Minulosť, prítomnosť a budúcnosť Pavla Chomu
Pavel Choma (1950) je slovenský grafický dizajnér, výstavný architekt a pedagóg. Najvýznamnejšie práce vytvoril predovšetkým v oblasti výstavníckeho dizajnu, kultúrneho plagátu a knižnej grafiky. Nedávno oslávil svoje 75. narodeniny. Je preto namieste pokúsiť sa chronologicky zhrnúť vývoj Chomovej rozsiahlej tvorby podľa jeho kréda, ktoré mu vždy pomáha upratať si v hlave a v živote: minulosť – prítomnosť – budúcnosť.
Pavel Choma po skončení Strednej priemyselnej školy stavebnej v Žiline študoval v rokoch 1969 až 1975 na oddelení úžitkovej grafiky a kreslené ho filmu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Jozefa Chovana.2 Pôvodne však bol prijatý na svoj vytúžený odbor ilustrácie a voľnej grafiky, následne ho však z kapacitných dôvodov preradili na úžitkovú grafiku, čo bolo preňho spočiatku značné skla manie.3 Nakoniec sa však aj vďaka spolužiakom aklimatizoval a patril k veľmi nadaným a zrelým študentom, čo sa prejavovalo tak v obsahovej, ako aj technologickej stránke jeho tvorby. Po pri školských zadaniach (plagát, propagačný materiál, obálka knihy, značka a pod.) často pracoval aj na svojich vlastných voľných témach.4


Graficko – dizajnérska tvorba Pavla Chomu sa už od týchto začiatkov sústredí v prvom rade na samu podstatu zadania, teda na informáciu, ktorá má byť komunikovaná, na čitateľnosť, výber toho správneho typu písma, proporcionálne zalomenie textu, prácu s obrazovým elementom a harmonické usporiadanie všetkých prvkov. Nebojí sa využiť silu prázdnej plochy, ktorá v mnohých jeho prácach prevažuje aj nad plnou, aktívnou plochou.5 Pre Chomu je tiež charakteristické používanie žltých odtieňov v kombinácii s čiernou a bielou. Všetky tieto vizuálne princípy aplikoval vo svojej diplomovej práci, autorskom triptychu plagátov k trom americkým filmom – Polnočný kovboj (1969, réžia John Schlesinger), Incident (1967, réžia Larry Peerce) a Kone sa tiež strieľajú (1969, réžia Sydney Pollack). Úspešne tak absolvoval svoje štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v roku 1975.6 Po skončení štúdia začal Pavel Choma pôsobiť v slobodnom povolaní v rodnej Žiline. Najskôr tvoril v rámci regiónu, ale postupne sa jeho práca rozšírila aj do Bratislavy a celého Slovenska. Orientuje sa predovšetkým na oblasť kultúry, navrhovanie divadelných plagátov a bulletinov, filmových a výstavných plagátov či knižnú grafiku a na prepojenie vizuálnej komunikácie s architektúrou v rámci výstavníckeho dizajnu a orientačno-navigačných systémov.



