Dizajn komunikuje hlasnejšie, ako by sa zdalo

Mladá grafická dizajnérka a typografka Simona Császárová zaujala svojím talentom a projektmi ešte počas štúdia. Je absolventkou Ateliéru Typolab na Katedre vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2018 – 2024). V roku 2022 vytvorila v rámci ateliérového zadania písmo QOD, ktoré bolo použité pre redizajn tabuliek s evidenčným číslom vozidla (EČV). Pod pedagogickým vedením Michala Tornyaia a v spolupráci so zadávateľom – ministerstvom vnútra SR sa im celý projekt podarilo úspešne uviesť do praxe (2023). V roku 2024 získali za tento výnimočný počin Národnú cenu za dizajn v kategórii Písmo a Simona sa stala aj laureátkou Ceny pre osobnosti dizajnu v kategórii Nový zjav. Za autorstvo a dizajn publikácie Initial Initiative Initialization of Initials získala v tom istom roku Cenu Nadácie Tatra banky za umenie 2024 v kategórii Mladý tvorca. Publikácia vznikla ako výsledok jej diplomovej práce a analyzuje v nej tému iniciál, ktorej sa kontinuálne venovala počas celého magisterského štúdia. V marci tohto roka mala príležitosť prezentovať projekt redizajnu EČV na prestížnej typografickej konferencii Fontstand International Typography Conference v Haagu. Zdá sa, že o Simone Császárovej budeme ešte počuť!

Už na škole sa ti v spolupráci s Michalom Tornyaiom podarilo zrealizovať dôležitý štátny projekt redizajnu slovenských EČV. Ako vznikal?

Projekt sme dostali ako zadanie v Ateliéri Typolab. Na začiatku som si pomyslela: „Wau, to je skvelá príležitosť!“, neverila som však, že by sa naozaj mohol zrealizovať. Zadanie spočívalo vo vytvorení nového písma pre poznávacie značky. Niektorí z nás pracovali samostatne, iní v tímoch. Ja som pracovala sama. Počas semestra sme intenzívne konzultovali s Michalom Tornyaiom a príležitostne aj s Ondrejom Jóbom.  Spolu vzniklo šesť návrhov písiem, z ktorých viac členná komisia z ministerstva vnútra vybrala práve môj. Následne som pod Michalovým vedením z pôvodného návrhu vytvorila variabilné písmo, ktoré nám umožnilo prispôsobiť šírku a hrúbku znakov rôznym veľkostiam tabuliek. Mám obrovskú radosť, že sa celý projekt podarilo zrealizovať, a som za to veľmi vďačná.

Aké špecifické problémy si riešila pri tvorbe písma?

Kľúčové boli pre mňa najmä požiadavky od ministerstva vnútra. Znaky mali napríklad byť monospacové, jasne čitateľné a zároveň vizuálne  odlíšiteľné, najmä v prípadoch, kde v minulosti dochádzalo k zámene a nesprávnemu čítaniu kódu. Ďalšou výzvou bolo nakresliť znaky tak,  aby sa nedali ľahko sfalšovať, čo bol pomerne častý problém pri predchádzajúcich značkách – napríklad B/8/3, S/9, A/4, I/1, O/0. Chcela som, aby písmo bolo maximálne funkčné, takže som brala do úvahy všetky tieto požiadavky.

Objednávateľom bolo Ministerstvom vnútra SR. Ako prebiehali konzultácie?

Musím povedať, že konzultácie boli prekvapivo super. Bola to moja prvá skúsenosť s tvorbou písma pre reálneho klienta, ale keď na to spätne spomínam, tak by som nič nezmenila. Zodpovedali na všetky naše otázky a zároveň nám ponechali dostatok priestoru na kreativitu.

Projekt bol aj dosť mediálne exponovaný, riešila si to?

Ohlasy na túto prácu boli zmiešané, s čím sa dalo rátať. Pri veľkých zmenách je to prirodzené, obzvlášť, keď ide o niečo, na čo boli ľudia dlhé  roky zvyknutí. Nemyslím si, že má význam na nové veci reagovať takýmto spôsobom. Práve naopak – posúvajú hranice zaužívaného a  rozširujú naše obzory. Dávajú nám možnosť zmeniť to, čo nefunguje alebo stratilo svoj zmysel. Veď všetci chceme, aby sa nám žilo lepšie. Jednou z výhrad, ktorú som sa dočítala na internete, bolo, že nové značky sa podobajú na ukrajinské. Jediná podobnosť však bola, že kódy sa  začínajú na AA. Odstránenie skratky mesta bola jedna z požiadaviek ministerstva vnútra, aby sa zabezpečilo väčšie množstvo permutácií  číselných kódov do budúcnosti. Písmo je však aj na prvý pohľad úplne odlišné.

