Ocenení a nominovaní. Rozhovor s Adamom Hudecom

Každá súťaž, vrátane domovskej Národnej ceny za dizajn, pre verejnosť vrcholí odovzdávaním cien. Naším blokom príspevkov, ktoré vznikajú v súvislosti s ďalším ročníkom NCD, sa však snažíme vysledovať, čo sa deje s víťaznými dielami a ich autormi neskôr, po slávnostnom galaprograme, keď sa dizajnérsky život vráti do normálnych koľají. Napokon veď (nielen) v tejto súťaži ide predovšetkým o to, aby boli ocenené životaschopné projekty.

PraChytač (Adam Hudec, Duha Samir)
Adam Hudec a Duha Samir boli nominovaní na Národnú cenu za dizajn 2021 v kategórii Spoločnosť & životné prostredie

Začíname bádateľom, architektom a aktivistom Adamom Hudecom. Adam Hudec, absolvent Akadémie výtvarných umení vo Viedni a Fakulty architektúry VUT v Brne je v súčasnosti doktorandom na Akadémii výtvarných umení vo Viedni.  Interdisciplinárny výskum zameriava na materiálové procesy v prostredí, pričom jeho medziodborové metodológie pôsobiace na pomedzí umenia, vedy a architektúry sa stali nástrojom na skúmanie neočakávaných a skrytých anomálií životného prostredia. Adamovým poslaním je artikulovať otázky súvisiace s environmentálnymi, sociálnymi, politickými a etickými problémami a zároveň posúvať úlohy a hranice disciplíny. Jeho projekty boli prezentované na rôznych medzinárodných výstavách vrátane Bi-City Biennale v Šen-čene (2019), Design Biennale BIO 26 v Ľubľane (2019) a Bienále architektúry v Benátkach (2022). Od 28. februára až do 30. apríla sa v brnianskej vile Tugendhat prezentuje s projektom Epidermitektúra.

Ako sa darí projektu PraChytač po roku 2021? Pokračuje ďalej?

Multidisciplinárna povaha projektu si od začiatku vyžadovala medziodborovú spoluprácu a vytvorila partnerstvá medzi akademickým výskumom, mimovládnymi organizáciami ale aj a občianskymi skupinami Citizen Science. Jedným z kľúčových aspektov projektu bola vždy implementácia nanovlákien ako technológie, ktorá dokáže vizuálne aj zmyslovo vykresliť inak nepostrehnuteľný prach vo vzduchu. Tieto špecifické atribúty nanotextílie RESPILON, umožnili skúmať prach v ovzduší z úplne novej optiky: namiesto toho, aby sme znečistenie ovzdušia vnímali ako abstraktné údaje alebo výstupy zo senzorov, sme ho teraz schopní vidieť na nanotextílii a vďaka dizajnu PraChytača máme možnosť vizuálne identifikovať o aký druh prachu ide. Inovatívnosť a samotné prevedenie PraChytača zaujalo viacero Citzen Science iniciatív, či už tu v Európe ale aj v Ázií či zámorí, ktoré PraChytač implementovali do svojich aktív a stal sa trvalou súčasťou občianskych aktivít. Naša momentálna snaha v rámci Dusts Institute (založený v roku 2020 spolu s Duhou Samir a Tomášom Tichomirovom vo Viedni) je vytvoriť sieť partnerov, ktorí budú projekt môcť podporovať dlhodobo po príklade partnerov RESPILON (s nanovláknovými filtrami ) a FEDRIGONI (dodávateľ papiera) a tým pádom zabezpečiť globálnu distribúciu PraChytača ako nástroja na zvyšovanie povedomia a vzdelávania verejnosti o prostredí, respektíve vzduchu, ktorý dýchame. Naším dlhodobým cieľom je možnosť poskytovania PraChytača zdarma do komunít, ktorých členovia sú dlhodobo vystavení nepriaznivej kvalite vzduchu. Zhodou okolností tieto komunity väčšinou spadajú do nízkopríjmových skupín a často nie je v ich finančných možnostiach zmeniť miesto bydliska, hoci znečistenie ovzdušia pociťujú priamo na svojom zdraví. Projekt PraChytač by mohol pomôcť práve takýmto znevýhodneným komunitám v podobe poskytnutí materiálovej evidencie o toxicite vzduchu, ktorému sú dennodenne vystavovaní a vytvoriť tak tlak na politickú elitu.

Aké ďalšie aktivity robíš a plánuješ s kolegami?

