Dopad pandémie na dizajn: Prehľad výsledkov dotazníkového prieskumu realizovaného v období 16.4. – 4.5.2020

Barbora Káňová, Adela Kovářová

Od vypuknutia pandémie uplynulo už niekoľko mesiacov, no jej dôsledky môžu mať  dlhodobý či dokonca likvidačný charakter. Dizajnéri prišli o klientov, partnerov či priestory, v ktorých tvorili. Niektorí z nich pocítili negatívny dopad krízy už teraz, u ďalších sa prejaví v najbližších mesiacoch. Všetci sa museli prispôsobiť novým podmienkam, preorientovať sa na prácu v online priestore alebo dokonca zmeniť svoje zameranie. Svoju prácu mnohí zužitkovali v boji proti pandémii, alebo využili získaný čas na sebarozvoj. Preukázali, že kreatívny sektor je silný, životaschopný a empatický.

Základom pre úspešné riešenie je spojiť sily s inštitúciami a iniciatívami, ktoré sú blízke hospodárstvu, školstvu, vede, výrobnej sfére, marketingu a regiónom. Preto sme vytvorili platformu Design Is Now!, ktorej spoločným cieľom je zmierniť dôsledky krízy na oblasť dizajnu a zároveň hľadať cesty, ako môže dizajn pomôcť ostatným dôležitým súčastiam našej spoločnosti.Využili sme našu spoločnú sieť kontaktov na dizajnérov po celom Slovensku a zrealizovali sme prieskum o negatívnych vplyvoch pandémie na dizajn.

Na MKSR vznikol krízový štáb pripravujúci návrhy opatrení pre kultúrno-kreatívny sektor, ktorému boli výsledky dotazníka sprostredkované. 

Prieskumu sa zúčastnilo 114 respondentov z 22 oblastí pôsobenia, pričom najpočetnejšími skupinami boli zástupcovia komunikačného, produktového, módneho a textilného dizajnu aj multimediálneho priemyslu. 39 % tvorili majitelia a konatelia spoločností, 36 % živnostníci, 12 % umelci v slobodnom povolaní a 10 % zamestnanci. Okrem nich sa zapojilo aj niekoľko študentov či samostatne zárobkovo činných osôb.

Samostatná časť dotazníka obsahovala otázky pre respondentov, ktorí sú zároveň zamestnávateľmi a tvorili 23 %. Iba malú časť z nich prinútila situácia začať s prepúšťaním zamestnancov, avšak do tejto skupiny patrila aj spoločnosť, ktorá prepustila až 28 zamestnancov. 

Na produkciu až 37 % respondentov sú naviazaní výrobcovia a až 61 % uviedlo, že od ich práce sú závislí predajcovia.

Graf: Vzťah predajca - dizajnér

Najpočetnejšie zastúpenie medzi týmito výrobcami a predajcami majú e-shopy, krajčírstva a textilné podniky, predajné a prezentačné miesta so slovenským dizajnom, dielne rôznych remeselníkov, tlačiarne a kníhviazačstvá. K ďalším subjektom previazaným s prácou dizajnérov patria kamenné butiky s módou, výrobcovia reklamy a reklamné agentúry, dodávatelia materiálov a komponentov, médiá a tlač, výrobcovia a predajcovia automobilov, gastro prevádzky a kaviarne, predajne potravín, kníhkupectvá, nábytkové podniky, knižné vydavateľstvá, stavebné podniky a ďalšie menšie i väčšie firmy a živnostníci. 

Dizajnérov, firiem a ďalších zúčastnených subjektov sme sa opýtali, aké objednávky a aktivity boli nútení zrušiť, resp. im boli zrušené v dôsledku pandémie.

Najvyšší počet respondentov (15) poukázal najmä na zníženie objemu predaja či náročnejší predaj svojich diel a produktov:

“Svoje produkty máme v uzavretých partnerských butikoch umiestnených vo veľkých obchodných centrách v Prahe a vo Viedni. Samotní naši partneri sa k produktom nevedia dostať a zaslať nám ich, takže aj keď by sme ich boli schopní predať ateliérovo, existujúci tovar (jarná kolekcia) zostane v týchto butikoch alebo na sklade a je ťažko predajný.”

“Klesol predaj v kamenných obchodoch, ktorým dodávam svoj tovar. Výrazný pokles zaznamenal aj predaj cez môj vlastný e-shop.”

12 respondentov uviedlo, že ich kríza donútila úplne pozastaviť svoju činnosť či výrobu:

“Pozastavili sme výrobu jarnej kolekcie a začali sme šiť rúška.”

