Mykola Kovalenko: Pri pôsobení v porotách cítim viac zodpovednosti ako pri samotnej tvorbe

Každý deň jeden plagát. To nie je iba projekt, je to aktuálna osobná misia ukrajinského grafického dizajnéra Mykolu Kovalenka. Na Ukrajine pracoval pre medzinárodné reklamné agentúry ako napríklad Saatchi & Saatchi, dnes vedie svoje vlastné štúdio Mykola Kovalenko Studio na Slovensku, kde žije od roku 2015. Od začiatku vojny vytvoril okolo 200 plagátov (predpokladaný počet v čase vydania časopisu) a je odhodlaný pokračovať do konca. Napriek tomu, že situácia v jeho rodnej krajine sa nedá z jeho hlavy vytesniť, stále sa venuje aj „bežným“ pracovným povinnostiam. Pravidelne sa zúčastňuje rôznych dizajnérskych súťaží v role porotcu, aktuálne je členom poroty aj v tohtoročnej Národnej cene za dizajn 2022 – Komunikačný dizajn.

Momentálne pracujete na projekte, v rámci ktorého vytvárate plagát každý deň vojny. Vyjadrili ste sa v rozhovore pre Denník N, že je to vaša forma boja proti ruskej okupácii. Tých plagátov je (v čase nášho rozhovoru) už vyše 150, plánujete pokračovať až do konca vojny. Nedávno ste zbierku sprístupnili vo forme NFT. Prečo práve tento formát?

Každá pomoc pre Ukrajinu sa ráta. Veľmi ma potešilo, keď moja domovská agentúra EFFE prišla s nápadom zverejniť plagáty aj prostredníctvom NFT formátu. Umenie sa dá ľuďom sprístupniť rôznym spôsobom a digitálny formát je jeden z tých najmodernejších. Myslím, že je fajn, keď si ľudia takto môžu moje práce kúpiť a zároveň prispieť na dobrú vec.

Aký ohlas má váš projekt? Vie sa o ňom na Ukrajine? Vo svete? Aká spätná väzba sa vám dostáva?

Tento projekt má pre mňa hlboký osobný význam. To, že zároveň oslovil aj verejnosť, je skvelé. Ľudia si už moje protivojnové plagáty mohli pozrieť na rôznych výstavách tu na Slovensku, ale aj v zahraničí. Záujem o projekt, zdá sa, pretrváva, keďže ma so žiadosťou o zorganizovanie výstav oslovujú aj ďalší ľudia.

Plagát je vaše obľúbené médium. Aj vo videu k Národnej cene za dizajn 2022 – Komunikačný dizajn ste povedali, že vám chýbalo viac plagátovej tvorby medzi prihlásenými prácami. V čom ešte spočíva atraktivita tejto formy v dnešnej multimediálnej digitálnej dobe pohyblivých obrazov? Pre diváka aj dizajnéra.

Plagát je pre mňa klasika a zároveň najvyššia forma dizajnu. Jasné, že pribúdajú stále nové a nové digitálne formy. Ale plagát vždy zostane plagátom.

Pre Love and Lobby ste nedávno povedali, že je pre vás momentálne problém sústrediť sa na iné projekty práve pre to, čo sa deje vo vašej vlasti. Zároveň však prebiehalo hodnotenie prác prihlásených do Národnej ceny za dizajn 2022 – Komunikačný dizajn, kde ste boli pozvaný ako jeden z porotcov. Ako sa vám hodnotilo?

Myšlienky na to, čo sa deje v mojej rodnej krajine, na miesta, kde som vyrastal a tvoril, sa nedajú vytesniť. Ukrajinu mám v hlave stále. Naďalej žijem a tvorím naplno, ale udalosti v mojej krajine ma, samozrejme, ovplyvňujú.

Rolu porotcu ste si vyskúšali už niekoľkokrát na rôznych iných súťažiach. Je niečo, čím sa Národná cena za dizajn odlišuje?

Národná cena za dizajn je v rámci Slovenska zatiaľ najväčšia a najprestížnejšia súťaž, na ktorej som bol porotcom. Mala skvele zvládnutú organizáciu a vďaka pôsobeniu v porote som stretol ďalších naozaj zaujímavých ľudí.

Tento rok sa v Národnej cene za dizajn 2022 – Komunikačný dizajn udiali zmeny. Ozvali sa kritiky na tohtoročnú identitu, ale aj zavedenie poplatkov. Aký máte na toto názor?

Jasné, že každému sa to páčiť nebude. Jednoducho, nedá sa zavďačiť všetkým a ja si myslím, že je to tak ok.

Aké sú silné a slabé stránky súčasného slovenského dizajnu podľa prihlásených prác?

Takto všeobecne sa to povedať nedá. Prechádza mi cez ruky veľmi veľa prác a každá z nich je niečím zaujímavá a špecifická. Ja vždy ocením, ak je výsledok inovatívny a nepodlieha aktuálnym trendom.

Líši sa slovenský dizajn od ukrajinského?

Vzhľadom na našu geografickú aj kultúrnu blízkosť sa nedá hovoriť o žiadnych veľkých rozdieloch. Samozrejme, pri niektorých konkrétnych projektoch rozdiely sú. Ale platí, že na Slovensku aj na Ukrajine je veľa dobrého dizajnu.

Ktorá kategória sa hodnotila najťažšie a ktorá najľahšie? Bolo medzi prácami niečo kontroverzné, na čom ste sa nevedeli zhodnúť?

Najnáročnejšie bolo vybrať najlepšie práce v kategórii knižný dizajn. Prihlásených prác tu bolo omnoho viac ako v iných kategóriách a všetky mali veľmi vysokú úroveň. O favoritoch sme s ostatnými členmi poroty dlho diskutovali, ale nakoniec sme sa zhodli.

Pre predstavu, ako vyzerá taký výberový proces? Deň „porotcovania“?

Postup je pri väčšine súťaží rovnaký. Všetky práce si pozorne prezrieme, potom vytvoríme shortlisty a diskutujeme, až kým sa dohodneme. Musím povedať, že pôsobenie v porotách je u mňa vždy spojené s veľkým pocitom zodpovednosti. Cítim dokonca viac zodpovednosti ako pri samotnej tvorbe.

Existuje podľa vás recept na „výherný“ dizajn?

Dobrý dizajn musí byť inovatívny a presahovať aktuálne trendy. Záleží na každom detaile. Idea, farebnosť, kompozícia, každá čiarka a každé písmeno, všetko musí dávať zmysel.

Aké vlastnosti sú kľúčové pre súčasného dizajnéra?

Najdôležitejší je vzťah dizajnéra k tomu, čomu sa venuje. Ak dizajn miluje, určite sa to prejaví na jeho prácach.

A posledná, osobná otázka, aké máte plány do blízkej budúcnosti? Nejaké nové projekty?

Pokračujem, samozrejme, s mojimi protivojnovými plagátmi. Črtajú sa mi aj nové projekty. Chcem napríklad urobiť výstavu plagátov, ktoré budú na maliarskom plátne.

Zdroje:

• https://dennikn.sk/2780344/pero-je-moj-kalasnikovale-ked-bude-treba-pojdem-branit-svoju-krajinuhovori-ukrajinsky-dizajner-mykola-kovalenko/
• https://loveandlobby.com/ukrainetalent-mykolakovalenko-the-cultural-impact-designer-2/

---

Príspevok bol pôvodne uverejnený v časopise Designum 3/2022. Keďže je súčasťou rubriky Stojíme pri Ukrajine, uverejňujeme ho v plnom znení aj online.
Predaj časopisu Designum