Mejd Studio
Studio Mejd was set up by two design graduates of the Academy of Fine Arts and design in Bratislava – Katarína Beličková (1984) and Štefan Nosko (1986). They were connected by a common interest in local traditions and craft techniques in design. This is also the major theme of Štefan’s PhD. They are also involved in the R.E.D research and exhibition project, Roots of European Design, exhibiting and designing and producing a small series of products with specific designs.
Závody 29. augusta Partizánske
Tradícia Závodov 29. augusta v Partizánskom sa spája so spoločnosťou Baťa, ktorá v Partizánskom založila svoj výrobný závod už v roku 1939. Po vojne bol podnik znárodnený a od roku 1949 sa názov zmenil na ZDA, v rovnakom čase sa obec Baťovany zmenila na Partizánske. K závodu boli pričlenené prevádzky v Batizovciach, Bošanoch, Nových Zámkoch, Liptovskom Mikuláši a Pravenci a niekoľko ďalších. Najvýznamnejším pobočným závodom sa stal ZDA Bardejov, ktorý sa v roku 1973 osamostatnil a premenoval na JAS Bardejov. Produkcia závodu rástla, zatiaľ čo v roku 1945 predstavovala ročne 2,8 milióna párov, v roku 1960 narástla na 19,8 milióna párov a v roku 1970 bolo vyrobených 34,4 milióna párov obuvi. V ZDA vznikali pánske, dámske a detské topánky rôznych typov, mali aj špecializovanú gumotextilnú produkciu.
Zuzana Šidlíková
ÚĽUV – Ústredie ľudovej umeleckej výroby
Ústredie ľudovej a umeleckej výroby – UĽUV – vzniklo v roku 1945 a pôsobilo ako centrálna inštitúcia výrobných družstiev a výrobcov. Obsahom inštitúcie bolo a je podporovať všetky druhy ľudovej umeleckej činnosti, rozvíjať výskumnú činnosť, dokumentačnú, publikačnú, ale aj vývojovú a obchodnú. UĽUV sídli od roku 1949 v budove na Obchodnej ulici až dodnes. V prvých rokoch svojho vzniku sa UĽUV zlúčil so Zväzom československého diela, ktoré sídlilo v Prahe a tak prebral na seba zodpovednosť pokračovať aj v rozvíjaní cieľov tejto zaniknutej inštitúcie prostredníctvom predajne Krásna jizba, ktorá patrila už od roku 1927 pod zaniknutú organizáciu. V UĽUV-e pôsobilo dizajnérske štúdio s výtvarníkmi, ktorí sa špecializovali na rôzne oblasti – textil, odev, keramika, nábytok, bytové doplnky, suveníry. Navrhovali malé série, ktoré vychádzali síce z tradičných vzorov, ale pre potreby súčasného človeka. Obnoviť tradíciu v súčasnom dizajne sa UĽUV pokúsil aj prostredníctvom súťaže Kruhy na vode (2000). UĽUV rozvíja aj svoje aktivity smerom k verejnosti. V roku 1999 začal organizovať záujmové kurzy remesiel pre verejnosť pod názvom Škola remesiel ÚĽUV. Od roku 2000 vydáva časopis RUD – Remeslo – umenie – dizajn. Na prezentácie tradičného umenia , ale aj súčasného remesla a dizajnu zriadil UĽUV dve galérie.
Katarína Hubová
Slovenská armatúrka Myjava n.p.
Dejiny myjavskej armatúrky, ktorej pokračovateľom je v súčasnosti akciovka Slovarm, siahajú až do roku 1929, kedy bola v bratislavskej Petržalke založená továreň na výrobu lustrov Tauš. V roku 1937 ju presťahovali na Myjavu a výrobný program zmenili na výrobu armatúr. Po druhej svetovej vojne bola továreň znárodnená a od roku 1950 pokračovala vo výrobe armatúr pod novým názvom Slovenská armatúrka n.p. Myjava.
Maroš Schmidt
R-Glass, Katarínska Huta
Po roku 1989 sklárska výroba v Novohrade upadla. Závody v Zlatne a Málinci skončili roku 2003, v Poltári roku 2011. Po niekoľkoročnej prestávke a vyriešení vlastníckych vzťahov obnovila skláreň pod názvom R-Glass produkciu v roku 2015. Skláreň pokračuje v tradícii výroby nápojového sodnodraselného skla, najmä bezstopkového, ktoré sa vyrába strojovo, ale v menšom objeme je zabezpečená aj ručná produkcia stopkového skla. Sklo sa vyváža najmä do západnej Európy, na Blízky východ a do ázijských krajín. Dizajn výrobkov sklárne R-Glass je triezvy a účelný, prispôsobený najnovším trendom dizajnu. Kolekcie sú prevažne z čírej skloviny, ale v ponuke je aj sklo zušľachtené farbou
Štefan Chrastina
Chirana Stará Turá
Základy strojárskej výroby v Starej Turej položil v roku 1935 český priemyselník František Michera. Celkovo pôsobilo vo východnej Európe 5 závodov firmy Bratři Micherové (Bratislava, Stará Turá, Praha, Sofia, Bukurešť), ktoré sa primárne venovali výrobe vodomerov a postupne rozšírili svoju produkciu o zbrojársku výrobu a výrobu zdravotníckej techniky. Po 2. svetovej vojne boli všetkých Micherove závody v Československu znárodnené a celá výroba sa postupne koncentrovala do Starej Turej, kde v roku 1950 vznikol národný podnik Presná mechanika, skrátene Prema.
