Foodprint v Bratislave

Slovenské centrum dizajnu vyšlo v ústrety medzinárodnému projektu Foodprint / Sme to, čo jeme a ponúklo priestory Galérie Satelit na dni od 4. marca do 22. apríla na prezentáciu jednej z možných verzií environmentalistiky v dizajne. Žiaľ, výstava nemohla byť dlho prístupná verejnosti, už od 10. marca je galéria uzavretá.

Výstava mladých dizajnérov zo štyroch škôl (Fakulta multimediálnych komunikácií UTB v Zlíne, Katedra dizajnu nábytku a interiéru TU vo Zvolene, Taiwanská Tai Pei University of Technology a portugalská University of Algarve) je druhou v poradí z troch proponovaných projektov, ktorých iniciátorom je zlínsky Ateliér produktového dizajnu na čele s Vladimírom Kovaříkom.

Prvým projektom, úspešne predstaveným viacerými európskymi galériami a na medzinárodných prehliadkach vrátane Milano Design Week (2018), boli pred dvoma rokmi návrhy papierového nábytku v zlínskej a zvolenskej réžii pod zhrňujúcim názvom Made in paper. Tretím, aktuálne vznikajúcim, je početne silne obsadený Taste the Waste, už názvom nabádajúcim na spracovávanie odpadu, dizajnérsky, úžitkovo a užitočne a aspoň v malých sériách (zadanie neumožňuje vytvárať solitéry a súčasťou návrhu musí byť aj jeho realizovateľnosť).

A teraz teda k aktuálnej výstave v Bratislave s názvom Foodprint. V anotácii k výstave sa hovorí, že sme to, čo jeme… Predstavujú sa nám rôzne, ale logicky zoradené široké súvislosti tejto bazálnej ľudskej potreby. Tromi z tých korelácií, nie nepodstatnými, a úzko zviazanými s programom celého projektu, sú navzájom prepojené otázky ľudskej, osobnostnej identity, našej vlastnej telesnosti a jedla samotného. Problém našej identity vo vzťahu k jedlu sa dá vyjadriť obmenou onej často citovanej maximy: Sme to, čo jeme. Nielen, že sme to, čo jeme, – ale a možno predovšetkým, reprezentujeme to, čo jeme. V zmysle odkazu Pierra Bourdieua reprezentujeme spoločenskú triedu tým, čo, ale aj ako a z čoho jeme. S kvalitou stravy súvisí ďalší aspekt potravinového, presnejšie nášho jedálneho reťazca. Homeostáza na planetárnej úrovni, teda stálosť, ak chcete rovnováha prostredia, je tým, čo je našou civilizačnou prevádzkou ohrozené najviac – o tom dnes asi pochybuje len všetkých päť posledných klausovských ultrakonzervatívcov. Overiteľným faktom zostáva, že zdravie krajiny a najmä pôdy je prepojené so zdravím našej črevnej krajiny a fyzickým a mentálnym zdravím človeka ako takého. Biodiverzita krajiny úzko korešponduje s diverzitou toho, čo sa deje s jedlom v našich telách po jeho zjedení. Aj k tomuto aspektu telesnosti nášho životného prežívania odkazujú niektoré z objektov výstavy.

A keby sme mali vystúpiť ešte o stupeň abstrakcie vyššie, potom by sa nám hodil Karel Čapek a jeho výroky na tému drobných, užitočných skutkov. A myslel na všetko, čo je potrebné pre bežného človeka. Desaťročia po Čapkovi mu dala postmoderna za pravdu, a to svojou skepsou k veľkým veciam – konceptom, projektom, stratégiám, ideológiám. Rovnako, ako keď v závere Krakatitu vysloví postava deduška myšlienku, že by mal inžinier Prokop vymyslieť niečo malé, čo robí len potichu puf-puf, ale slúži človeku – rovnako je dôležitý aj prínos projektu Foodprint, ale aj Made in paper a posledného Taste the Waste – práve v týchto malých veciach, výrobkoch a čiastkových nápadoch, ktoré sa môžu podieľať na pozvoľnej náprave sveta. Inými slovami, neprajem projektu FoodPrint nič menšie, než aby sa stal živou, naliehavou agendou dneška …
… a práve ten sa nám drsne postavil do cesty aktuálnou pandemickou situáciou, keď výsledky projektu Foodprint zostávajú v bratislavskej galérii za zatvorenými dverami …

Footprint / Sme to, čo jeme

Medzinárodný projekt
Galéria dizajnu Satelit, 4. marec 2020……?
Kurátori: Miroslav Zelinský (CZE), Elena Farkašová (SVK)
Vystavujúci: Technická univerzita vo Zvolene, Slovensko, Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Česká republika, Taipei Tech, Taiwan, Universidade do Algarve, Portugalsko

Web: http://foodprint.online/exhibitions