Bohumír Prihel
Študoval na Odbornej keramickej škole v Modre (1943 – 1945) a na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1945 – 1950), odbor keramika u prof. T. Lugsa. V rokoch 1950 – 1956 absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, oddelenie figuratívneho sochárstva u prof. Jozefa Kostku. Počas školy začal pracovať v podniku Umelecké remeslá v Bratislave (1955 – 1960), kde založil kameno-sochársky odbor a venoval sa tiež reštaurátorskej práci. Ako člen Zväzu slovenských výtvarných umelcov sa po roku 1960 sústredil na voľnú tvorbu v disciplínach a odboroch: sochárstvo – keramika, drevo, kameň, kovy, betón, kresba a maľba. Zúčastňoval sa na kolektívnych i individuálnych výstavách v mnohých mestách v Československu. Na prelome 70. a 80. rokov sa však dostal do izolácie.
V roku 1975 sa zúčastnil súťaže o nový dizajn stolového telefónneho prístroja. Súťaž vyhlásil n.p. Tesla Liptovský Hrádok, v spolupráci s Inštitútom priemyselného dizajnu (IPD). Výberovú komisiu tvorilo päť členov – zástupca zo Stropkova, z IPD Bratislava a Praha a dvaja predstavitelia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. 3 sadrové, lakované modely telefónnych prístrojov, ktoré pripravil Prihel, však komisiu nepresvedčili.
Maroš Schmidt