Múzeum nie sú iba zbierky, ale aj budovanie komunity

Novodobé múzeá prehodnocujú svoju úlohu a postavenie v súčasnej spoločnosti. Vďaka dynamickému vývoju digitálnych technológií a ich využívaniu v rôznych oblastiach môžu obsahovo a vizuálne nielen kvalitnejšie, ale aj rýchlejšie informovať. Tento trend ovplyvňuje charakter práce múzeí už dávnejšie a umožňuje im intenzívne spolupracovať s početne oveľa väčším publikom, ktoré od týchto inštitúcií očakáva profesionálny obraz zbierkového fondu (a to reálny aj virtuálny) – to už je dnes samozrejmosťou.

Svoju pôvodnú funkciu – zbierať, skúmať, ochraňovať a vystavovať kultúrne a iné dedičstvo, musia múzeá rozširovať o ďalšie aktivity, ktoré nesúvisia iba s históriou. Vďaka širokému spektru sprievodných programov, z ktorých prirodzene vyplývajú aj rôzne nové funkcie, dokážu na svojej pôde podporovať aktivity rozličných ekonomických a spoločenských skupín. A naopak – tieto sa zase recipročne dokážu angažovať v prospech múzeí.

Múzeum dizajnu v Helsinkách sa nachádza v centre mesta, v budove bývalej strednej školy Brobergska Samskolan (Gustav Nyström, 1895). Popri dočasných výstavách – v súčasnosti je to výstava pôvodom rakúskeho dizajnéra Josefa Franka, ktorú pripravilo viedenské múzeum MAK – sú tu prezentované vlastné zbierky. Fínsko, podobne ako aj ďalšie škandinávske krajiny, je pre zvyšok sveta synonymom kvalitného dizajnu. Značky ako Iittala¹ , Artek², Nokia³, Fiskars⁴ alebo Marimekko⁵ sú vynikajúcim vývozným artiklom fínskej kultúry a ekonomiky a ich produkty prirodzenou súčasťou domovov a životného štýlu väčšiny Fínov. Nájdeme ich však aj v mnohých iných krajinách. Napríklad iba oranžových nožníc Fiskars Classic, ktoré sa ako prvé začali vyrábať s plastovými rukoväťami v roku 1967, sa po celom svete doteraz predalo vyše miliardy kusov, firma Nokia bola v rokoch 1998 – 2011 najväčším svetovým výrobcom mobilných telefónov, s odevmi, bytovými doplnkami a textíliami firmy Marimekko sa vo Fínsku stretávame na každom kroku, ba aj vo vzduchu v lietadlách spoločnosti Finnair…

V roku 2017, pri príležitosti 100. výročia vzniku Fínska, tu otvorili novú expozíciu pod názvom Utopia Now: The Story of Finnish Design⁶. Nová expozícia zaberá celé jedno podlažie budovy, jej tvorcovia pracujú s myšlienkou, že dizajn, ktorý je súčasťou zbierok múzea a dnes sa naň pozeráme s odstupom času, keď sme zvýhodnení o nové poznatky, bol v dobe svojho vzniku utópiou, ktorá sa vďaka vizionárstvu dizajnérov a firiem stala súčasťou každodenného života. Tomu je prispôsobená celková koncepcia výstavy. Jej autori s cieľom poukázať na rôznorodosť faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik a úspešnú existenciu jednotlivých exponátov, rozčlenili výstavu do šiestich priestorov: sú to tzv. miestnosť procesov, virtuálna miestnosť, koridor s časovou osou fínskeho dizajnu, miestnosť venovaná ikonám fínskeho dizajnu, tzv. depozit a miestnosť určená na dočasné výstavy, ktoré zo zbierkových fondov obmieňajú dva až trikrát ročne.

Kompaktnou súčasťou výstavy sú digitálne technológie, ktoré v prípade potreby dokáže návštevník jednoducho ovládať. Na ploche celej expozície ponúkajú bohatý obrazový a textový materiál súvisiaci s vývojom fínskeho dizajnu, a to z rôznych hľadísk a rôznymi formami – cez históriu firiem, materiály, úspechy na svetových výstavách⁷, ikonické osobnosti a produkty, spoločenské témy…, teda to, čo z objektívnych príčin nemôžeme podrobnejšie vidieť v jednotlivých častiach výstavy. Informácie sú rozmiestnené tak, aby nenarúšali pohľady do expozície. V najväčšom objeme ich využíva tzv. „koridor“ – kde sa nachádza časová os fínskeho dizajnu. Prvýkrát sa tu podarilo zmapovať a prezentovať viac ako 350 rokov histórie fínskeho dizajnu, premietaním na steny zobraziť exponáty, ktoré neboli vystavené od vzniku múzea. Digitálne technológie poskytujú návštevníkom napríklad aj možnosť vidieť priestory fínskeho pavilónu na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900, spoznáva procesy navrhovania, výskumu, skúšania a výrobu rôznych produktov, podstatu toho, čo sa deje pred ich samotným uvedením do života.

