Irena Blühová
Irena Blühová (1904-1991) je známa najmä svojím príspevkom k medzinárodnému hnutiu sociálnej fotografie a štúdiom na najznámejšej modernistickej umeleckej škole Bauhaus v Dessau. Po návrate z Weimarskej republiky do Československa v roku 1933 ju jej túžba zlepšovať svoje fotografické zručnosti a nadobudnúť aj skúsenosti s filmom priviedli na bratislavskú Školu umeleckých remesiel. Tu v roku 1937-1938 študovala v ateliéri českého režiséra, etnografa a folkloristu Karola Plicku (1894-1987), známeho predovšetkým idylickými snímkami slovenských vidieckych regiónov, na ktorých dokumentuje ľudové piesne a zvyky.
Aurélia Garová
Absolvovala štúdium na Katedre vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení, ktoré ukončila v roku 2016. V rokoch 2018 – 2022 bola v organizačnom tíme nezávislej galérie Hot Dock. V súčasnosti pracuje ako freelance dizajnérka. Orientuje sa predovšetkým na knižnú tvorbu a identity. Spolu s Terezou Maco založili projekty Kultúrny robotník alebo Štúdio krásy.
Jozef Sklenka
V roku 2021 absolvoval štúdium na Katedre vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení. Aktuálne pracuje ako grafický dizajnér pre festival Pohoda. Profiluje sa na pomedzí dizajnu a hudby. Je súčasťou hudobného projektu Benefits with friends a dizajnérskeho štúdia Tom a Jerry.
Lucia Gamanová
Lucia Židek Gamanová (1993) začala svoju umeleckú cestu na Katedre intermédií a multimédií VŠVU (2013 – 2015). V 3. ročníku prestúpila na Katedru vizuálnej komunikácie, kde získala bakalársky titul. Počas magisterského stupňa (2017 – 2019), ktorý strávila v ateliéri Priestor na Katedre vizuálnej komunikácie, absolvovala ročnú internú stáž v ateliéri S+M+L_XL – KOV A ŠPERK na Katedre úžitkového umenia a štúdium ukončila, trochu netradične, na oboch katedrách naraz. Počas štúdia tiež absolvovala výmenné pobyty v Poľsku a Izraeli (Akadémia výtvarných umení Jana Matejku v Krakove a Shenkar College of Engineering, Design and Art v Tel Avive). Za svoju diplomovú prácu Šperk ako niečo, získala v Národnej cene za produktový dizajn 2021 ocenenie v kategórii Študentský dizajn. V súčasnosti je doktorandkou v ateliéri Priestor (VŠVU) a zároveň sa venuje širokému spektru činností od angažovaného občianskeho združenia až po umelecké priestorové inštalácie.
Jiří Kroha
Jiří Kroha (5. 6. 1893 v Prahe – 7. 6. 1974 v Prahe) bol nielen významný český architekt, dizajnér a teoretik, ale aj scénický výtvarník, maliar a sochár. Svojou tvorbou sa zaradil medzi popredných reprezentantov českej medzivojnovej umeleckej avantgardy, ktorej ľavicová orientácia ho v povojnovej dobe priviedla do služieb ideologicky zameraného socialistického realizmu. Významné bolo aj jeho pedagogické pôsobenie na Vysokej škole technickej v Brne ako profesora, dekana a rektora. Architektovo bohaté a rozmanité celoživotné dielo zahŕňa nielen rôzne médiá, ale aj zložité, až kontroverzné spoločenské premeny a z nich vychádzajúce slohové konotácie 20. storočia, ktoré kládli mimoriadne nároky na umelecké výpovede i ľudskú integritu tvorcov.
Dušan Veverka
Dušan Veverka (1980) a Peter Masár (1981) sa špecializujú na navrhovanie a realizáciu výtvarno- -priestorových riešení expozícií a výstav. Podľa ich slov nepôsobia ako štúdio. Ich tím má skôr charakter voľného združenia a tento spôsob multidisciplinárnej spolupráce im okrem flexibility umožňuje pracovať s rôznymi perspektívami a vedie ku komplexnému uchopeniu projektu. Na konte majú desiatky realizácií, dlhodobo spolupracujú so Slovenským národným múzeom, ale aj mnohými regionálnymi múzeami, napríklad s Múzeom Spiša v Spišskej Novej Vsi či Zemplínskym múzeom v Michalovciach. Minulý rok bolo ich riešenie archeologickej expozície Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea Človek v čase a priestore nominované na Národnú cenu za dizajn v kategórii Priestor a v súťaži Výročné ceny časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2021 získali zaň v kategórii expozícia – výstava 1. cenu. V roku 2019 boli nominované na ceny v tej istej súťaži ich výstavy N89 – Cesta k slobode a Nábytok v múzeu.