“Celý vývojovo-výrobno-inštalačný kolos sa z dôvodu globálnej krízy a uzatvorenia hraníc pozastavil. Koncepty a vývoj sa zastavili na neurčito, zodpovednosť za inštalácie sa presúva na lokálne tímy – výroba kvôli pandemickým obmedzeniam stojí.“

Ďalšia časť respondentov (10) kvôli obmedzeniam nemôže realizovať naplánované aktivity ako prezentačné a predajné udalosti a výstavy svojich diel, kolekcií a produktov:

“Museli sme zrušiť organizáciu našej najväčšej prezentačnej testovacej akcie na Slovensku, účasť na najväčšom podujatí sezóny v Rakúsku – prezentácii pre obchodníkov z Rakúska, Nemecka a Švajčiarska, a participáciu na dvoch športových podujatiach na Slovensku, kde sme boli partnerom a sponzorom. Tým pádom sme prišli zatiaľ o všetky naviazané objednávky na budúcu sezónu.”

“Chcela som tento rok rozbehnúť fashion show pre začínajúcich alebo neznámych návrhárov, no padlo to.”

V ďalších 10 odpovediach sa vyskytla zmienka o zrušenej či presunutej realizácii nových dizajnérskych kolekcií:

 “Dodanie látok, ktoré sme si dali na mieru nafarbiť a potlačiť, bolo posunuté. Tým pádom je odsunuté aj šitie novej kolekcie a jej celkový launch. Zrušili sme ďalšiu celú kolekciu, ktorú sme mali ešte vypustiť, no presunuli sme ju na druhý rok.”

 Niektoré subjekty (9) prerušili svoje partnerstvá a odložili, často na neurčito, rozjednané objednávky či projekty:

 “Všetci zahraniční klienti stopli rozpracované a odložili plánované projekty.”

 “Hudobníci, s ktorými spolupracujem na kostýmoch, presunuli promo nových albumov na jeseň.”

7 respondenti mali v pláne aj vzdelávacie aktivity ako vedenie workshopov či prednášok pre študentov, umeleckých táborov pre deti, realizáciu výstav pre školy, vývoj pedagogických pomôcok a vlastnú účasť na konferenciách a workshopoch.

Pandémia postihla aj projekty a objednávky pre oblasť kultúry (5), knižný dizajn (4), realizácie v interiéroch (5), tvorbu vizuálnej identity (4), projekty a objednávky týkajúce sa eventov (3) či projekty v oblasti web dizajnu (2).

Vážny dopad situácie sa odrazil aj vo výraznom znížení objemu objednávok (5) a marketingových aktivít (5), absencii štandardných alebo nových objednávok (4), odložení platieb za diela alebo ich prevzatia (3), strate klientov z dôvodu ich bankrotu či neistoty príjmov (2) a v odsunutom výskume a vývoji (2). 1 respondent uviedol, že uňho pandémia zapríčinila iba prechod na lacnejšie riešenia.

 “Firme prestali klienti platiť, skrátka sa odmlčali a teraz nám stoja nevyplatené projekty, pričom nevznikajú ďalšie.”

 “Objednávky nie sú zrušené, ale naťahujú a odďaľujú sa prevzatia diel a platby z dôvodu karanténnych opatrení a platobnej neschopnosti odberateľov”.

11 respondenti uviedli, že neprišli o žiadne objednávky či neboli nútení zrušiť žiadne svoje profesijné aktivity. Svedčí to aj o tom, že niektorých kategórií dizajnu sa v takej miere pokles dopytu netýka, alebo dokážu odpovedať na aktuálne potreby spoločnosti.

“Práce zatiaľ skôr pribúda než ubúda. Je to možno ešte zotrvačné, ktovie, čo bude o pár mesiacov.”

“Kríza ma, našťastie, zastihla vo výskumnej etape.”

Najčastejšou odpoveďou na otázku, akú priemernú mesačnú “stratu” očakávajú subjekty, ak nebudú môcť počas najbližších mesiacov v plnej miere vykonávať svoju činnosť, bola suma do 5 000 €. V odpovediach sa však niekoľkokrát vyskytli aj vyššie sumy až do 30 000 € a jedna spoločnosť dokonca ohlásila očakávanú mesačnú stratu vo výške 400 000 €. 

“Vzhľadom na to, že fungujeme sezónne a sme stále v raste, mesačnú stratu nevieme presne vyčísliť. Rátali sme s 25 % rastom. Ak bude namiesto toho pokles len 30 %, môžeme si gratulovať.”

“Ak nám nebudú pridelené granty na naše štandardné projekty (z dôvodu všeobecných opatrení proti šíreniu vírusu), tak prídeme asi o 25 000 € z ročného rozpočtu nášho OZ.”

Graf: Očakávaná mesačná strata (v EUR)

Opýtali sme sa respondentov, či plánujú využiť ekonomický korona balíček opatrení ponúkaný verejnými orgánmi. 41 opýtaných neplánuje žiadať o túto formu pomoci, a to z dôvodu nesplnenia podmienok pre žiadateľov, nedostatočnej zorientovanosti či nezaradenia sa do žiadnej z kategórií oprávnených žiadateľov. Rovnaké množstvo respondentov sa v čase distribúcie dotazníka ešte nestihlo zaoberať potenciálnym využitím ponúkanej pomoci.

