ochranných prostriedkov mi dáva pocit zadosťučinenia a mojej práci hlbší zmysel. Uvedomujem si pri tom, že pomáham chrániť zdravie a dokonca život pracujúcich ľudí a to je úplne iný druh záväzku.
V čom je práca teraz iná? Ako si musela zmeniť prístup pri odevoch, ktoré podliehajú rýchlo módnym trendom a ako sa postupuje pri navrhovaní produktov, ktoré sú v prvom rade funkčné?
Jana: Pochopiť a zžiť sa s cieľovou skupinou nie je vždy jednoduché. Ako dizajnér často projektujem svoj vkus a vlastné tvorivé ambície. Samozrejme, že sa to ani nedá oddeliť a do istej miery tam ostane vždy kúsok zo mňa. V Honeywell sa učím ku každému projektu pristupovať maximálne objektívne, cez optiku konečného užívateľa. Vždy si musím uvedomiť, že ochranný prostriedok, ktorý navrhujem, v prvom rade rieši bezpečnosť a ochranu zdravia. Často sa však stáva, že tradičný ochranný prostriedok je nepohodlný na nosenie, vyzerá zle, staromódne a z týchto dôvodov ho zamestnanci odmietajú nosiť. Čo je veľký problém, lebo tým si neplní svoju funkciu a môže dôjsť k zraneniu alebo dokonca k smrti. Mojou úlohou v Honeywell je navrhnúť plne funkčný ochranný prostriedok (odev, rukavice, atď.) spĺňajúci normy, ktorý je navyše pohodlný, dobre vyzerajúci.
Juraj, ty si nielen dizajnérom obuvi, držiteľom titulu PhD., ale si aj zberateľom a spoluzakladateľom projektu Shoeast, kde sa venujete zbieraniu a výskumu obuvi z obdobia socializmu. Bol si vedúci dizajnér v spoločnosti Novesta, ale spolupracoval aj s viacerými výrobcami ako Botas, Baťa, Prestige, Nehera, ZDA. Čo je teraz tvojou náplňou práce?
Juraj: Pre mňa ako doktoranda bol výskum na univerzite veľmi zaujímavý a obohacujúci. Hneď na začiatku štúdia v roku 2011 sme spolu s Magdalénou Trčálkovou rozbehli projekt Shoeast a začali sme zbierať obuv z československých závodov v období socializmu. Táto zbierka má dnes viac ako 550 párov obuvi a prakticky pokračujeme v zbieraní aj dnes v rámci občianskeho združenia. Občas obuv zapožičiavame na výstavy a snažíme sa publikovať. Výskum ukázal, že je to najkomplexnejšia zbierka obuvi z daného obdobia u nás. Do budúcna by sme chceli zriadiť virtuálne múzeum, čím sa kolekcia sprístupní širokej verejnosti. Popritom už desať rokov vyučujem kurz 3D dizajn pre poslucháčov ateliéru dizajnu obuvi na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne. Napriek akademickému pôsobeniu sám seba v prvom rade vnímam ako dizajnéra. Predtým som pracoval v malej firme, čo je veľmi odlišné prostredie. Práca v malej firme prinášala so sebou určité výhody, ale z pohľadu dizajnu bola práca menej pestrá, keďže všetka tvorba bola viazaná na dve technológie výroby. Naproti tomu v práci pre Honeywell máme úplne iné možnosti v súvislosti s prístupom k novým technológiám, materiálom a výrobným spôsobom. Širšie je i vyvíjané portfólio produktov, čo je pre dizajnéra veľká výzva.
Vedeli by ste predstaviť nejaký úspešný projekt, ktorý sa podarilo dotiahnuť do výroby? V akých nákladoch je potom realizovaný? Alebo je súčasťou práce aj vývoj, ktorý sa z nejakého dôvodu do výroby nedostane? Čo o tom rozhodne a aké sú časové etapy vývoja?
Jana: V súčasnosti sa veľmi teším z navrhovania oblečenia pre požiarnikov. Vieme sa pochváliť tým, že v tomto vysoko štandardizovanom prostredí ponúkame oblečenie, ktoré je upravené na individuálne miery každého požiarnika, čím vieme zabezpečiť zvýšené pohodlie nielen pre mužov, ale aj pre ženy, ktoré sú zastúpené v čoraz väčšom počte. Honeywell oblieka približne 285 000 aktívnych požiarnikov v Spojených štátoch a výroba je prispôsobená jednotlivým požiarnickým oddeleniam podľa ich špecifických potrieb, častokrát aj vo vlastných farbách oddelenia. Počet súvisí od veľkosti oddelenia, môže ísť o výrobu pár sto kusov až niekoľko tisíc. Niekoľkonásobne vyššie sú čísla pre jednorazové ochranné prostriedky ako ochranné rukavice alebo rúška, kde sa veľmi ľahko dostávame na mnoho miliónov kusov. Našou úlohou je nielen prísť s novými nápadmi a riešeniami, ale aj zrealizovať prvé prototypy, otestovať ich funkčnosť a overiť si správnosť našich predpokladov.
