Ocenenie je bod v kariére, o ktorý sa dá oprieť. Rozhovor s Janou Vaterkovou Ťapaj

Designum 4/2025

Jana Vaterková Ťapaj je tohtoročná laureátka Národnej ceny za dizajn 2025 – Produktový dizajn v kategórii Móda a módne doplnky. Medzinárodnú porotu zaujala jej kolekcia Miesta, v ktorej čerpá z rôznorodých inšpirácií rodného regiónu hornej Oravy. Hoci by sa zdalo, že jej prístupy k tvorbe budú prameniť zo stereotypných predstáv o identite tejto najsevernejšej časti Slovenska, ktorú na jednej strane charakterizujú idealizované obrazy prírodných scenérií či ľudovej kultúry a na druhej strane socialistická industrializácia, opak je pravdou. Jana Vaterková Ťapaj na Orave nachádza množstvo detailov, na prvý pohľad bežných, zato empiricky odpozorovaných a prežitých počas jej dospievania a prípravy na profesijnú dráhu textilnej výtvarníčky. Úspešnosť jej tvorby potvrdzuje už niekoľko ocenení, ale Národná cena za dizajn (NCD) je najvyšším uznaním dizajnérskej tvorby, ktoré za svoju pomerne krátku tvorivú prax mohla získať.

Na galavečere udeľovania ocenení Národnej ceny za dizajn ma zaujal váš príhovor. Pamätáte sa ešte, čo ste povedali na javisku Divadla Nová scéna pred plnou sálou prítomných hostí? Môžete tieto slová zopakovať aj pre čitateľov, ktorí prejav nepočuli alebo pochádzajú z iných lokalít Slovenska?

Vo svojom prejave som sa snažila pomenovať, čo pre mňa znamená tvorba a akú cestu prešiel projekt Miesta. Rada sa o tieto slová podelím aj s čitateľmi. Kolekciu Miesta som dlho nosila v hlave ako sen. Zrodila sa na kopci Chlapský grúň v dedine Mútne – na mieste, ktoré považujem za svoje srdce a kam sa vždy rada vraciam. Rok jej vzniku bol plný zmien – materstvo, sťahovanie, nové začiatky, pochybnosti, rýchlosť času, jednoduchosť života. Nie všetko vyšlo podľa plánu, ale projekt sa napriek tomu stal úspešným. Pretože sila nie je v dokonalosti, ale v odhodlaní. Verím, že tvoriť znamená viac než len navrhovať odevy. Je to hľadanie hodnôt, ktoré môžu niesť význam ďalej – možno aj pre generácie po nás. Pevne verím, že týmto projektom sa mi podarilo aspoň trochu ukázať, že móda nemusí byť povrchná – môže rozprávať príbehy a niesť našu identitu s hrdosťou, bez toho, aby stratila na kráse alebo funkčnosti. Toto ocenenie je pre mňa nielen radosťou, ale aj zodpovednosťou – pokračovať v práci, aj keď je cesta často komplikovaná. Verím, že autorský dizajn dokáže osloviť stále viac ľudí, ukazovať hodnoty a že aj malý tvorca môže pretvárať svoje vízie na niečo väčšie, než si sám dokáže predstaviť. V srdci nosím tých, ktorí stáli pri mne, podporovali ma a verili. Skutočná sila tvorby spočíva vo vernosti, vytrvalosti a ľuďoch, ktorí nám pomáhajú rásť. Vďaka vám Miesta ožili – a ja viem, že to, čo tvoríme srdcom, zostáva.

Porota ocenila, že odevná kolekcia Miesta „prepája architektúru, textil a kultúrne dedičstvo severnej Oravy so súčasným umeleckým jazykom. Inšpiruje sa miestnou tradíciou, ktorú pretvára do autorských textílií s vlastnou identitou. Tie nie sú len odevom, ale médiom pamäti, dialógu a prepojenia generácií. (…) Dielo predstavuje výzvu na tvorivý dialóg a ukazuje, ako môže dizajn uchovávať a rozvíjať kultúrnu identitu v súčasnom kontexte“. Pochádzate z oravskej obce Mútne, čo pre vás znamená toto miesto?