Peter Masár
Peter Masár (1981) a Dušan Veverka (1980) sa špecializujú na navrhovanie a realizáciu výtvarno- -priestorových riešení expozícií a výstav. Podľa ich slov nepôsobia ako štúdio. Ich tím má skôr charakter voľného združenia a tento spôsob multidisciplinárnej spolupráce im okrem flexibility umožňuje pracovať s rôznymi perspektívami a vedie ku komplexnému uchopeniu projektu. Na konte majú desiatky realizácií, dlhodobo spolupracujú so Slovenským národným múzeom, ale aj mnohými regionálnymi múzeami, napríklad s Múzeom Spiša v Spišskej Novej Vsi či Zemplínskym múzeom v Michalovciach. Minulý rok bolo ich riešenie archeologickej expozície Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea Človek v čase a priestore nominované na Národnú cenu za dizajn v kategórii Priestor a v súťaži Výročné ceny časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2021 získali zaň v kategórii expozícia – výstava 1. cenu. V roku 2019 boli nominované na ceny v tej istej súťaži ich výstavy N89 – Cesta k slobode a Nábytok v múzeu.
Pavol Dendis
Pavol Dendis (1993) je módny dizajnér a kostýmový výtvarník. Od roku 2018 tvorí pod rovnomennou značkou. Jeho autorské kolekcie sú pravidelne predstavované na týždňoch módy doma i v zahraničí (Fashion LIVE! Bratislava, Mercedes-Benz Prague Fashion Week, a i.). Štúdium absolvoval v Ateliéri odevného dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2016 – 2018) a v Ateliéri textilného a odevného návrhárstva Technickej Univerzity v Liberci (2012 – 2016). Už počas štúdia sa zúčastnil viacerých pracovných stáží v zahraničí. V roku 2014 pracoval pre módny dom istanbulskej návrhárky Özlem Süer, o dva roky neskôr pre berlínsku značku TATA CHRISTIANE. V roku 2017 bol asistentom Lenky Sršňovej v jej Ateliéri LS. Za kolekciu Dark Waters – Brave Youth SS22 bol v roku 2021 nominovaný na ocenenie Czech Grand Design 2021 v kategórii móda. Okrem odevnej tvorby sa venuje aj scénickej kostýmovej tvorbe, v roku 2022 spolupracoval so Slovenským národným divadlom na kostýmoch pre operu Svätopluk a podujatie Fashion Balet ‘22.
Veronika Muchová
Veronika Muchová (1996) je mladá textilná dizajnérka, pre ktorú je prepojenie s praxou jednou z dôležitých tém, rovnako významnou, ako prinášať farbitosť do životov ľudí. Aktuálne pracuje v slovenskej firme Dedoles, kde sa jej darí plniť si dávny sen, a to navrhovať pre sériovú výrobu a zároveň získavať praktické skúsenosti ako textilná dizajnérka.
Matej Rabada
Matej Rabada (1990) je textilný dizajnér. Štúdium absolvoval v Ateliéri textilnej tvorby v priestore na Katedre textilnej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2009 – 2015). Vo svojej diplomovej práci Modrotlač na Orave sa zaoberal hľadaním nových možností využitia modrotlače a posunmi tradičnej textilnej techniky, ktorá má na Slovensku bohatú históriu. Matej založil v oravskej obci Párnica ešte počas štúdia vlastnú modrotlačiarsku dielňu, v ktorej spolu s partnerkou Veronikou pôsobia pod značkou Ateliér Rabada. Vytvárajú autorské modrotlačové textílie s abstraktnou estetikou, ako aj kolekcie odevov s minimalistickými a nadčasovými strihmi. Ateliér Rabada je o tradícii, poctivom remesle, ale najmä o slobode a modrotlači 21. storočia.