Tatra nábytok Pravenec
História firmy Tatra nábytok Pravenec siaha do prvej polovice 20. storočia. Pozemky, na ktorých fabrika postupne vznikala (bývalý veľkostatok Bojnice), získala v roku 1939 firma Baťa, a. s., Zlín, od dedičov a užívateľov rodín Pálffyovcov a Andrássyovcov. Od roku 1942 sa tu začal budovať drevársky komplex, ale bolo ponechané aj jeho pôvodné obuvnícke zameranie. Roku 1945 bola ako prvá otvorená prevádzka píly, o tri roky neskôr stolárska dielňa a v roku 1952 sa v Pravenci začala aj výroba ohýbaného nábytku. Na pokusoch s technológiou ohýbania dreva – dýh, zväzkov profilov, ale aj masívu – do rôznych tvarov horúcou parou naťahovaním na kopyto a pásnicu (železný plech) začal pracovať Michael Thonet v rokoch 1830 – 1856. Svoj objav si dal patentovať a začal s manufaktúrnou výrobou, ktorá mu umožňovala lacnú, rýchlu a veľkosériovú produkciu. Takýto spôsob výroby bol v tom čase veľmi lákavý a na rôznych územiach Európy sa začali zakladať konkurenčné fabriky. U nás jednou zo známych a najdlhšie existujúcich fabrík na výrobu ohýbanej stoličky bola Tatra nábytkáreň Martin, ktorá aj ako posledná zanikla (2010). Založil ju podnikateľ Ladislav Dobrovits v roku 1889. Fabrika zaznamenala počas svojej existencie vzostupy a pády. Roku 1953 martinskú nábytkáreň rozčlenili na 4 samostatné podniky, neskôr v roku 1958 zrušili a pričlenili ako závod do nového podniku Tatra nábytok Pravenec. Tak sa dostala aj výroba stoličiek do nábytkárskej fabriky Tatra nábytok Pravenec.
Zornica Bánovce nad Bebravou
Zornica vznikla v Bánovciach nad Bebravou v roku 1949. V rámci ČSSR patrila medzi najvýznamnejších výrobcov bielizne šitej z tkanín. Nosný výrobný program tvorili pánske a dámske košele pre všetky vekové kategórie. Na trhu bol podnik známy aj so sortimentom dámskej nočnej bielizne a záster, pánskych pyžám, trenírok, ale i paplónov a povlakových súprav. V menšom množstve vyrábali aj ženské šaty a pletené šatstvo. Značná časť produkcie bola určená na vývoz, ktorý koncom osemdesiatych rokov tvoril dve tretiny z produkcie.
Krásna Jizba
Počiatky Krásnej jizby siahajú ešte do obdobia 1. ČSR. Vznikla ako predajňa predmetov bytovej kultúry pri nakladateľstve Družstevná práca v Prahe. K propagácii jej nových cieľov slúžila práve predajňa Krásnej jizby, ktorá vznikla v roku 1927. V roku 1929 sa umeleckým riaditeľom Družstevnej práce stal Ladislav Sutnar, člen Zväzu československého diela, čím sa vytvoril priestor pre intenzívnu vzájomnú spoluprácu. Ambície nového riaditeľa smerovali k presadeniu funkcionalistického názoru v štandardizovaných predmetoch úžitkového umenia. V novej povojnovej ére, po roku 1948, sa predajne Krásnej jizby začlenili pod Ústredie ľudovej umeleckej výroby.
Strojsmalt Pohorelá n.p.
História dnes už neexistujúceho podniku z Pohorelej siaha až do 18. storočia, keď rodina Koháryovcov založila železiarne na Horehroní. V roku 1826 získala nad nimi vplyv nemecká šľachtická rodina Coburgovcov. Počas veľkej priemyselnej a hospodárskej krízy v rokoch 1929 až 1933 bola výroba v Pohorelej zastavená. Po znárodnení v roku 1948 prešiel závod pod správu podniku Slovenské závody na smaltovaný a železný tovar so sídlom v Bratislave.