Továreň na káble Bratislava – závod Gummon

Krátko nato, ako viedenský priemyselník Otto Bondy kúpil v Penzingu pri Viedni malú továreň na výrobu zvonkového drôtu, prišiel do Bratislavy. Písal sa rok 1894 a na Továrenskej ulici číslo 9 začal vyrábať struny do hodín. O rok neskôr, po schôdzi v Budapešti 11. marca 1895, na ktorej sa založila účastinná spoločnosť s názvom Továrňa na kábele, začal s 30 robotníkmi výstavbu továrne a do roka spustil výrobu gumového tovaru a káblov. Účastinná istina bola pôvodne 200 000 zlatých rakúskej meny a pozostávala z 1 000 kusov účastín na doručiteľa s hodnotou po 200 zlatých. Veľké zisky mala Káblová továreň aj vďaka získaným licenciám na výrobu diaľkových káblov od firiem International Standard Corporation a Siemens i následnému rozvoju telefónu a telegrafu, a na to nadviazaným štátnym objednávkam. Postupne prichádzali objednávky zo zahraničia a profit z prvej svetovej vojny.
V Káblovej továrni bol čulý spoločenský život. Prvý ples v Bratislave, ktorý bol aj pre nižšie vrstvy spoločnosti, sa v roku 1902 uskutočnil práve tu.

V roku 1911 založil Dr. h. c. Egon Bondy pod Káblovou továrňou Gummonove závody (Gummon) na Mlynských nivách v Bratislave. V tom čase bola vo svete výroba a spracovanie umelých hmôt v začiatkoch. V roku 1918 kúpil Gummon licenciu na výrobu bakelitu podľa patentov Lea Baekelanda od Bakelit Geschellschaft Berlin. Špeciálnu receptúru nazvali Futurit a všetky výlisky mali svoje číslo a rovnomenný hrdý nápis. Sortiment sa postupne rozširoval. Od elektrikárskych súčiastok, svietidiel, zapaľovačov, pohárov, tácok až po reklamné predmety, tabatierky, popolníky, váhy, fotoaparáty, kľučky, škatuľky od cigariet, kladivá, kľučky, volanty, súčasti gramofónu (Primaton, Ultraphon) a rádioskrinky. Počas slovenského štátu sa výroba zamerala aj na odznaky. Po znárodnení sa odznaky pre rôzne príležitosti i rádioskrinky pre nový národný podnik Tesla naďalej vyrábali a do konca 50. rokov aj označovali na rube výrobku nápisom FUTURIT.

Rozbeh výroby Futuritu bol aj napriek hospodárskym problémom Slovenska po vzniku Československej republiky a rozpadom jednotného trhu habsburskej monarchie bezproblémový. V materskej spoločnosti Továreň na káble nastali kapitálové zmeny spôsobené prechodom do rúk Moravskej agrárnej a priemyselnej banky. Zvýšil sa podiel investícií do vývoja a aj do rozširovania pôsobenia. Vyvážalo sa do rôznych krajín Európy a zámoria. V roku 1918 bola zakúpená Prvá maďarská káblová továreň Perzy a Schacherer, z ktorej bola v roku 1926 vybudovaná Kábelgyár részvény tarsaság Budapest. Na výrobu rúr bol pre Káblovú továreň zakúpený objekt v Kolíne (ČR) a v roku 1923 firma Isolit Jablonné nad Orlicí, do ktorej bola preložená výroba malých predmetov z umelých hmôt. V roku 1927 bola založená Fabrika Kabli Spolka Akcyjna v Krakowe a v roku 1928 bol zakúpený podnik Isolatorenwerke Wien, z ktorej bol zriadený závod Futuritwerk Wien, Káblová továreň postavila aj vedľajší závod v Topoľčanoch. V medzivojnovom období sa firma úspešne rozvíjala. Získala viaceré patenty a vyvinula vlastné typy vodičov, napríklad vysokonapäťové trojvodičové káble a ohybné flexošnúry s označením FLEXO, ktoré môžeme vidieť aj na mnohých povojnových výrobkoch.
Rozmanitosť výroby a spoločenských zriadení najlepšie reprezentujú tri produkty: lampa, fotoaparát a odznaky.