Plagát ku klavírnemu recitálu Kamila Mihalova - I. Johannes Brahms Op. 116 / II. Sergej Prokofiev Op. 83
Plagát ku klavírnemu recitálu Kamila Mihalova - I. Johannes Brahms Op. 116 / II. Sergej Prokofiev Op. 83
Plagát ku klavírnemu recitálu Kamila Mihalova - I. Johannes Brahms Op. 116 / II. Sergej Prokofiev Op. 83
Plagát ku klavírnemu recitálu Kamila Mihalova - I. Johannes Brahms Op. 116 / II. Sergej Prokofiev Op. 83
Plagát ku klavírnemu recitálu Kamila Mihalova - I. Johannes Brahms Op. 116 / II. Sergej Prokofiev Op. 83
Plagát ku klavírnemu recitálu Kamila Mihalova - I. Johannes Brahms Op. 116 / II. Sergej Prokofiev Op. 83

Plagát ku klavírnemu recitálu Kamila Mihalova – I. Johannes Brahms Op. 116 / II. Sergej Prokofiev Op. 83

Peter Dlhopolček- hlavný autor
Kamil Mihalov- spoluautor

Serigrafia vzniká ako netradičná súčasť hudobnej dramaturgie klavírneho recitálu pre tradičnýfestival.Napriek tomu, že v prostredí kamenného koncertného umenia doposiaľ prevláda neraz nadbytočná vizuálna ornamentika v službách uspokojenia tradičného prístupu k dizajnu a obaja umelci tak vedome podstupujú experimentálny risk. Východiskom pre vizuálny útvar bola snaha neskončiť pri jeho klasickom účele. Zámerom umelcov je dosahovať čo najorganickejší presah v rámci čo najviac vrstiev. Plagát vnímaju ako integrálnu súčasť udalosti, pre ktorú je určený. Jeho vizuálny koncept tak reprezentuje jeden z možných spôsobov, ako sa pokúšať o reálnu synergiu hudby a dizajnu. Odmietajú to dosahovať pomocou zobrazovania resp. referencií na zaužívané symboly reprezentujúce hudbu (ktoré sú v skutočnosti ne-hudobné). Dávajú si za úlohu prísť na jednoduchý a zároveň čitateľný kľúč . Nachádzajú ho v podobe idey sanžiť sa o zaznamenanie výsekov samotného interpretačného aktu klaviristu. A teda vybraných momentov rozoznievania interpretovaných hudobných diel v konkrétnej dramaturgii recitálu. Dizajnér tu narába so skomprimovanou sústavou znakov, pomocou ktorých fixuje jednak nástroj , ako aj klaviristu (jeho prsty, ktoré iniciujú konkretne klávesy a kladivká v závislosti od požiadaviek skladateľa a jeho hudobného diela). Táto stratégia okrem toho, že nenásilne prepája vizuálne umenie s auditívnym umením, prináša tiež ďalší benefit. Nabúrava totiž konvenciu o nečitateľnosti hudby pre neškolených. Ak teda považujeme prijímanie umenia uchom za zložité, umenie, ktoré prijímame okom (navyše ak spolupracuje s hudbou) môže znamenať prehĺbenie komunikácie pomocou nevyšpekulovaných, neelitárskych prostriedkov prístupných všetkým. Spomínaný komunikačný aspekt je umocnený bezprostredným nápadom grafika uskutočniť nenútené gesto. Plagát je darovaný poslucháčom. Prestáva byť neživým objektom, ktorý je po udalosti nepotrebný a zabudnutý. Stáva sa z neho živý svedok navštíveného podujatia.

NCD ročník:
Národná cena za komunikačný dizajn 2016
NCD kategória:
Experimentálny komunikačný dizajn
Skip to content