Karpiš Nábytok s.r.o.
Karpiš Nábytok s.r.o. je výnimočným príkladom slovenského rodinného podnikania, ktoré už viac ako tri desaťročia organicky spája tradíciu stolárskeho remesla, inovatívny dizajn, ekonomickú výkonnosť a zodpovedný vzťah k životnému prostrediu.
Korene značky siahajú hlbšie než do momentu jej registrácie – zakladateľ Alojz Karpiš, ktorý v roku 1992 založil firmu v Prievidzi, nadviazal na rodinnú tradíciu stolárstva. Toto remeslo sa v rodine Karpišovcov pestovalo už celé generácie a stalo sa základom pre budúci úspech spoločnosti. Prvé roky existencie firmy boli spojené s malou stolárskou dielňou, ktorá sa venovala zákazkovej výrobe stolového nábytku. V priebehu 90. rokov sa značka postupne profilovala ako špecialista na jedálenské a konferenčné stoly a expandovala za hranice regiónu. Zásadný obrat nastal v roku 2006, kedy firma investovala do modernej výrobnej haly a CNC technológií, čím vytvorila základ pre systematickú priemyselnú výrobu. Tento krok umožnil diverzifikovať portfólio a spôsobil, že Karpiš sa stal významným zamestnávateľom v regióne. Ďalším míľnikom bol rok 2012, keď značka začala aktívne spolupracovať s profesionálnymi dizajnérmi. Od tohto momentu sa Karpiš transformoval na významného dizajnérskeho producenta, ktorý stavia na inováciách, dôraze na estetiku a nadčasový produkt. Kolekcie ako IKONA (ocenená Národnou cenou za dizajn 2023), GOLF od Dalibora Mareka (víťaz BIG SEE WOOD DESIGN AWARDS 2021), ako aj nadčasové série CREATIV, DITA či OPUS, priniesli značke renomé doma i v zahraničí. Firma sa pravidelne predstavuje na veľtrhoch v Bratislave, Prahe, Miláne či Viedni, kde reprezentuje slovenský priemyselný dizajn.
Karpiš systematicky vybudoval svoju pozíciu medzi najvýznamnejšími domácimi výrobcami stolového nábytku. Väčšina produkcie smeruje na export – do Českej republiky, Maďarska, Nemecka, Švajčiarska či Rakúska.
Úspech firmy stojí na schopnosti inovovať a aplikovať princípy cirkulárnej ekonomiky. Karpiš používa iba drevo s certifikovaným pôvodom, zabezpečuje efektívne spracovanie materiálu a minimalizuje odpad. Zvyšky z výroby premieňa na brikety a teplo, ktoré sa využíva na vykurovanie prevádzok a sušiarne. Vďaka týmto procesom dosiahla spoločnosť finančnú stabilitu, pričom neustále investuje do výskumu, vývoja a podpory mladých dizajnérov.
Okrem hospodárskej sily je Karpiš vnímaný aj ako líder prepájania funkcie, estetiky a spoločenskej zodpovednosti. Produktová kultúra firmy ukazuje, že slovenské remeslo má konkurencieschopnú hodnotu na európskom trhu. Jej kolekcie si našli cestu do domácností a verejných priestorov v celej Európe a sú vyhľadávané pre kvalitu spracovania a nadčasovosť.
Stredoslovenské sklárne Zlatno
Skláreň v Zlatne prešla od svojho vzniku v 30. rokoch 19. storočia až po koniec 20. storočia významným vývojom. Už od svojho vzniku v roku 1833 vynikala predovšetkým produkciou luxusného skla, napríklad exkluzívnych súprav biedermeierovského aj klasicistického skla. Výrobky sklárne boli bohato zdobené vrstvením, brúsením, maľovaním, zlátením a hutníckym modelovaním. Okolo polovice 19. storočia v sklárni pracoval technológ a výtvarník Leo Valentín Pantoček, ktorý v roku 1856 vynašiel ako prvý na svete unikátnu technológiu dekorovania povrchu skla irisovaním. Zdokonalil tiež techniku hyaloplastiky. Skláreň v Zlatne sa zároveň preslávila odfarbovaním skloviny.
Napriek tomu že výrobný sortiment sklárne bol rozmanitý, chýbala jej originálna autorská výroba. Až v 50. rokoch 20. storočia začal návrhy tvoriť Jozef Staník, spomedzi ktorých zarezonovala na medzinárodnom trhu kolekcia pohárov Zlatá Zuzana, vyrábaná od roku 1956. Pre produkciu sklárne v 20. storočí bola príznačná výroba sodnodraselných ľahkých nápojových súprav, ktorých typickým reprezentantom bol práve svetoznámy nápojový servis „Zlatá Zuzana“. V roku 1958 kolekcia Zlatá Zuzana úspešne reprezentovala slovenské sklárstvo a zlatňanskú skláreň na významnej Svetovej výstave v Bruseli. Na konci 80. rokov vytvoril niekoľko návrhov pre Skláreň v Zlatne aj Anton Štrbáň. V roku 2003 Skláreň v Zlatne pre viaceré ťažkosti svoju výrobu skončila.