Juraj: Ja osobne vnímam ako najdôležitejšiu časť mojej práce práve transformáciu procesu dizajnu do 3D prostredia. Skúmam rôzne nástroje, ktoré vedú k tomu, aby náš tím vedel pracovať efektívnejšie. Skenujeme jednotlivé komponenty ale aj samotné materiály (useň, textil) a tie prenášame do digitálnych knižníc. Všetky podošvy a kopytá si v prvej fáze vývoja prototypujeme interne na našich 3D tlačiarňach. Dnes vieme celú obuv navrhnúť a vizuálne odprezentovať zákazníkom pred tým, než sa objedná jediný komponent a až po odsúhlasení dizajnu sa začne pracovať na fyzickom prototype. Celá táto transformácia dizajnového procesu prebieha v reálnom čase a na reálnych projektoch. Takže napríklad dnes mám aktívnych päť projektov v rôznej fáze rozpracovania a už tam je vidieť, aký progres sme v tejto oblasti dosiahli za posledné dva roky. Postupne zvyšujeme kvalitu aj rozsah našich interných výstupov a súčasne s tým aj zvyšujeme efektivitu práce. Takže vo výsledku tento proces prináša značné finančné aj časové úspory.
Predpokladám, že na projektoch nepracujete sami. Ako prebieha spolupráca medzi jednotlivými oddeleniami firmy? Kto a akým spôsobom zadáva, na čom sa bude pracovať?
Jana: Projektové plány sa pripravujú rok dopredu na základe prieskumu kolegov z marketingu. Súčasťou tímu sú vždy aj zástupcovia vývoja a marketingu a mnohé ďalšie funkcie, ktoré sú neustále v interakcii počas celého procesu vývoja. Keďže tím je zvyčajne veľký a často pracuje vo viacerých časových pásmach, je úlohou projektového manažéra, aby naše aktivity synchronizoval a podrobne sledoval termíny a včasné plnenie úloh tak, aby sme všetko stihli podľa plánu. Na zefektívnenie práce používame množstvo elektronických nástrojov, na organizáciu a plánovanie projektov, online komunikáciu a workshopy s kolegami či zdieľanie súborov a nápadov.
Juraj: Pre náš tím zadáva projektovú špecifikáciu marketingové oddelenie, tam sú definované kľúčové parametre pripravovaných produktov. Vieme, pre aký trh je obuv určená, aké sú požiadavky na funkčnosť, materiálové zloženie, cenové ohraničenie a iné. Následne dizajnér spolupracuje s daným výrobným závodom. Vyhotovené prototypy potom predstavujeme marketingu a obchodníkom, pre nás je dôležitou súčasťou spätná väzba. Pravidelne pri vývoji spolupracujeme aj s koncovými užívateľmi. Napríklad pri vývoji obuvi pre požiarnikov ju ideme testovať s nimi. Styk so zákazníkom určite pomáha odhaliť oblasti, ktoré môžeme ďalej vyvíjať, aby sme splnili aj dodatočné požiadavky. Na menších projektoch pracujú jednotliví dizajnéri individuálne, na väčších spolupracujeme. Máme vlastné testovacie laboratórium, oddelenie nákupu a oddelenie, ktoré vyhľadáva nové materiály. Určite tu je vyššia špecializácia ako v menších firmách.
Často cestujete, absolvujete rôzne kurzy, navštevujete veľtrhy, čo je už bežnou súčasťou vašej práce. Máte nejaký zaužívaný ročný harmonogram týkajúci sa služobných ciest?
Jana: Cestovanie je dôležitou súčasťou našej práce. Či už je to návšteva kľúčových veľtrhov, ktoré sú plánované dlhodobo dopredu, alebo interné projektové workshopy a stretnutia so zákazníkmi, ktoré sú dôležitou súčasťou väčšiny projektov. Každý zamestnanec má svoj ročný plán osobného rastu, vďaka ktorému môžeme rozvíjať svoje schopnosti. Napríklad ja som naposledy absolvovala školenie na 3D software a tréning pre dizajnérov v Londýne. Veľké množstvo školení je dostupných priamo v našom kampuse v Brne.
Juraj: Najčastejšie cestujeme do jednotlivých výrobných závodov, kde sa práve prototypuje naša obuv. To môže byť na Slovensku v Partizánskom, vo Francúzsku, prípadne v Ázii. Dôležité sú aj veľtrhy a školenia. V rámci Honeywellu je veľký priestor na osobný rast a máme možnosti si aj sami navrhovať typ a zameranie školení, ako sa chceme rozvíjať.
Ohľadne výstav je pre nás číslo jedna Lineapelle v Miláne. Tam sa stretávame s dodávateľmi polotovarov, materiálov, prípadne celých technológií. Ďalším dôležitým veľtrhom je A plus A, ktorý sa koná v nemeckom Düsseldorfe, ten je špecializovaný na bezpečnosť pri práci.
Jani, ochranné oblečenie je na trhu dôležitou komoditou, rastú v tomto zmysle na teba v súčasnosti požiadavky?
Jana: Áno, jednoznačne. Aj mňa sa hlboko dotkli fotky utrápených sestier a zdravotníckeho personálu s otlakmi na tvári a správy o akútnom nedostatku ochranných prostriedkov. Aj napriek tomu, že som predtým pracovala hlavne na vývoji ochranných prostriedkoch pre priemysel, s príchodom pandémie COVID 19 som zainteresovaná v niekoľkých super rýchlych inovačných projektoch aj v tomto segmente, s cieľom čo najrýchlejšie priniesť na trh nové, pohodlnejšie a efektívnejšie riešenia ochrany pre zdravotníkov. Tímu v Amerike sa podarilo v priebehu piatich týždňov spojazdniť úplne novú linku na výrobu respirátorov v Arizone a na Rhode Islande a spolu s maximálnym navýšením existujúcich výrobných kapacít sa nám podarilo zvýšiť globálnu produkciu na milióny kusov. Taktiež sme práve spustili nové výrobné linky na respirátory vo Veľkej Británii a v Spojených arabských emirátoch.