Keďže problém znečistenia ovzdušia sa týka všetkých obyvateľov Európy (aj na SR), dýchať čistý vzduch by malo byť spoločenským záujmom sprevádzaným primeranou dostupnosťou poznatkov. Projekt PraChytač je príkladom demokratizácie údajov, ktorý je dlhodobo spájaný s veľmi špecifickým, osobným zážitkom v našom nástroji nazvanom Dusts-free-Chamber (bezprachová Prachovnica): akt dýchania v bezprašnom prostredí. Takéto aktivity poskytujú hybridné vzdelávacie prostredie pre ľudí s rôznymi zručnosťami a rôznorodým zázemím, pričom využívajú ich prínos na posilnenie obsahu vytvoreného používateľmi, ako napríklad zbieranie prachu s PraChytačom a jeho využitie na zvýšenie ekologického povedomia v komunitách. S témou ekologického povedomia pracujeme dlhodobo a od roku 2020 sa nám podarilo vytvoriť už niekoľko interaktívnych nástrojov, inštrumentov a vzdelávacích workshopov/aktivít, ktoré sú prezentované celosvetovo. Najbližšie ma čaká výskumný pobyt na japonskom ostrove Ishigaki, kde budem skúmať prirodzene sa vyskytujúce škvrny na povrchoch, ktoré sú vystavené extrémnym prostrediam – sú to pobrežné ekosystémy, kde sa striedavo menia podmienky na základe prílivu a odlivu. Zaujímavosťou je, že tieto povrchy, ako napríklad skaly na pobreží, sú obrastené biogénnym filmom z mikroorganizmov, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré nájdeme na fasádach budov aj na Slovensku. Avšak na architektúre tieto mikroorganizmy dlhodobo odstraňujeme, nakoľko ich vnímame len ako nechcené fľaky na vonkajších uniformných povrchoch budov. Cieľom výskumného pobytu bude zistiť, ako takéto biofilmy vedia na povrchoch regenerovať prostredie ale aj materiály, na ktorých sa prirodzene vyskytujú. Fascinujúce tiež bolo zistenie, že mikroorganizmy formujúce biofilmy na fasádach sme našli aj na filtroch z PraChytača, čo naznačuje veľmi dôležitý aspekt prachu v ekosystémoch – sú nositeľmi organických materiálov, ktoré pretvárajú prostredie, v ktorom žijeme.

Prejavila sa účasť v Národnej cene za dizajn na nových spoluprácach? Alebo priniesla súťaž nové kontakty? Obzory?

Keďže dlhodobo pôsobím v zahraničí, účasť na NCD bola skvelou príležitosťou ako prezentovať moju prácu slovenskému publiku. V minulosti som hľadal spôsoby, ako sa etablovať na Slovensku a získať kontakty v lokálnej komunite dizajnérov, umelcov či kurátorov a mám pocit, že bola to práve účasť PraChytača na NCD, ktorá tento proces odštartovala. Za zmienku určite stojí minuloročná účasť na podujatí Deň architektúry 2022 ale aj dlhodobá spolupráca práve so Slovenským centrom dizajnu. Momentálne je v mojom osobnom záujme začať spolupracovať s tímom Trenčín 2026 a Slovenskou národnou galériou. 

Ako vašu činnosť ovplyvnila pandémia?

Po počiatočnom šoku a náročných chvíľach, kedy som uviazol v zahraničí, som začal vnímať pandémiu ako príležitosť na tvorbu – získal som potrebný čas na definovanie pracovných priorít a následne projektov, ktorým chcem venovať čas a energiu. Paradoxne, aj projekt PraChytač vznikol počas pandémie, nemožnosť organizovať výstavy, workshopy či vzdelávanie aktivity ovplyvnili aj samotný dizajn PraChytaču – ako komunitného nástroja, ktorý sa dá odoslať poštou v podstate kdekoľvek, po celom svete a účastníkov spája jediné – zistiť toxicitu vzduchu, ktorý dýchajú – počas pandémie veľmi dôležitý aspekt každodenného života. Okolo seba som počas pandémie pozoroval obrovskú energiu vychádzajúcu z ateliérov kreatívnej komunity, každý sa snažil nejako pomôcť a projekt PraChytač bol mojou odpoveďou.

Viac sa o aktivitách Adama Hudeca dočítate:

• Experimentálna esej dokumentujúca výskum na Vile Tugendhat publikovaná v spolupráci s Metode, publikačnou platformou pre transdisicplinárny výskum v Osle: https://metode.r-o-m.no/en/articles/essay/epidermitecture-co-existing-on-the-surface 
• Interview o projekte Epidermitektúra, Vila Tugendhat: https://vimeo.com/manage/videos/799414558/privacy
• Video o projekte Dusts-free-Chamber a PraChytač, Hong Kong: https://vimeo.com/803970124