Začiatky profesionálnej tvorby Pavla Chomu sú úzko spojené s divadelným svetom. Krátko po skončení štúdia začal spolupracovať s (vtedy) Divadlom SNP v Martine, v súčasnosti Slovenské komorné divadlo, pre ktoré navrhoval plagáty, bulletiny a vizuálnu propagáciu divadelných inscenácií. Profesijné aj priateľské kontakty Chomu s významnými predstaviteľmi slovenského divadla, režisérmi Jurajom Nvotom a Romanom Polákom, a najmä s dramaturgom Martinom Porubjakom a so scénografom Jozefom Cillerom ho mimoriadne ovplyvnili.
Naučili ho pozerať sa na grafický dizajn a jeho komunikačnú funkciu očami divadelníka, pracovať so zadaním a jeho konceptom pre potreby divadla.7 Choma kresbu často využíval vo svojich racionálne usporiadaných vizuáloch ako odľahčujúci, ale vždy nejakým spôsobom opodstatnený prvok. Spolupracoval aj so žilinským divadlom Maják, konkrétne s architektmi Ľudovítom Kupkovičom a Igorom Eichlerom na scénografii inscenácií a samostatne na vizuálnej identite a plagátoch jednotlivých predstavení.8 Koncom sedemdesiatych rokov sa Pavel Choma zúčastnil ako vystavujúci na viacerých významných prezentáciách. V roku 1978 vystavoval v rámci úzkej, skupinovej výstavy v Považskej galérii umenia v Žiline v rámci Medzinárodného roka dieťaťa. K tejto výstave navrhol veľkoplošný plagát v horizontálnom formáte s motívom motýľa, ktorý bol v tom istom roku vystavený aj na Medzinárodnom bienále plagátu vo Varšave.9 Pavel Choma spolu so svojimi kolegami, priateľmi a vrstovníkmi Ľubomírom Longauerom, Vladislavom Rostokom, Jozefom Dókom a Svetozárom Mydlom zorganizovali v roku 1979 spoločnú autorskú debutovú výstavu s názvom Plagát a grafický design v Galérii mladých v Bratislave. Každý z piatich yystavujúcich si navrhol svoj vlastný plagát k tejto výstave, ktorý bol nositeľom jeho výtvarného štýlu a myslenia. Chomova verzia plagátu presne odzrkadľovala jeho hodnoty v grafickom dizajne – minimalizmus, význam neaktívnej plochy, jednoduchú účelnú typografiu a drobnú kresbu. Výstava Plagát a grafický design bola aj jednou z prvých samostatných prezentácií grafického dizajnu na Slovensku ako autonómnej výtvarnej disciplíny. Zožala veľký úspech na domácej scéne, mimoriadne ovplyvnila vtedajších študentov na stredných aj vysokých umeleckých školách a v neposlednom rade zdvihla sebavedomie vtedajším grafickým dizajnérom – úžitkovým grafikom.10 Choma, Dóka, Longauer, Mydlo a Rostoka, pätica mladých autorov po veľkom úspechu usporiadala aj druhú rovnomennú výstavu v tejto zostave v roku 1981.


Výstavníctvo, knižný dizajn a pedagogická činnosť
Postupne sa hlavným ťažiskom tvorby Pavla Chomu stal výstavnícky dizajn, od malých lokálnych expozícií, krátkodobých výstav, cez komplexné dlhodobé expozície významných kultúrnych inštitúcií, až po prezentácie a veľtrhy na veľkých výstaviskách doma i v zahraničí. V rámci zadaní a praxe už ako študent VŠVU participoval na podobe viacerých veľkých výstav a veľtrhov v bratislavskej Inchebe aj nitrianskom Agrokomplexe.11 Neskôr dostal Choma priestor na veľtrhu Slovchémia v Inchebe v Bratislave, kde vytvoril na tú dobu mimoriadne odvážnu čiernu expozíciu, v kontraste s bielym rastrom vo veľkopriestorovom pavilóne.12 Incheba bolo v časoch normalizácie (spolu s Bienále ilustrácií Bratislava či hudobným festivalom Zlatá lýra, Bratislavské hudobné slávnosti) pre výtvarníkov jedným z mála prostredí, kde sa mohli naozaj výtvarne realizovať. Choma sa v tomto prostredí etabloval popri svojich starších kolegoch – Jozef Habodász, Juraj Žilinčár,
Zoltán Salamon, Ivan Štěpán, Milan Veselý, Tomáš Písecký a mnohí ďalší. Choma svoju samostatnú prvú veľkú expozíciu – Cesta dejinami – navrhol pre Etnografický ústav Slovenského národného múzea v Martine roku 2000 a neskôr ju ešte dvakrát redizajnoval na Bratislavskom hrade a v Košiciach.


Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2025 na s. 54. Viac informácií o predaji časopisu Designum.
Súvisiace diela
Súvisiaca výstava