Poobhliadnutie: BioWdesign v Miláne a Paríži

Postupy biomimetiky, ktoré sa opierajú o emulovanie mechanizmov, funkcií a stratégií prevzatých z prírody, preukazujú vysokú aplikačnú úroveň na využitie vo vývoji produktov novej generácie. Súčasné možnosti dokonalého pochopenia biologických mechanizmov, ich abstrakcie a prenosu umožňujú integráciu biomimetických postupov do dizajnérskej praxe. Dôkazom sú úspešné bioinšpirované produkty spoločností, ako Nike, General Electric, Herman Miller či IDEO. „Na správne zadefinovanie mosta z biológie do dizajnu je potrebné zdôrazniť niekoľko základných rozdielov, ktorými prechádza projekt počas tradičného riešenia v porovnaní s tým bioinšpirovaným. Je to hlavne fakt, že zatiaľ čo tradičný dizajn a inžinierstvo si vystačia s aplikovaním a využitím aktuálne dostupnej teórie, materiálov a technológií, v biomimetike zakaždým navrhujeme celkom nový systém s novou platnou teóriou, ktorý treba vytvoriť a preskúmať od základov a navyše je potrebné priradiť daným objavom úžitkovú hodnotu.“¹ Svoj aktuálny príspevok k skúmaniu tejto oblasti predstavili medzinárodnej verejnosti aj slovenskí dizajnéri.

Počas Milano Design Week 2024 sa v kontexte biomimetiky a dizajnu stalo ústredným motívom expozície dizajnérov z Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene (celkom logicky) drevo. V rámci We will design – the Convivial laboratory² predviedli na BASE Milano výsledky úvodnej etapy vedecko-výskumného projektu s názvom Využitie a prenos biomimetických mechanizmov dreva do dizajnu novej formy a vlastností nábytku, interiéru a bývania.³ Multidisciplinárny tím (pod vedením Zuzany Tončíkovej) skúma jedinečné vlastnosti dreva, akými sú napríklad bunková štruktúra, transport vody, pevnosť alebo pružnosť vlákien. Cieľom je následne ich aplikovať v navrhovaní a tvorbe inovatívnych udržateľných produktov pre budúcnosť. Tento prístup umožňuje dosahovať inovatívne úžitkové vlastnosti napodobňovaním či prenosom mechanizmov, stratégií a vzorov z prírody.

Výstava BioWdesign prezentovala výstupy z prvej etapy projektu, na ktorú nadviažu v ďalších rokoch aplikáciou biomimetických detailov do funkčných úžitkových komponentov v rámci dizajnu nábytku a interiéru. V prvej etape išlo najmä o vedecké skúmanie viacerých biomimetických princípov a identifikáciu potenciálu ich využiteľnosti v sfére dizajnu obývaného prostredia. Prostredníctvom vytvorených digitálnych modelov vybraných biomimetických princípov overujú hypotézy súvisiace s možnou budúcou úžitkovou funkciou a ich fungovaním v zodpovedajúcej mierke.

Kurátorský koncept (Elena Farkašová) sa vysporiadal s pomerne náročnou úlohou ako umeleckou formou zrozumiteľne tlmočiť širokej verejnosti interdisciplinárne vedecké dáta a ich prípadný budúci aplikačný potenciál v dizajne. Tento zámer sa  podarilo naplniť v podobe artdizajnových objektov, teda v polohe umeleckej interpretácie, ktorá osobitým spôsobom vizualizuje päť vybraných biomimetických princípov. Ide o parafrázy ikonických (a z pohľadu histórie často redizajnovaných) diel nábytkového dizajnu. Tieto pretransformovali a vštepili im novú jedinečnosť integrovaním unikátnych biomimetických detailov, vďaka ktorým nadobúdajú nové vlastnosti. Použitá technológia aditívnej výroby veľkoformátovej 3D tlače, jednotný materiál a štruktúra sa v predstavenom výsledku značnou mierou podpísali pod výslednú pôvodnosť a formálnu i mentálnu súdržnosť „geneticky“ rôznorodých častí kolekcie.

BioWcactus (dizajn Lucia Spišiaková Kružlicová, Zuzana Tončíková, Ľuboš Gajdoš, Júlia Kaštierová, Miroslav Chovan) reaguje na ikonický vešiak Cactus (Drocco & Mello pre Gufram,1972). Jeho transformácia zdôrazňuje význam špirálovej orientácie vo vnútorných štruktúrach. Integruje do svojej formy biomimetické modely inšpirované efektívnou distribúciou tekutiny pri zásobovaní jednotlivých častí stromu v čase sucha vodou (využitie točivosti vlákien). Umelecká inštalácia poukazuje na cieľ – v budúcnosti aplikovať tento inovatívny konštrukčný princíp do rôznych oblastí a prostredníctvom biomimetického dizajnu dosiahnuť podobnú funkčnosť.

BioWpuppy (dizajn Zuzana Tončíková, Lucia Spišiaková Kružlicová, Marián Ihring, Elena Farkašová) je transformáciou ikonického sedenia Puppy (Eero Aarnio pre Magis, 2003). Objekt má v detailoch integrované digitálne napodobené modely cystolitov, ktoré sa nachádzajú v rôznych druhoch stromov z rodu fikusov. V listoch fungujú ako rozptyľovače svetla. Ich optické vlastnosti boli testovanéna prototypoch 3D tlačených modelov v rôznych mierkach.