Ja som zachytila iné výhrady. Niekto sa napríklad sťažoval, že ste na nových značkách zmenšili veľkosť slovenského znaku. Iní zas kritizovali horšiu čitateľnosť alebo spomínané zrušenie skratiek miest. Ľudia si našli rôzne veci. Viem si predstaviť, že môže byť stresujúce čeliť  takémuto tlaku. Hoci, samozrejme, vo všeobecnosti vôbec nešlo o odbornú debatu.

To, či to verejnosť docenila, nejako neriešim. Ja som k projektu pristupovala tak, aby evidenčné čísla fungovali čo najlepšie, a je normálne, že  ľudia majú rozdielne názory, tak ako na čokoľvek iné v živote. K zmenšenému štátnemu znaku mali výhradu dokonca aj z Matice slovenskej.  Veľkosť znaku sme, samozrejme, prispôsobili k celkovému dizajnu značky tak, aby bol v primeranej veľkosti k písmu aj priestoru okolo  písma.

Ďalšou z tvojich ocenených prác je kniha Initial Initiative Initialization of Initials, ktorá bola výsledkom magisterskej práce. Ty si sa však  témou iniciál zaoberala už aj v skorších projektoch, napríklad v magazíne Initially (2022) či v sketchbooku Surname (2022). Čo ťa na téme  iniciál zaujíma najviac, respektíve akými rôznymi pohľadmi na túto tému si prešla?

K téme iniciál som sa dostala tak trochu vtipne a náhodne – bola to prvá vec, ktorá mi napadla, keď som sa pri hlasovala na magisterské  štúdium. Čím viac som sa ňou zaoberala, tým viac som si uvedomovala, že ide o zaujímavú a neprebádanú oblasť v grafickom dizajne. Iniciály kedysi zohrávali dôležitú rolu v manuskriptoch, ale dnes sú oveľa menej viditeľné. Zaujímalo ma, akým procesom prešli. Ako pri každom projekte, aj tu som prirodzene začala výskumom. Pre mňa ako dizajnérku je najdôležitejšie pochopenie a vcítenie sa do danej témy. V istom  zmysle je to akýsi môj začiatok, čím je aj iniciála.

Magazín Initially vznikol ako semestrálna práca. Je to fenomenologický časopis, obsahuje rôzne články o iniciálach – o pôvode ranostredovekých znakov, o účele iniciál a ich histórii až po moderné monogramy. Každý článok má svoj vlastný začiatok s vlastnou sadzbou. A čo bolo pred začiatkom? Pravdepodobne koniec. Preto sa tiráž stala obálkou. Skicár na iniciály Surname som vytvorila v rámci tohto  výskumu najmä preto, aby som hlbšie pochopila ich podstatu. Zaujímalo ma, ako by k tvorbe iniciál pristúpili iní – či môžu fungovať  samostatne, bez akéhokoľvek kontextu, alebo je pre ich čitateľnosť a zmysel potrebný text, ku ktorému by boli vytvorené. Skicáre som  následne rozdala spolužiakom a pedagógom a sledovala ich individuálne prístupy k tvorbe. Obálku skicárov si každý dotvoril vlastnými  iniciálami.

Celý výskum som rozšírila vo svojej diplomovej práci, kde som sa zamerala na preskúmanie iniciál z čo najširšej perspektívy – cez rôzne  významy v grafickom dizajne, ich výtvarný potenciál, ale aj ich vzťah k textu, knihe a čitateľovi. Iniciála dokáže niesť rôzne významy v  závislosti od kontextu, v ktorom sa objaví. Kedysi boli medzi dizajnérmi a dizajnérkami obľúbenejšie, zaujímalo ma napríklad, čím to je, že v  sú časnosti sú používané menej. Iniciála je priestor na kreativitu, dizajnérske „vybláznenie sa“. Okrem estetickej roviny však môže plniť aj  navigačnú alebo dokonca identifikačnú funkciu. Najviac si ich užívam v knihách, kde dokážu nastaviť celkový tón publikácie a zároveň  vizuálne sprevádzať čitateľa veľkým objemom textu. V súčasnosti sú iniciály najčastejšie používané najmä v detských publikáciách.

Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2025  na s. 4. Viac informácií o predaji časopisu Designum.