Ján Cina

Hneď po ukončení štúdia ho prijal vedúci Vývoja motorových vozidiel Ivan Mičík do oddelenia vývoja karosérií, vtedy čerstvo vytvorenej bratislavskej pobočky Tatry Kopřivnice. Začínal konštrukčnými úlohami na prototypoch úžitkových aplikácií vozidiel T-603 MB a T-603 NP, neskôr začal spolupracovať s ostatnými návrhármi a konštruktérmi na náročnom zadaní vyvinúť reprezentatívnu limuzínu ako náhradu starnúcej Tatry 603. Jeho úlohou bolo vypracovať ku každému tvarovému návrhu od ostatných dizajnérov možné konštrukčné riešenia samonosnej karosérie. Vybrané návrhy boli vyhotovené v podobe sadrových modelov v mierke 1:10 a laminátových makiet v skutočnej veľkosti označených X-1 až X-4. Keď zistil, že vedúci vývoja Ivan Mičík nebol spokojný so žiadnym z návrhov, začal z vlastnej iniciatívy koncom roka 1963 doma po pracovnom čase kresliť svoj návrh reprezentatívnej limuzíny. Chcel poskytnúť veľký priestor, pohodlie, zlepšiť jazdné vlastnosti, stabilitu pri bočnom vetre a pokračovať v „tatrováckej“ tradícii aerodynamických karosérií so vzduchom chladeným motorom vzadu. Po predstavení v polovici januára ich Ivan Mičík po krátkom prezretí nadšene prijal a nariadil urýchlene vyhotoviť sadrový model a laminátovú maketu v skutočnej veľkosti, tak ako pri predchádzajúcich návrhoch. Návrh bol označený ako X-5. Výberová komisia vyhodnotila tento návrh ako víťazný a ako jediný určený na stavbu funkčného prototypu T-603 X. Ten bol dokončený koncom roka 1966 a dodnes je vystavený v Technickom múzeu Tatra v Kopřivnici. Jan Cina navrhol aj verzie kombi a kupé ako unifikovanú radu. Tento návrh vzbudil aj veľké uznanie zahraničných odborníkov. Tatra Kopřivnice žiaľ projekt zastavila.

Po odchode z Tatry Bratislava Cina prešiel do školstva, kde s osadenstvom Katedry spaľovacích motorov na SVŠT rozšírili výučbu o konštrukciu a výrobu motorových vozidiel. Beznádej vývoja a výroby automobilov na Slovensku v kombinácii s nastupujúcou tzv. normalizáciou ho v lete 1970 priviedli k odchodu do Kanady, kde žije dodnes.

V Kanade pracoval väčšinou v automobilovom odbore, ale aj v novo-nastupujúcich technológiách, kde viedol projekt použitia laserových lúčov pre zváranie nezvyčajných kovov. Boli to začiatky nástupu informatizácie a využitia počítačov vo výrobe. Neskôr viedol konštrukčné oddelenie menšej firmy vyrábajúcej rôzne špeciálne nástavby úžitkových vozidiel. Posledných 15 rokov pred dôchodkom poskytoval inžiniersko-dizajnérske služby pod vlastnou značkou, predovšetkým v oblasti konštrukcie špeciálnych vozidiel určených pre zber recyklovateľných materiálov.

Maroš Schmidt
Foto: Archív Jána Cinu