BioWbutterfly (dizajn Júlia Kaštierová, Zuzana Tončíková, Lucia Spišiaková Kružlicová, Roman Nôta). Pôvodnú podobu Butterfly Stool (Sori Yanagi pre Vitru, 1954) prepracovali s využitím biomimetického prístupu (aplikácia poznatkov z výskumu biomimetických mechanizmov šišky a schopnosti reakcie jej hygroskopických buniek na zmeny vlhkosti). Umeleckým modelom demonštrovali ako môže dizajn prostredníctvom svojich biomimetických vlastností komunikovať s používateľmi na viacerých úrovniach. Prostredníctvom vizuálnych a haptických zážitkov získavajú používatelia informácie o vlhkosti v konkrétnom priestore.

BioWzigzag (dizajn Lucia Spišiaková Kružlicová, Marián Ihring, Zuzana Tončíková, Miroslav Chovan). Artový redizajn ikonickej Zig-zag (Gerrit T. Rietveld, 1934) uplatňuje biomimetický spoj v konštrukcii. Autori sa inšpirovali  tzv. t-spojením kmeňa a konárov stromu, ktorého funkciou je zabezpečiť nosnosť a pružnosť spojenia a zároveň uľahčiť transport živín. Príroda tak prostredníctvom rastu vytvára dokonale pevné štruktúry. Prínosné je využitie tomografickej analýzy na generovanie údajov na simuláciu spoja v rámci parametrického modelu a vyvinutie digitálneho a funkčného biomimetického modelu 3D tlačeného spoja, ktorý plne využíva možnosti aditívnej výroby.

BioWsella (dizajn Lucia Spišiaková Kružlicová, Zuzana Tončíková, Marián Ihring, René Baďura). Aj pôvodná inšpirácia stoličkou Sella (Achille & Pier Giacomo Castiglioni pre Zanottu, 1957) prešla štylizáciou jej pôvodnej konštrukcie za pomoci biomimetického prístupu. Pomocou parametrických údajov od biológov autori vytvorili digitálny 3D model konštrukčnej výstuže inšpirovanej phi-zhrubnutím, ktoré v prírode napomáha odolávať napätiam, tlaku a chráni krehké štruktúry. Vytvorili prototyp, otestovali digitálny aj fyzický model, určili ich mechanické vlastnosti a úspešne napodobnili biologické mechanizmy.   

Artdizajnová forma prezentácie obracia pozornosť návštevníka expozície v konečnom dôsledku na to, ako pokrok v technológiách, materiáloch a konštrukciách môže poháňať vývoj dizajnu a pozitívne ovplyvniť udržateľnosť a vývoj inovácií vo všetkých oblastiach. Sprievodné videá⁴ sú ďalšou svojbytnou vizuálnou a informačnou vrstvou. Neponechávajú na náhodu pochopenie súvislostí, pričom sú adekvátne odľahčené od vedeckej záťaže, komunikujú s divákom umeleckými prostriedkami a atmosférou.

Vizuálne kultivovaná expozícia BioWdesign v Miláne bola síce rozmermi úsporná, zato obsahovo vrstevnatá (priestorové riešenie Lucia Spišiaková Kružlicová, Zuzana Tončíková, Miroslav Chovan, Júlia Kaštierová). Grafika výstavného systému sa stala expresívnym kompozičným elementom spájajúcim tento výstavný priestor a exponáty do organického celku, v ktorom pozorovateľ implicitne vníma sémantický odkaz na východiskový materiál výskumu.

Ešte viac priestorovo obmedzená expozícia na BiomimExpo 2024⁵ v Paríži si vyžiadala od autorov (Zuzana Tončíková, Miroslav Chovan) dômyselnú redukciu formy pri zachovaní obsahovej a umeleckej výpovede. Subtílnou a odľahčenou skladacou konštrukciou ekonomicky minimalizovali transport a potrebu ľudskej sily.

BioWdizajn poukázal na potenciál biomimikry pre budúcnosť dizajnu a na otváranie nových perspektív pre udržateľné inovácie cez integráciu umenia, technológie a vedeckého poznania. Bude zaujímavé sledovať zhodnotenie doterajších výsledkov tohto projektu v jeho nasledujúcej aplikačnej fáze pri navrhovaní úžitkových komponentov nábytku a interiéru. Výskumníci a dizajnéri z Technickej univerzity vo Zvolene sa pripravujú prezentovať ju v roku 2025 aj v mimoeurópskom priestore.

BioWcactus

BioWpuppy

BioWbutterfly

BioWzigzag

BioWsella

Zdroje

BASE. Online [2024-22-11]. Dostupné na: https://base.milano.it/en/in-difference-design-spatial-activism-convivialism/
BIOMIMEXPO. Online [2024-11-22]. Dostupné na: https://biomimexpo.com/
BIOWDESIGN. Online [2024-22-11]. Dostupné na: https://www.biowdesign.sk/
NOMAD. [2024-11-22]. Dostupné na: https://xnomad.co/articles/milan-design-week-2024-your-guide-to-dates–must-see-districts
VINCENT, J. F., BOGATYREVA, O. A., BOGATYREV, N. R., BOWYER, A., & PAHL, A. K. 2006,  Biomimetics: its practice and theory. Journal of the Royal Society Interface, 3(9), 471-482.

---

1. Julian Vincent. VINCENT, J. F., BOGATYREVA, O. A., BOGATYREV, N. R., BOWYER, A., & PAHL, A. K. 2006, Biomimetics: its practice and theory. Journal of the Royal Society Interface, 3(9), 471-482. ↩︎
2. https://base.milano.it/en/in-difference-design-spatial-activism-convivialism/ ↩︎
3. APVV-21-0015, zodpovedná riešiteľka projektu Zuzana Tončíková. ↩︎
4. Na tvorbe videí spolupracovali dizajnéri z TU vo Zvolene s Fakultou multimediálních komunikací Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně. ↩︎
5. https://biomimexpo.com/ ↩︎