Ateliér Rabada
RABADA je symbolom slobody nosenia. Tvoríme odevy, ktoré umožňujú človeku byť sám sebou. Slobodným vo výraze, pohybe aj štýle. Využívame techniku modrotlače, ktorá má silný kultúrny význam. Neberieme ju ako nostalgickú spomienku, ale ako základ pre novodobú estetiku. Navrhujeme strihy, ktoré nepredpisujú, ale umožňujú. Chceme, aby si každý našiel svoj spôsob, ako nosiť svoj odev. Veríme, že oblečenie môže byť osobným gestom. Spôsob, ako sa spojiť so sebou, bez potreby prispôsobovať sa formám, ktoré nie sú Tvoje. RABADA je pozvanie k slobode. Slobode nosiť, kto si.
Matej Rabada (1990) je textilný dizajnér. Štúdium absolvoval v Ateliéri textilnej tvorby v priestore na Katedre textilnej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2009 – 2015). Vo svojej diplomovej práci Modrotlač na Orave sa zaoberal hľadaním nových možností využitia modrotlače a posunmi tradičnej textilnej techniky, ktorá má na Slovensku bohatú históriu.
Veronika Rabadová (1992) je odevná dizajnérka, bakalárske štúdium absolvovala na Katedre textilnej tvorby, Ateliér textilnej tvorby v priestore (2011 – 2015) a magisterské štúdium ukončila v Ateliéri reštaurovania textilu na Katedre reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2015 – 2017). Počas štúdia sa zúčastnila výmenného pobytu na oddelení textilného dizajnu a technológií na poľskej Technologickej univerzite v Lodži.
Matej založil v oravskej obci Párnica ešte počas štúdia vlastnú modrotlačiarsku dielňu, v ktorej spolu s Veronikou pôsobia pod značkou Ateliér Rabada. Vytvárajú autorské modrotlačové textílie s abstraktnou estetikou, ako aj kolekcie odevov s minimalistickými a nadčasovými strihmi. Ateliér Rabada je o tradícii, poctivom remesle, ale najmä o slobode a modrotlači 21. storočia.
THIS IS LOCCO
THIS IS LOCCO je slovenská crossline reklamná agentúra, ktorá bola založená v roku 2012. Za desať rokov svojej existencie si získala desiatky významných klientov z rôznych oblastí a má za sebou množstvo úspešných kampaní ovenčených významnými marketingovými a reklamnými oceneniami. V Národnej ceny za dizajn 2022 – Komunikačný dizajn získala dve nominácie.
Tatra Kopřivnice n.p. závod Bratislava
Tuli.sk, s.r.o.
Továreň na káble Bratislava – závod Gummon
„Možno, že týmto materiálom je vyslovený smrteľný ortieľ nad sklom,“ napísal Ľudovít Kudlák v Slovenských pohľadoch roku 1933 a zaiste si pritom svietil celobakelitovou stolnou lampou Futurit číslo 202. Tento farebný fenolformaldehydový polykondenzát učaroval nielen tvorcom tvarových riešení, ale aj spotrebiteľom. S netradičným názvom dostala hmota nový rozmer technologicky vyspelej budúcnosti. Futurit prežil niekoľko spoločenských zriadení. V jednom svietil a vážil, v druhom fotografoval a kapotoval rádioprijímače, a v ďalších dostal aj funkciu nositeľa posolstva.
VDI Kveta Nová Baňa
VDI Kveta v Novej Bani bolo expandujúce družstvo s bohatou infraštruktúrou a veľkým výrobným potenciálom. Celkovo zamestnávalo tisíce ľudí (aj so zníženou pracovnou schopnosťou) a jej výrobný program bol veľmi pestrý.
Odevné závody Trenčín
Odevné závody Trenčín patrili v závere 80. rokov k druhému najväčšiemu odevnému podniku v rámci Slovenska, s počtom zamestnancom až 7 000. V prevádzkach v Trenčíne, Novom Meste nad Váhom, Hlohovci, Topoľčanoch, Skalici a Šafárikove sa za rok vyrobilo viac ako 4 milióny pánskych odevov. Polovica produkcie bola exportovaná do dvadsiatich krajín, najväčším odberateľom bol ZSSR, ale aj NDR, Poľsko, Irán, Irak, Sýria a Libanon, Anglicko, Kanada či Švajčiarsko.
Zuzana Šidlíková
Výskumný a vývojový ústav drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu Bratislava
VVÚ DNP vznikol v období, keď sa v rôznych dôležitých priemyselných rezortoch bývalého Československa zriaďovali výskumné a vývojové pracoviská. Výskumný ústav sa venoval popri vývoji nábytkárskych technológií aj dizajnu nových nábytkových prvkov a sektorov. Ústav mal vlastné prototypové dielne a samostatný tím dizajnérov – návrhárov, ktorí pracovali na rôznych experimentálnych úlohách, alebo inováciách už vyrábaných produktov. V 80. rokoch sa venovali dizajnu nábytku a interiérov tri ateliéry pod vedením troch architektov – Jána Hutťana, Jozefa Korca a Antona Otta Grossa. Okrem nich pracovali v ateliéroch Jiří Petřivý, Magda Sepová a iní. Ich návrhy sa vymykali bežnej sériovej produkcii a získavali prestížne ocenenia (Vynikajúci výrobok roka značku CID – Czechoslovak Industrial Design).