Trochu iný pohľad na výročie Bauhausu. Zborník Škola ako laboratórium moderného života
Nielen Nemecko v roku 2019 oslavovalo tzv. Bauhausjahr – storočnicu najznámejšej medzivojnovej umeleckej školy. Nespočetné výstavy, publikácie a podujatia sa zamerali na tvorbu, život a osobnosti Bauhausu, predstavovali ho ako centrum európskej avantgardy, kolísku funkcionalistickej architektúry a dizajnu či jedinečný kultúrny projekt svojej doby. Málokto si však v tejto súvislosti spomenul, že Bauhaus, akokoľvek žiarivý a atraktívny, bol predovšetkým školou, ktorej program vzišiel zo širšieho, celoeurópskeho hnutia za reformu umeleckej výchovy. V rovnakom čase ako Bauhaus prakticky v celej Európe, vznikali viac či menej progresívne umelecké školy reagujúce na požiadavky modernej doby. Tieto na rozdiel od Bauhausu upadli skoro úplne do zabudnutia, prípadne sa im pripisuje iba lokálny význam. Medzi takéto reformné školy patrila aj bratislavská Škola umeleckých remesiel (ŠUR), ktorej Slovenské centrum dizajnu na prelome rokov 2018/2019 venovalo výstavu Nebáť sa moderny! na Bratislavskom hrade. Nie je preto vôbec prekvapujúce, že práve SCD prišlo s myšlienkou v jubilejnom roku Bauhausu upriamiť pozornosť na tieto „ostatné“ školy a posunúť diskusiu do širšieho kontextu. Výsledkom bolo medzinárodné sympózium Škola ako laboratórium moderného života.
To v septembri 2019 v Goetheho inštitúte v Bratislave privítalo odborníkov zo Slovenska, Česka, Nemecka, Rakúska, Maďarska a z USA, ktorí spolu dva dni diskutovali o reforme umeleckého školstva v prvej polovici 20. storočia v strednej Európe, o kontaktoch medzi aktérmi tohto reformného hnutia, o úspešných či menej úspešných pokusoch vytvoriť nový typ umeleckej školy, ako aj o podobnostiach a odlišnostiach jednotlivých reformných škôl.
Skoro presne po roku vyšiel rovnomenný zborník Škola ako laboratórium moderného života s podtitulom K reforme umeleckého školstva v strednej Európe (1900 – 1945), ktorý prináša rozšírené príspevky zo sympózia doplnené o atraktívny obrazový materiál. Zostavovateľkami zborníka sú organizátorky sympózia Simona Bérešová, Klára Prešnajderová a Sonia de Puineuf, autormi Patrick Werkner, emeritný profesor na Universität für angewandte Kunst vo Viedni a jeden z najväčších odborníkov na viedenský kinetizmus, z Nemecka Cornelia Wieg, odborníčka na umeleckopriemyselnú školu Burg Giebichenstein v Halle, Grit Weber, ktorá sa venuje fenoménu „Nový Frankfurt“ a frankfurtskej škole umenia, ako aj Alexandra Panzert a Julia Witt – obe sa zaoberajú reformou umeleckého školstva v Nemecku, prvá z perspektívy Bauhausu, druhá z perspektívy umeleckých akadémií. Na kontakty medzi Bauhausom a predstaviteľmi českej avantgardy sa zameriava Meghan Forbes z USA. Katalin Bakos z Maďarska predstavuje tri súkromné umelecké školy, ktoré pôsobili v Budapešti, reformu výtvarnej výchovy v ČSR tematizuje Lada Hubatová-Vacková a Alena Kavčáková, ako aj ich mladší kolega Vít Jakubíček, špecialista na Baťovu umeleckú školu v Zlíne, a Klára Prešnajderová úvodným textom o Škole umeleckých remesiel v Bratislave.
Zborník tak prináša pestrú mozaiku autorov z rôznych krajín a tém, ktorých spoločným menovateľom je snaha o reformu umeleckého vzdelávania v prvej polovici 20. storočia. Ambíciou zostavovateliek pritom nebolo (a ani nemohlo byť) obsiahnuť všetky snahy v tejto oblasti, či podať ucelený obraz o reformnom hnutí. Nechceli ani kritizovať či spochybňovať nesporné kvality Bauhausu, ale skôr poukázať na dosiaľ opomínané perspektívy a naštartovať celoeurópsku diskusiu a medzinárodný výskum reformy umeleckého vzdelávania. Tomuto cieľu zodpovedá aj jazykové riešenie zborníka. Texty sú publikované v jazyku, v ktorom odzneli na sympóziu. Vedľa seba tak funguje nemčina, čeština a slovenčina, ktoré zjednocuje preklad do angličtiny. Tento neobvyklý koncept na jednej strane odkazuje na progresívne umelecké časopisy medzivojnového obdobia a ich viacjazyčnosť, na strane druhej sa snaží prekladom do anglického jazyka osloviť čo najširšie odborné publikum, a to nielen v rámci Európy, ale aj mimo nej. Takýto z komerčného hľadiska možno riskantný experiment umožnila najmä skutočnosť, že zborník vznikol s finančnou podporou Európskej únie. Jeho tlačená verzia tak nie je určená na predaj, ale bude cielene distribuovaná odborným knižniciam, univerzitám, múzeám či konkrétnym odborníkom. Pre širokú odbornú i laickú verejnosť a najmä pre študentov je určené voľne dostupné PDF zborníka v jeho medzinárodnej verzii, ako aj PDF s prekladom všetkých štúdií do slovenského jazyka. Slovenské centrum dizajnu, ako vydavateľ, ale aj zostavovateľky a zúčastnení autori veria, že tento zborník je iba prvým krokom k ďalším medzinárodným výskumným spoluprácam, konferenciám a publikáciám, ktoré by ozrejmili dlhú cestu k reforme umeleckého školstva a vznik študijného odboru dizajn.
Názov: Škola ako laboratórium moderného života. K reforme umeleckého školstva v strednej Európe (1900 – 1945) / Schule als Laboratorium des modernen Lebens. Zur Kunstschulreform in Zentraleuropa (1900–1945) / School as a Laboratory of Modern Life. On the Reform of Art Education in Central Europe (1900–1945)
Zostavovateľky: Simona Bérešová, Klára Prešnajderová, Sonia de Puineuf
Autorky a autori: Katalin Bakos, Simona Bérešová, Meghan Forbes, Lada Hubatová-Vacková, Vít Jakubíček, Alena Kavčáková, Alexandra Panzert, Klára Prešnajderová, Sonia de Puineuf, Mária Rišková, Grit Weber, Patrick Werkner, Cornelia Wieg, Julia Witt
Dizajn a grafická úprava: Truben Studio / Pavol Truben
Vydavateľ: Slovenské centrum dizajnu
Počet strán 280
EAN 9788089992065
Rok vydania 2020
Sympózium a zborník zo sympózia vznikli v rámci cyklu aktivít projektu Dizajn a inovácie. Cezhraničná spolupráca inštitúcií dizajnu v digitálnej dobepodporeného programom spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Rakúsko 2014 – 2020.