Mútne pre mňa nie je len rodná obec – je to miesto, ktoré ma formovalo a stále inšpiruje. Niekedy som hľadala nápady ďaleko, no postupne som pochopila, že množstvo inšpirácie sa dá nájsť aj doma. V malebnej dedine pod Pilskom sa spája tradícia, kultúra, spoločenské aj environmentálne súvislosti – vrstvy, ktoré dodávajú mojej tvorbe hĺbku. Kolekcia Miesta nesie nielen odkaz severnej Oravy, ale aj príbehy ľudí, atmosféru krajiny a hodnoty, ktoré sa prenášajú medzi generáciami. Každý odev je médiom pamäti a dialógu – spája minulosť so súčasnosťou a ukazuje, ako prostredie formuje identitu. Mútne mi dáva autenticitu, koreň a dušu, ktoré sa prirodzene odrážajú v mojej tvorbe.

Pre kolekciu Miesta predstavuje základ strih, vďaka nemu sa odev môže pretaviť do konkrétneho prostredia. Podľa vášho vyjadrenia sú to strihy, ktoré fungujú, sú variabilné, dajú sa vrstviť a kombinovať. Ale dôležité sú aj mnohé detaily, ktoré charakterizujú oravské prostredie. Môžete konkretizovať jednotlivé modely kolekcie?

Základom kolekcie Miesta je strih – funkčný, variabilný a vrstviteľný. Umožňuje jednotlivým odevom reagovať na prostredie, ale aj čas, do ktorého vstupujú. Tento „jazyk strihu“ dopĺňajú detaily, ktoré odkazujú na oravské prostredie: architektúra, štruktúry, spomienky na detstvo, príroda či tradičné techniky, ako háčkovanie a pletenie. Všetky tieto vrstvy vytvárajú spolu komplexný obraz severnej Oravy. Hlavnou súčasťou kolekcie je biely komplet, vytvorený zo zmesi prírodných materiálov – ľanu, bavlny, viskózy a hodvábu. Dopĺňa ho háčkovaná šatka a charakteristický golier so zaoblenými rukávmi. Tieto tvary vychádzajú z architektúry oravských striech, ktoré sú pre región typické svojou robustnosťou a ochranným gestom.

Ďalším modelom sú šaty z vlnenej kostýmovky, ktoré sú koncipované tak, aby nefungovali len ako šaty. Možno ich vrstviť, nosiť ako vestu či zvrchník. Nesú geometrický vzor a plisovanú náprsenku, v ktorej sa objavujú jemné folklórne odkazy. Model dopĺňa čierna háčkovaná šatka, ktorá nadväzuje na ženské remeselné tradície regiónu. V kolekcii sú aj zvrchníky, ktoré pracujú s čistotou siluety a organickou geometriou. Sú doplnené pokrývkami hlavy – symbolicky odkazujúcimi na ochranu, tradíciu i rytmus krajiny. Súčasťou sú aj modré, monochromatické vlnené šaty, doplnené mohérovým topom. Spájajú mäkkosť prírodného materiálu so siluetou, ktorá pôsobí súčasne robustne aj jemne. Celú kolekciu prepájajú unikátne materiály a štruktúry, kde sa miešajú tradičné prírodné vlákna s novými technickými syntetickými vláknami. Vznikajú tak textílie, ktoré nesú odkaz remesla, no zároveň spĺňajú nároky súčasného odevného dizajnu.

Celá kolekcia sa nesie v čierno-bielej farebnej škále. Ovplyvnilo prostredie aj voľbu tejto minimalistickej farebnosti?

Farebnosť kolekcie vznikala veľmi prirodzene – vychádzala z pocitu a z toho, čo som v procese tvorby skutočne cítila. Uvažovala som aj o výraznejšom farebnom akcente, ale napokon som pochopila, že by pôsobil neautenticky. Preto som zostala pri čierno-bielej škále, ktorá mi umožnila pracovať so štruktúrami, technikami a detailmi bez toho, aby farba dominovala. V kolekcii sa však objavujú jemné náznaky ružovej a modrej – veľmi decentné tóny, ktoré skôr dopĺňajú atmosféru, než aby ju určovali. Sú to farby, ktoré pôsobia pokojne, jemne a podporujú celkovú náladu kolekcie, no neodvádzajú pozornosť od podstatného. Nechcela som, aby bola farebnosť prvým dojmom. Skôr som chcela, aby divák najskôr vnímal textúru, remeslo, vrstvenie a skryté detaily, ktoré tvoria samotné jadro kolekcie. Farby tu fungujú ako tichý podtón, nie ako hlavný motivický prvok.