29 respondentov by rado využilo príspevok štátu na mzdu zamestnanca pre zamestnávateľov a SZČO podľa poklesu tržieb, ďalších 14 využíva možnosť pandemického ošetrovného a o odklad platby odvodov za zamestnávateľa pri poklese tržieb viac ako 40% plánuje požiadať 9 z opýtaných.

Graf: Využité opatrenia verejných orgánov

Niektorí respondenti (47 %) nie sú oprávnení využiť spomínané opatrenia v dôsledku nesplnenia kritérií. I keď príspevok štátu na mzdu zamestnanca je opatrenie žiadané veľkou časťou respondentov, pre ďalšiu skupinu predstavuje jeho využitie problém. Ťažkosti mali aj subjekty, ktoré nemajú status povinne uzavretej prevádzky. K ďalším častým dôvodom nesplnenia podmienok pre žiadateľov patrilo zachovanie alebo vzostup príjmov v sledovaných mesiacoch (napr. v prípade kumulatívnych faktúr vyplatených za dlhšie obdobie niekoľkých mesiacov), či problém s odvodením výšky príspevku z príjmu v rovnakom mesiaci v minulom roku (napr. marec minulého roka ako najslabší mesiac z hľadiska tržieb). K oprávneným kategóriám žiadateľov nebolo umožnené sa zaradiť jednoosobovým s. r. o., živnostníkom pôsobiacim v Českej republike, osobám na PN, študentom denného typu štúdia, osobám na rodičovskej dovolenke, zamestnancom, osobám v slobodnom povolaní, samostatne zárobkovo činným osobám vykonávajúcim prácu na faktúru pre občianske združenia, či zamestnávateľom poskytujúcim výlučne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

“Dôvodom nesplnenia podmienok je uzatvorená a podpísaná dohoda o práci, pričom príjem z tejto dohody bude tento mesiac čiastočný a nasledujúce mesiace nulový.”

“Pomoc sa týka iba firiem, ktorým padol zisk ihneď, pri mojom fungovaní však pokles nabehne až o 2 mesiace.”

Graf: Neoprávnenosť využitia opatrení verejných orgánov

K zlepšeniu situácie by až 64 z opýtaných pomohli úľavy na odvodoch a daniach. 

“Uvítali by sme dostatočne vysoký mesačný nenávratný príspevok pomáhajúci vysporiadať sa so stratou príjmu, nezohľadňujúci výšku zárobku” a tiež aj odpustenie odvodov na 3 mesiace. Dôležité sú aj príspevky na prenájom ateliérov či prevádzok, ako aj “podpora predaja lokálnych produktov.“

Graf: Návrhy na ďalšie opatrenia

Uskutočnené/plánované vlastné opatrenia

Okrem nastavenia šetriaceho módu, musela väčšina respondentov presmerovať svoje aktivity do online prostredia. Niektorí z opýtaných sa aktuálnej situácii prispôsobili a začali tvoriť produkty súvisiace s protivírusovými opatreniami. Iní si, s cieľom udržania klientov, zvolili metódu ich neustálej podpory. 

“Začali sme produkovať infonálepky na zem a stenu s príkazmi na dodržiavanie hygieny, nosenia rúšok a odstupu pri pohybe v predajniach a iných verejných priestoroch. Nabehli sme na výrobu ochranných tvárových štítov a zásten ku pokladniam.”

“Snažím sa vytvárať produkty, na ktoré vytvorila dopyt samotná pandémia”

“Kompletne sme sa preklopili do online priestoru a tvoríme nové formáty našich projektov, hľadáme cestu, ako môžeme naše ciele napĺňať aj v týchto podmienkach.”

“Ponúkol som klientom pomoc nad rámec bežných poskytovaných služieb. Som k dispozícii nonstop a v prípade, že sa dostali do platobnej neschopnosti, som ochotný im pomáhať aj zadarmo”

“Snažím sa čo najlepšie si udržať klientov, ktorých ešte zatiaľ mám. Rozhodla som sa osloviť fungujúce firmy a ponúknuť im moje služby, pomoc a know-how.” 

Pozitívnu stránku karanténnych opatrení dokázali objaviť aj tí, ktorí nadobudnutý voľný čas využili na sebarozvoj.

“Začal som zdieľať svoje know-how prostredníctvom free webinárov a platených online workshopov, písať blog a nadväzovať spoluprácu s inými.”

“Nevieme, kedy bude na ústupe táto pandémia, je lepšie sa naučiť ako tak s ňou fungovať. Každodenné šitie mi pomáha sa zlepšovať a skúšať ďalšie náročnejšie kúsky. Veríme, že všetko sa pre niečo deje a vždy sa nájde cesta.”