Šperk Stret 2022. Sociálna hodnota osobného predmetu
Koncom septembra sa už jedenásty raz uskutočnila v Bratislave medzinárodná konferencia o súčasnom autorskom šperku Šperk Stret. Podujatie sa koná každý druhý rok a jeho ťažisko spočíva v odborných prednáškach na vopred zadanú tému, ktorú vo svojich príspevkoch reflektujú odborníci zo zahraničia a z domáceho prostredia.
V programe sú zahrnuté aj výstavy a ich komentované prehliadky a kreatívne workshopy pre verejnosť. Mária Hriešik Nepšinská, teoretička umenia, šperkárka a spoluorganizátorka Šperk Stretu zámer podujatia charakterizuje takto: „Cieľom stretnutia je podnecovať diskusie o aktuálnom dianí v oblasti teórie aj praxe tvorby umeleckého šperku, ale aj dizajnu šperkov, ich prezentácie a vzdelávanie… Šperk Stret ponúka reflexie súčasných trendov v tvorbe umeleckého šperku v podaní subjektívnych názorov medzinárodne zloženého spektra prednášajúcich lektorov.“1
Šperk Stret vznikol v roku 2004 z iniciatívy Karola Weisslechnera, vedúceho ateliéru S+M+L_XL Kov a šperk Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorý ju organizoval spolu so svojím tímom z prostredia školy. Podoba a rozsah podujatia sa časom menili v závislosti od striedania organizátorov a aj finančných a priestorových podmienok. Kým prvé ročníky prebiehali v akademickom prostredí Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a mali komornejší charakter, neskôr okrem prednášok podujatie zastrešovalo čoraz viac výstav a sprievodných akcií. Od roku 2008 sa prednáškový maratón rozšíril na dva dni, v roku 2015 sa konal špeciálny česko-slovenský ročník, ktorým sa konferencia vrátila k jednodňovému formátu a presunula sa do priestorov Berlinky v Slovenskej národnej galérie. Počas jedenástich ročníkov v Bratislave odzneli príspevky mnohých renomovaných odborníkov. Za všetkých spomeniem aspoň teoretičky umenia Liesbeth den Besten a Marjanu Unger, filozofa Pravu Mazumdara.
Svoju tvorbu tu odprezentovali umelci ako Peter Skubic, Herman Hermsen, Christoph Zellweger a Daniel Kruger, so svojím príspevkom vystúpili aj Teo Smeets či Karen Pontoppidan. Výber textov z predošlých ročníkov bol vydaný v troch recenzovaných zborníkoch: Pica Pica (2008), Ring Ring (2013) a Zbierka a Zberateľstvo / Zlato-Aura vzácnosti (2021). Bez entuziazmu a osobného angažovania organizátorov a materiálnej a finančnej podpory partnerov by sa takýto druh podujatia, ktorý je inšpiratívny predovšetkým pre úzke publikum, nemohol konať.
V roku 2020 konferenciu poznačila pandémia COVID-19. Prednášky sa uskutočnili v online priestore, čo síce zapríčinilo neobvykle vysokú účasť publika z celého sveta, ale na druhej strane to obmedzilo vzácne osobné stretnutia s autormi, teoretikmi a aj galeristami. Na tému predchádzajúcej konferencie Body politcs and jewellery (Politika tela a šperk) nadviazala tohoročná s názvom Social value of a personal object (Sociálna hodnota osobného predmetu), ktorá sa konala 23. septembra 2022 v priestoroch Pálffyho paláca Galérie mesta Bratislavy v rámci niekoľkodňového podujatia Šperk stret (22. – 24. septembra 2022) a reflektovala súčasný šperk v kontexte sociálnych interakcií. Z teoretického pohľadu tému spracovali Lieta Marziali, Veronika Muráriková a Katharina Schniebs, pohľad z pozície autora vo svojich príspevkoch priniesli Gisbert Stach a Ted Noten. Prednášky boli uvedené výlučne v anglickom jazyku a boli vysielané aj naživo prostredníctvom internetu.
Lieta Marziali: Skrytá ťažoba „osobného predmetu“
Neoddeliteľnou súčasťou práce umelkyne, nezávislej autorky a výskumníčky Liety Marziali je okrem tvorby autorského šperku aj písanie odborných článkov, recenzií, rozhovorov a esejí. Marziali, pôvodom Talianka žijúca v Spojenom kráľovstve, kde absolvovala štúdium anglickej literatúry a následne dizajn, sa vo svojej teoretickej praxi zaoberá štúdiom filozofie dejín umenia a kulturológie a antropológie. Ako naznačuje názov jej prednášky The hidden burden of the „personal object“: A Linguistic Digression (Skrytá ťažoba „osobného predmetu“: Lingvistické vybočenie), k téme pristúpila z lingvisticko-filozofického hľadiska. Venovala sa analýze pojmu „osobný predmet“, historicko-spoločenským súvislostiam materiálov a ich pôvodu, výrobným postupom, ktoré sú výsledkom zdieľaných vedomostí, ale aj funkciám šperku a jeho pozícii na ľudskom tele. Konštatovala, že predmety nie sú nikdy skutočne osobné, pretože neexistujú vo vzduchoprázdne: sú súčasťou určitej siete, infraštruktúry… a slovo „personal“ sa v skutočnosti, viac ako si myslíme, týka vlastníctva. Pri analýze slova „personal“ sa zaoberá konceptom jednotlivca, hodnoty a súkromného vlastníctva a s ním spojených mocenských štruktúr. Na základe kritického myslenia podotýka, že osobné je vždy politické vo svojom najhlbšom zmysle. Pri definovaní pozície jednotlivca, jeho individuality, vzťahu voči spoločenstvu a zdanlivej slobode a zodpovednosti sa odvoláva na Martina Heideggera, Jeana- Paula Sartra a Hannah Arendt. Zamýšľa sa nad vzťahom subjekt a objekt, kritizuje antropocentrické videnie sveta a volá po zodpovednosti voči prírode aj voči skrytým pracovným procesom. Na základe svojich analýz odhaľuje objektivizovanie hodnôt a vytváranie pravidiel a systémov, ktoré nám majú pomáhať, ale paradoxne sa viac či menej stávame ich obeťami a súčasne ich vytvárame. Ako príklad uvádza praktiky open call-ov, ktoré sú tak bežnou praxou v pracovnom živote profesionálnych výtvarníkov. Hovorí že, open call v skutočnosti objektivizuje myslenie umelca tým, že ho obmedzí na súbor kritérií, ale tiež objektivizuje umelcov znižovaním ich kvalít na merateľnú posúditeľnú kvantitu.
Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2022 na s. 28
Predaj časopisu Designum