Fínsky dizajn je významnou súčasťou fínskej ekonomiky, preto exponáty v miestnosti, ktorá sa venuje ikonám fínskeho dizajnu, sú dôverne známe aj nášmu návštevníkovi. Veľa mien a vystavených produktov môžeme vďaka globalizácii poznať nielen z obrázkov, ale aj reálne. Čo však pozornému divákovi neujde, je výrazný podiel žien, ktoré sa zapísali do dejín fínskeho dizajnu. Takže popri osobnostiach, ako sú Alvar Aalto, Eero Arnio, Tapio Wirkkala, Harri Koskinen…, vidíme mená fínskych dizajnérok a podnikateliek: Aniko Aalto, Armi Ratia, Gunnel Nyman alebo Vuokko Nurmesniemi… Tu sa sústreďuje aj veľká pozornosť návštevníkov – múzejné exponáty a dokumenty približujúce najväčšie úspechy fínskeho dizajnu sú ešte stále prirodzenými prostriedkami kvalitnej prezentácie.

V časti „depozit“ sú produkty zoskupené do viacerých kolekcií tak, aby vyjadrovali rôzne témy, ktoré podľa autorov výstavy súvisia s fínskym dizajnom: sú to napríklad pojmy ako demokracia, rovnosť, história, globalizácia, budúcnosť… Výber zdôrazňuje potrebu individuálnej angažovanosti každého návštevníka, a to nielen na pôde múzea, ale najmä mimo neho. A to je ten najlepší odkaz, ktorý múzeum môže priniesť..

Poznámky

¹Skláreň vznikla v roku 1881 a jej prvým dizajnérom sa už na začiatku 20. storočia stal Alfred Gustafsson. V roku 1932 firma vyhlásila súťaž, ktorá mala podnietiť vznik domáceho dizajnu fínskych sklárskych výrobkov. Aino Aalto získala druhé miesto so súpravou Bölgeblick. Toto sklo bolo prezentované na výstavách v Londýne v roku 1933 a na Trienále v Miláne v roku 1936, kde Aino Aalto získala zlatú medailu. Ďalšiu súťaž, tentoraz k Svetovej výstave v Paríži v roku 1937, vyhral Alvar Aalto s dnes už ikonickou vázou Savoy. Po 2. svetovej vojne pre skláreň pracovali Tapio Wirkkala a Kaj Franck. Wikkala tu v roku 1968 vytvoril kolekciu Ultima Thule, ktorá je dodnes najpredávanejšou súpravou skla. Pre Iittala neskôr navrhovali Alfredo Häberl alebo Oiva Toikka. V roku 2019 firma predstaví Raami, novú obedovú súpravu od Jaspera Morrisona.

²Fínsku nábytkársku firmu Artek založili v Helsinkách v roku 1935 Alvar a Aino Aalto, Maire Gullichsen a Nils-Gustav Hahl. Ich cieľom bolo „predávať nábytok a podporovať modernú kultúru prostredníctvom výstav a iných vzdelávacích prostriedkov”. V súčasnosti je súčasťou značky Vitra a produkuje nábytok, svietidlá a bytové doplnky.

³Firma Nokia vznikla v roku 1865.

⁴Fiskars – železiarne, boli založené už v roku 1649, v 18. storočí prešli na spracovanie medi. V roku 1832 bola vo Fiskars založená továreň na výrobu príborov a výrobný sortiment sa rozšíril aj o nožnice, ktoré sú v súčasnosti synonymom tejto značky.

⁵Spoločnosť Marimekko vznikla vďaka malej firme Printex, ktorá bola zameraná na textilnú tlač. Manželka majiteľa Armi Ratia dokázala presadiť svoju víziu o modernom textilnom dizajne a obklopila sa mnohými umelcami. Jednou z nich bola aj Maija Isola, ktorej dizajn Amfora patril medzi prvé dizajny pre Printex. Firma už pod názvom Marimekko bola zaregistrovaná v roku 1951 a v roku 1952 otvorila svoj prvý obchod v Helsinkách. K najznámejším dizajnérkam spoločnosti patria Vuokko Nurmesniemi (Jakapoika) a spomínaná Maija Sofia Isola, ktorá v roku 1964 vytvorila vzor „makový kvet“. Globálna expanzia firmy nastala však v prvom desaťročí 21. storočia: počet obchodov Marimekko mimo Fínska sa viac ako zdvojnásobil – vrátane vlajkových obchodov v New Yorku a Sydney – a niekoľko nových trhov sa otvorilo v Ázii.

⁶Otvorená je do konca roku 2020.

⁷Fínsky dizajn sa po druhej svetovej vojne s veľkým úspechom presadil najmä na Trienále Miláno IX. (1951) a X. (1954), keď expozície pripravoval Tapio Wirkkala.