Za Eduardom Toranom
12. novembra 2019 nás zasiahla smutná správa. Vo veku 89 rokov náhle zomrel historik umenia a náš stály prispievateľ a kolega Eduard Toran. Zastihla nás práve včase, keď sme s ním v redakcii Designumu viedli intenzívnu mailovú korešpondenciu o jeho pripravovanom príspevku Dizajn = navrhovanie, dobrý dizajn = nápaditosť.
Eduard Toran sa nám v redakcii často pripomínal. Na začiatku alebo aj počas roka sa informoval o najbližších termínoch uzávierok jednotlivých čísel. Mal množstvo námetov na témy z oblasti úžitkového umenia, dizajnu, architektúry, urbanizmu, nových technológií, ktorým sa počas svojho profesijného života nepretržite venoval. Zaujímali ho tak intenzívne, že sa chcel s nimi podeliť nielen so širším okruhom našich čitateľov, ale aj so svojimi kolegami a priateľmi na Slovensku a USA, kde od roku 1968 žil. Vo svojich textoch vedel zúročiť svoje teoretické vedomosti, praktické skúsenosti, brilantne ich pretlmočiť do úvah, v ktorých dokázal synteticky prepájať teóriu s praxou, históriu so súčasnosťou, nevynímajúc pomyselné geografické premostenie medzi americkým kontinentom a Európou. Vždy sa rád vracal na Slovensko, svojou prítomnosťou neraz obohacoval svojich bývalých kolegov a známych skúsenosťami získanými na mnohých pracovných pozíciách v newyorských inštitúciách, či už to bolo jeho ostatné pôsobenie v Metropolitan Museum of Art alebo Metropolitan Life Insurance, kde bol dlhoročným riaditeľom oddelenia interiérovej architektúry. A keď mu fyzické sily nestačili, spomínal na rodnú Bratislavu a mnohé regióny Slovenska. Pýtal sa na konkrétne miesta, ktoré mu približovali prežité obdobie v bývalom Československu pred rokom 1968. Bolo to tak aj pri dolaďovaní posledného príspevku, pri ktorom bol rovnako dôsledný. Poslal nám ho v mesačnom predstihu, a preto sme mali čas na ňom spolu/ pracovať a sem-tam v osobnej korešpondencii alebo telefonickom rozhovore (ako nás milo naposledy prekvapil) aj odbočiť od témy. Počas editovania príspevku sme si vymenili niekoľko mailov, dohodli na konečnej verzii a aj na tom, že text pošleme na autorizáciu po jazykovej korektúre, „aby nevznikli nejaké nedorozumenia vylepšením slovenčiny“ a dali sme si prísľub, že obrázky náš grafický dizajnér „neoreže“.
Milý pán Toran, aj keď si publikovaný príspevok už nebudete môcť prečítať, Vaše priania sme sa snažili dodržať. Sľubujeme aj to, že na Vás nezabudneme. Budete neustále prítomný nielen prostredníctvom príspevkov v časopise Designum, ale aj v študovni zriadenej v Slovenskom múzeu dizajnu, ktorá nesie vaše meno. Česť Vašej pamiatke!